Začiatkom minulého storočia sa pomerne čerstvo objavená rádioaktivita tešila značnej popularite. V medicíne sa pomocou chloridu rádia vyrábal plyn radón, ktorý v 20. a 30. rokoch používali na liečbu rakoviny. Na základe toho a ešte asi aj toho, že rádium po tme žiari (a keď niečo po tme žiari bez zdroja energie, tak to môže byť jedine super), ľudia dospeli k záveru, že rádioaktívne látky sú univerzálnym terapeutickým prostriedkom a začali tým nielen liečiť úplne všetko, ale aj vyrábať rôzne predmety dennej potreby obohatené o rádium, či urán.

 

V 20. rokoch bolo v záujme vlastného zdravia napríklad moderné piť ožiarenú vodu. Na trhu boli uránové a rádiové žiariče a lúhovače, pomocou ktorých si ľudia zázračnú vodu doma mohli pripraviť.

 

 

A glass of glowing water a day keeps the doctor away

 

Ak sa niekomu nechcelo ožarovať si vodu svojpomocne, mohol si kúpiť Radithor, destilovanú vodu obohatenú o rádium s alternatívnym názvom „Nekonečný slnečný svit“. V roku 1932 umrel na chorobu z ožiarenia spôsobenú používaním radithoru Eben Byers, známy americký priemyselník. Wall Street Journal o ňom po smrti uverejnil článok s ironickým titulkom „Rádiová voda fungovala skvele, až kým mu z nej neodpadla sánka.“ Byersova smrť vtedy konečne rozhýbala americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv, ktorý sa konečne začal zaoberať životunebezpečnými rádioaktívnymi výrobkami od rôznych šarlatánov. Namiesto toho pekne používali výrobky schválené odborníkmi - v USA sa deťom až do sedemdesiatych rokov podávali rádioaktívne nosové kvapky ako prevencia zápalu stredného ucha, či mandlí. Asi to nie je až také prekvapujúce, keďže v Amerike sa s experimentami tohto druhu vôbec nesrali a skúšali účinky radiácie na nič netušiacich pacientoch, mentálne chorých deťoch, ale aj celkom obyčajných náhodne vybraných ľuďoch. V 50. rokoch dokonca Komisia USA pre atómovú energiu podávala rádiojód (chemoterapeutikum používané pri liečbe rakoviny) tehotným ženám, aby na potratených plodoch mohla skúmať, koľko ho vstrebali cez placentu alebo rádiojód podávali živým bábätkám, aby zistili, koľko sa im ho uloží v štítnej žľaze.

 


Rádiové dievčatá v akcii

 

Bailey nebol jediný, kto prišiel vďaka rádiu o spodnú časť tváre. „Rádiovú sánku“ preslávili hlavne „rádiové dievčatá“, pracovníčky spoločnosti U.S. Radium Corporation. Táto spoločnosť vyrábala hodinky so žiariacimi ciferníkmi. Pracovníčky tovární ciferníky ručne maľovali zmesou rádiového prášku, vody a lepidla. To, čo sa tým ženám stalo, sa však nedá celkom zvaliť na to, že v roku 1920 sa poriadne nevedelo, čo rádium robí. Zatiaľ čo majitelia továrne a chemici sa skrývali za olovenými platňami, používali masky a s rádioaktívnym svinstvom manipulovali pomocou kliešťov, ženy pracovali bez akýchkoľvek ochranných pomôcok. Vedenie ich dokonca povzbudzovalo, aby si štetčeky z ťavej srsti, ktorými maľovali, oblizovali, keď sa im rozcuchajú. Keby to všetko nestačilo, tak rádiovým dievčatám sa ešte aj páčilo, že ich smrtiaca farba tak pekne svieti a maľovali si s ňou nechty, tváre, či dokonca zuby.

 

Choroba z ožiarenia, ktorú samozrejme dostali, im spôsobovala poruchy krvotvorby, zlomeniny kostí a nekrózu sánky. U.S. Radium a ostatné spoločnosti s podobným zameraním sa pustili do masívnej dezinformačnej kampane a pomerne dlhú dobu sa im podarilo nútiť medicínskych pracovníkov, aby namiesto choroby z ožiarenia smrť rádiových dievčat prisudzovali celkom iným dôvodom, napríklad v tej dobe rozšírenému syfilisu.

 

Sláva rádia trvala neuveriteľných 25 rokov, kým bolo konečne označené za nebezpečné. Pritom už v roku 1900 bola opísaná rádiodermatitída, poškodenie kože vystavením tejto látke. Samotná matka rádia a polónia a nositeľka dvoch Nobelových cien za fyziku a chémiu, Marie Curie, umrela na aplastickú anémiu, poruchu krvotvorby spôsobenú ožiarením. Rádium, ktoré má chemické zloženie podobné vápniku, sa ukladá v kostiach a vyžaruje alfa častice, ktoré zabíjajú bunky a spôsobujú im mutácie.

 

 

Tip na tematický výlet: horúce pramene v Misasa Tottori

 

Japonské kúpele Misasa Tottori asi nedokážu poskytnúť dokonalú simuláciu 20. rokov v rytme jazzu a prohibície, no ak by vás tento článok inšpiroval, môžete sa aspoň okúpať v horúcej vode bohatej na rádium, nadýchať sa radónu či navštíviť každoročný festival zasvätený Marie Curie.

 

Pár tipov na darčeky:



Pre svokru: uránové sklo

 

Pre pomstychtivých gayov: rádioaktívne čípky

 

Plánované rodičovstvo - ožarovač žliaz

 

Plánované rodičovstvo part deux: rádiový kondóm

 

Pre (nevlastné) deti: atómová sada so skutočným uránom

 

Na letné podvečery: uránová zmrzlina

 

Má vaša drahá málo žiarivú pleť? Nevadí, je tu kozmetika s obsahom rádia.

 

Pre celú rodinu: rádioaktívna zubná pasta