Otázka je zatiaľ nejasná. Možno by ste požičali, možno nie, všetko záleží na obsahu pôžičky. Možno si od vás už tretí deň „požičiava“ kolega cigaretu, lebo práve prestal fajčiť a keby si kúpil celú krabičku, tak ju určite stiahne celú a ešte v ten deň. Táto situácia vás možno naserie, ale extra neublíži. Keď požičiate niečo hodnotnejšie, napríklad auto (preskočilo vám?), možno v čase výpožičky trpíte ako postrelené zviera, ale je dosť nepravdepodobné, že vám auto požičiavateľ odmietne vrátiť. Ale ak sa rozhodnete požičať peniaze, tak vám želám veľa šťastia a všetkých svätých pri vás, lebo v poslednom čase je naozaj veľká móda požičať si, ale nevrátiť. Takto sa už rozvadili aj tí najlepší priatelia, ale aj rodina, dokonca aj tá najbližšia. Ale ak ste už naozaj potratili posledné zvyšky zdravého rozumu a rozhodli ste sa požičať ťažko zarobené peniaze, tak si aspoň prečítajte pár nasledujúcich riadkov, vypite si na to, vyspite sa a ráno opäť prečítajte. A ak sa nič nezmenilo a vy ste pevne rozhodnutí, tak nech sa páči, ale nehovorte, že som vás nevarovala.

Ak – tak. Ak sa chcete za každú cenu zbaviť peňazí, tak bez papiera ani cent. Ja viem, nie ste sprostí, určite si dáte podpísať zmluvu, no ale bratovi? Veď by sa vám rehotala celá rodina, mama by vám to trieskala o hlavu a plačlivo omieľala „že taká hanba, neverí vlastnému bratovi“. Áno, papier aj bratovi...

Ak neviete ako formulovať takú zmluvu, opýtajte sa na DM, určite sa nájde pár odborníkov (a to vôbec nemyslím ironicky), ktorí vám poradia.

Ale poďme ďalej. Či už máte v rukách papier, alebo nie, urobili ste to. Áno, požičali ste. Do termínu splatenia ste pokojní. Určite vám ich vráti, ruku do vatry by ste strčili, tak veríte. V deň návratu peňazí očakávate telefón, sms, zazvonenie pri dverách, bárs aj poštového holuba, len nech už máte peniaze pri sebe. Lenže zvonček nezvoní a večer, keď už stratíte trpezlivosť a skúšate volať vy dotyčnému, tak vám nedvíha, alebo je úplne vypnutý. Už tušíte, že je zle. Začnete si nadávať a aj ja si do vás kopnem. Nehovorila som to?

Tak čo teraz? Ak máte papier, je to pomerne jasné. Lenže nie je nič nezvyčajné, že kým ste vy žili v sladkej nevedomosti a v falošnej nádeji návratu peňazí, tak váš dlžník sa medzitým zbavil svojho majetku , ktorý prepísal na každého okrem vás a následne sa vám začne vyškierať do ksichtu s poznámkou „a čo mi vezmú, veď nič nie je moje“. Takže máte papier, ale môžete si ním akurát tak, veď viete čo.

Či už s papierom, alebo bez, často sa správajú títo ľudia úplne rovnako, buď sa snažia unikať, alebo útočia.

Pri prvej skupine ešte máte miniatúrnu nádej, že možno, snáď, jedného dňa... u druhej takmer žiadnu.

- Unikáči vás väčšinou nechceli oklamať, len sa dostali do takej situácie a nevedia ako z nej von. Preto ich ako jediné riešenie napadne samozrejme sprostosť, že keď vás nestretnú, nebude existovať ani ich problém. A tak sa vám snažia úplne vyhýbať, neotvárajú vám dvere, aj keď viete, že sú doma, na ulici sa tvária, že vás nevidia, skrátka neexistujete.

Ak ich už konečne odchytíte, tak sú ticho, aj hrob by im mohol závidieť, klopia zrak, neodpovedajú na vaše otázky a vy máte pocit, že ste rodič, ktorý nadáva svojmu decku, že sa včera prvý krát riadne ožralo.

Ďalšou možnosťou je, že vám sľúbia aj modré z plafóna, len aby sa vás konečne zbavili. Kedy? Jasné, aj zajtra, aj o hodinu, veď ja nemám problém.

Kedy? Neviem. Približne? Neviem. Kde ich zoženieš? Neviem. Môžete sa pýtať aj na recept na slepačí vývar. Odpoveď bude stále rovnaká

Vyhovárači – áno, to je kategória, kde môžu všetci za všetko, len oni sú konvalinka.

Smrteľne chorí – snažia sa u vás vyvolať pocit súcitu, tak na vás vytiahnu všetky svoje choroby, dokonca nemajú problém potvrdiť ich lekárskou správou. Na a teraz pýtaj prachy od takto chorého človeka. To by predsa urobila iba hyena.

Vyššie štádium predchádzajúceho typu je plačka, plačko. Nebude sa namáhať vysvetľovaním, rovno sa rozplače. Opakujem, pýtaj si prachy od takto nešťastného človeka, to by urobila iba hyena na druhú.

Je to náročné, ale niekedy a v niektorých situáciách sa s takýmto typom viete dohodnúť. Tým, že unikajú, vlastne priznávajú že od vás dáke tie euráče obdržali ,často je im to trápne a niekedy sa dá s nimi dohodnúť nový termín vrátenia prachov, alebo že vám ich vrátia v menších splátkach.

 

Totálne zabité je to pri druhej skupine, ktorá útočí. Napríklad:

Ironický hajzel – šľak vás ide trafiť, keď vám opakuje s úškrnom dookola, že on si nič nepožičal, veď nič nepodpisoval, takže nič nemieni ani vracať. Alebo podpísal? Veď nič nemá, dajte ho kľudne na súd, aj na exekúciu, veď čo mu vezmú?

Huláka a nadáva – očakáva, že sa budete správať rovnako a to by bolo pre neho najlepšie. Skúste mu na to nenaletieť a čím viac bude zvyšovať hlas, tým potichšie hovorte vy. Alebo ako pokazený gramec (dúfam, že viete čo to je) opakujte jeho meno. Uvidíte, aký účinok to má.

Len biť a biť – vy ste boli okradnutí a ešte dostanete aj nakladačku? Nuž stáva sa, svet nie je spravodlivý, len aby to neskončilo systémom „oko za oko....“

Tak ešte raz. Požičali by ste?