Keďže sa nám tu šíria sírou páchnuce povery o tom, čo vlastne rímokatolíci môžu a nemôžu, je potrebné uviesť veci na pravú mieru. Ako zdroj budeme primárne používať KKC (katechizmus katolíckej cirkvi) , pripadne iné, ktoré samozrejme doplním.

 

Takže,  katolík nesmie v piatok jesť mäso, inak pôjde do pekla, ak sa samozrejme z toho nevyspovedá.

 

Príslušný článok KKC : 1438 Kajúcne obdobia a dni v liturgickom roku(540) (Pôstne obdobie, každý piatok na pamiatku Pánovej smrti) sú význačné chvíle v kajúcnej praxi Cirkvi. Tieto obdobia sú osobitne vhodné na duchovné cvičenia, kajúcne liturgické pobožnosti, púte na znak pokánia, dobrovoľné odriekania,(2043) ako je pôst a almužna a bratské podelenie sa (charitatívne a misijné diela). 

 

Piatok je kajúcny deň (pripomienka veľkého piatku).

Trošku vysvetlenia o kajúcnych dňoch (dňoch pokánia) z Kódexu kánonického práva :

Kán. 1249 - Všetci veriaci, každý svojím spôsobom, sú z božského zákona povinní konať pokánie; aby sa však všetci medzi sebou spojili v istom spoločnom konaní pokánia, predpisujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú zvláštnym spôsobom venovať modlitbe, konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa mäsa podľa normy nasledujúcich kánonov.
Kán. 1250 - Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a pôstne obdobie.
Kán. 1251 - Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov Konferencie biskupov sa má zachovávať každý piatok roka, ak nepripadá naň niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami; avšak zdržiavanie sa mäsa a pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.
Kán. 1252 - Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu však zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania sa mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.
Kán. 1253 - Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavania sa mäsa, ako aj úplne alebo čiastočne zameniť pôst a zdržiavanie sa mäsa za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.

 

Tu nám prichádza usmernenie (JKS 1998):

V piatok sme povinní dodržať pôst (odoprieť si mäsitý pokrm, alkoholický nápoj, fajčenie alebo nejakú zábavu) alebo vykonať skutok zbožnosti (účasť na svätej omši, čítanie sv.Písma alebo katechizmu, pobožnosť krížovej cesty, modlitba sv.ruženca a pod.), alebo skutok lásky k blížnemu (návšteva chorých, ich opatera a pod.).

 

Odporúčanie nejesť mäso bolo významné najmä do začiatku 20 storočia. Keďže vtedy to bola jedna z činností, ktorá aj rozdeľovala sociálne vrstvy. V piatok si teda akože boli všetci rovní. V súčasnosti považujem (ja osobne) rozhodnutie nejesť v piatok mäso za vyhnutie sa iným možnostiam. Pre veľa ľudí sú napr. kvalitne spravené cestoviny lepšie ako mäso (teda majú ich radšej). Taktiež možnosť jesť mäso už nie je faktor sociálneho rozdelenia. Plus máme vegetariánov a iné psychické poruchy. Ako sa však ďalej uvádza, sú aj iné vhodné spôsoby. Tieto sú v súčasnosti často vhodnejšie, keďže sú pre súčasného človeka väčším pokáním či sebazaprením. Práve možnosť nejesť mäso je veľmi jednoduchým východiskom, ako nič neporušiť a predsa sa nezaprieť.  Nabudúce : Stačí sa vyspovedať a je vybavené.