Pred dvoma rokmi som odišiel na školu do Česka, presnejšie na Moravu, ešte presnejšie do Olomouca, kde je Slovák ešte stále považovaný za exotické zviera a nie za škodnú zver, ako v neďalekom Brne. Ľudia sú tam ešte stále prekvapení z toho, že sa bavia so živým Slovákom. Tak isto, ako sú Slováci prekvapení, že stretli iného Slováka. Problém však nastáva, ak sa začnete s občanmi Českej republiky baviť aj napriek social anxiety. Pri spoznaní nového Pepíka môžu nastať prakticky tri veci:
Buď nebude rozumieť ani hovno, čo spoznáte podľa retardovaného výrazu, úsmevu a prikyvovania, čím dokonale ukáže, ako neovláda slovenčinu. Nuž, oni nevyrastali na českom dabingu, to sa dá ešte pochopiť. Vtedy pohotovo používam české výrazy a obe strany sú spokojné. Niektoré notoricky neznáme slová už ani po slovensky nehovorím. Napríklad názvy mesiacov. Celý svet to má rovnako, akurát naši bratia grínpisáci si ich museli nazvať podľa stromčekov a polí. Často sa tiež stáva, že po vás opakujú slová po slovensky, alebo sa snažia začleniť slovenčinu do českých viet. Znie to hrozne a človek potom nevie, či si z neho robia srandu alebo to je len nejaká nevinná retardácia. Možno obe. Navyše vznikajú z toho abdominácie ako „nepovedaj“ alebo „kôzlátko“, ktoré keby mali ľudskú podobu, tak ich radšej utratím.
Druhý prípad je, že majú u riti, odkiaľ ste a bavia sa s vami ako s normálnym človekom. Zriedkavé, ale veľmi príjemné. Respect +, v pozadí hrá hudba z GTA:SA.
Tretí prípad sa vyskytuje najčastejšie v stavoch intoxikovaných. Nadrbaná mládež započuje slovenčinu. V momente sa strhne strašný krik, že je tu nejaký Slovák. Oslovujeme sa bratia, nadávame na rozdelenie Československa a skočíme na panáka. V krátkom čase však nastáva smršť českého humoru. Spomína sa Tatranský čaj (veľmi obľúbený v ČR, ale nikdy to nikto nepije, Božkov je lacnejší) a borovička a pravdepodobne čakajú, že vytiahnem ihneď z každého vrecka ploskačku a nalejem im. Zatiaľ sa smejem. Väčšinou prichádza na rad veľmi obľúbené písmeno, ktoré je spájané s robením si srandy zo Slovákov. Ř, ř, ř. Čím viac, tým lepšie. Řeřicha, třitisícetřistatřicettři stříbrných stříkaček a iné chujoviny. Zaručene budú vyberať slová s najväčším výskytom, pozerať na vás tým víťazoslávnym pohľadom a nútiť vás to povedať. Efektívny spôsob, ako ich poslať do riti, je ani sa nesnažiť (zvlášť keď ráčkujete ako ja) a namiesto každého Ř vysloviť krásne, artikulovane a dôrazne Ž alebo Š. Garantovaný úspech, nedá sa to počúvať.
Následne vytiahnu Babiša, začnú nadávať, čo sme im to poslali, Už sa nesmejem, elegantne ich odbíjam Zemanom, ktorého porovnám s Kiskom. Zhodneme sa, že Česko a Slovensko spolu v posledných mesiacoch zvádzajú boj, kto si viac dokurví politickú scénu. Po politike však prichádzajú ďalšie stereotypy. Nie, naozaj som neprišiel na koni, nežeriem halušky každý deň, nie som Róm, nemám 10 súrodencov, nežijem v polárnej divočine, neokopávam od rána do večera zemiaky a nepoužívam borovičku ako ústnu vodu, deodorant a hlavný zdroj tekutín zároveň. Keď si toto všetko vyjasníme a oni pochopia, že skutočne poznáme mobily a nechodíme si loviť večeru do lesa, prejdú na podľa nich najvtipnejšiu tému.
Tou sú, samozrejme, Maďari. Ak sa dostanete sem, niet už návratu. Pripustili ste si ich príliš blízko a dajú vám to vyžrať do posledného kúska cibule v guláši. Ak ktokoľvek vo vašej prítomnosti (vrátane vás) použije vo vete Slovensko a všetky slovné druhy s ním súvisiace, je okamžite opravený zvyškom ponožkosandálového gangu na maďarský ekvivalent. Tu sa už aj halušky opravujú na segedín, čo je totálny overkill. Pri každej takejto oprave nezabudnú vybuchnúť od smiechu a vy tam len tak debilne stojíte a krútite očami, keďže tieto sračky počúvate denne tak 20-krát. Cieľom je nenasrať sa, lebo to ich ešte povzbudí. Problém je, že vždy sú v presile, preto klásť odpor je ťažšie, než zobrať Čechovi pivo z paprče. Ak aj po náloži tohto jemne pálivého rasizmu zachováte kontakt s danými Pepíkmi, čaká vás maďarská karta pri každom stretnutí. Po čase to väčšinu prestane baviť, ale vždy sa nájde v partii aspoň jeden človek, ktorý sa s tým už tak zžije, že s tým neskončí nikdy a tieto „vtipy“ bude robiť za každú cenu, už len z povinnosti. Tento ortodoxný čecháček si bude pripadať ako kráľ humoru a bude sa hladkať po svojom pivnom bruchu, ako vám to zase natrel a ako sú Česi lepší nielen v hokeji, ale aj vo všetkom inom.
Na záver by som dodal, že Česi aj Moraváci sú fajn ľudia, ale ako všetkým ľuďom, aj im občas jebe. Zároveň by som chcel poprosiť, aby ste sa podelili o nejaké dobré odjeby na tento humor, ktoré ste počuli alebo používate a ktoré dokážu uzemniť ten príval sračiek a poslať konverzáciu do nejakej zmysluplnejšej roviny.
