Voľby za nami a vy pokiaľ nie ste príbuzný niektorého kandidáta a tým pádom voliť musíte, voliť ste mali. Áno mali, dôvody vám tu nebudem menovať, lebo výhovoriek na túto tému som už počula toľko, že tie sračky by naplnili olympijský bazén. Ale teda ako to nedoj...ť.
Na deťoch, mužoch a mojich laborantkách sa mi osvedčilo názorne to ukázať alebo slovami môjho obľúbeného básnika: Poviem vám jeden príbeh...
Prezidentské voľby roku XXXX, keď aj Vladko chcel byť prezidentom. Môj už teraz nebožtík, daj mu pane večnú slávu, nech má prácu, nech platí výživné, nech mu kamagra zaberá, proste nech sa mu darí, išiel ako presvedčený občan voliť. Musel ísť sám, lebo deti malé, tak reku, že najprv pôjde on, ja postrážim deti a potom sa vymeníme. Nezabudol si zobrať voličský preukaz, ktorý som mu vybavila, obliekol si aj čisté nohavice a šiel. A ja som to považovala za vybavené. No čo už sa môže dodrbať? Muž je to inteligentný, má vysokú školu, dokonca v práci aj niečomu alebo niekomu šéfuje. Proste inteligent. Ale...
Ja si varím obed, upratujem, riešim deti, aby sa nezabili, proste klasická sobota a rozmýšľam, či sa pred voľbami osprchujem alebo len dám o dva streky parfumu naviac. Niežeby som bola špindíra, ale keď ste na materskej, nenávidíte víkendy, dni v týždni nenávidíte tiež, ale menej. Tieklo zo mňa ako z vola, lebo víkend je peklo, lebo máte o jeden krk, jeden zadok na starosti viac, no proste moje osobné peklo na zemi. Viem, o čom hovorím, bola som na materskej štyri roky a bývala som u svokry.
Prešlo dosť veľa času, o dosť viac ako jeden výbeh hore kopcom ku škole, nájsť tú správnu miestnosť, lebo do školy dali naraz tri, ukázať voličský a občiansky preukaz, podpísať sa im do kolónky, zobrať papiere, ktoré vám dajú do ruky, odobrať sa za plentu, dať jeden krížik na správne políčko ku kandidátovi, ktorého preferujete, vložiť to do obálky, obálku hodiť do tej veľkej škatule so štátnym znakom, o ktorú ste sa predtým skoro prekotili, lebo ste ju nezbadali a ísť home, kde vás čaká teplý obed, milujúca väčšia polovička a vaše deti.
Neviem ako vám, ženy, ale mne keď sa muž len chystal vypariť, tak sa mi na krku niečo zježilo, niečo ma tam priškrtilo, a začali sa spúšťať rôzne scenáre: č. 1: zlomil si nohu, hlavu, ruku, krk – to by mal šťastie, č. 2: niekoho stretol a nedokázali obísť blízky šenk – to by už také šťastie nemal, č. 3: išiel sa prejsť – a to viem, že príde až na druhý deň, lebo sa tak bojí prísť domov, že tam musí aj prespať.
No chlap po hodine aj pol prišiel, ale prišiel nasratý, a bol nasratý na mňa!?!
On: Kde máš v p..i telefón!!!
Jemne poodhrniem gumu na teplákoch, hlávku nakloním, kuknem, tam nie je...
On: Haha, vtipné, kde ho máš?
Ja: Neviem, varím, načo by mi bol teraz, nezvonil...
On: Nemohol som ti volať, ale písal som smsky.
Hľadám mobil a pozerám, desať alebo aj viac smsiek od drahého, toľko mi neposlal ani za mesiac.
Ja: Čo sa stalo? Nemal si platný ten preukaz? Či ako? - skúšam logicky
On: Čítaj!
1. sms: Laska ako sa voli?
2. sms: Laska ja to potrebujem vediet, co mam robit?
3. sms: Haloooo, kde si?
4. sms: Ako halooo, ja tu stojim ako kokot
5. sms: JA uz stojim za plentou!!!
6. sms: Za plentou!!! Akoze uz volim!
7. sms: staci mi povedat ci krizik alebo kruzok
8. sms: Pekne na mna series, aj na to seriem
9. sms: Piiiiiiiiiiiiiiipppp
.
.
1x sms: Piiiiippp piiip pipipiipiiiipipipip
Nemusíte hádať, ten štvorček zakrúžkoval, hlas bol neplatný. A preto, aj keď viem, že na nás hučia z každej strany, nezaškodí si ešte prečítať návod tu.
