Jack Churchill sa mihol pred nejakým časom v diskusii, Kungpao mi ukradol jeho najlepší citát na úvod svojho článku ("Dôstojník, ktorý ide do akcie bez svojho meča, nie je vhodne oblečený."), napriek tomu si myslím, že stojí za to, čo to o ňom povedať. Je to vlastne taký William Wallace prevtelený do Chucka Norrisa. Zase to hrajme s ním a verme tomu, čo sa o ňom popísalo, je to tak zábavnejšie.
John Malcolm Thorpe Fleming „Mad Jack“ Churchill sa narodil v roku 1906 na Srí Lanke. Jeho rodina cestovala po Ázií, ale keď mal malý Jack 10 rokov tak sa natrvalo vrátila domov do Anglicka. Jack prešiel strednou školou, potom vojenským collegom a v roku 1926 vstúpil do armády. Slúžil v Barme, kde sa prejavila jeho dobrodružná povaha. Keď ho vybrali, aby sa zúčastnil kurzu v Indii tak sa naň vybral motorkou. Vzdialenosť z Rangúnu v Barme kde slúžil do Pune v Indii, kde bol kurz je zhruba 4500 km. Po ukončení kurzu sa do Rangúnu síce vracal loďou, ale z Kalkaty. Pune - Kalkata je iba slabých 2000 km.
Potom sa zúčastnil potláčania povstania v Barme v 1930 - 1932. Prevelili ho späť do Británie, kde sa nudil ako pes. Začal sa učiť hrať na gajdy a strielať z luku, pretože mal pocit, že obe tieto schopnosti musí správny gentleman ovládať. Popri tom si občas odskočí robiť modela a zahral si aj v niekoľkých filmoch.
Jack Churchill niekedy okolo roku 1950
Armáda v mierových časoch však nie je pre neho najvhodnejším miestom. Narobí si pár problémov, napríklad, keď o tretej nad ránom cvičí v jedálni na gajdách a zobudí celé osadenstvo. Ďalší prúser má, keď nadriadení zistia, že spáva s termofórom, čo je v očiach britských dôstojníkov prejavom pajáctva. Že má v rozumnej miere rád pohodlie sa prejaví aj, keď raz ráno príde na nástup s dáždnikom. Nadriadený na neho reve, že prečo má, kurva, so sebou dáždnik a Jack s kľudom Angličana odpovedá, "pretože prší, pane." S podobným prístupom nie je divu, že v roku 1936 vešia uniformu na kliniec.
Stáva sa redaktorom miestnych novín v Keni. Okrem toho ďalej pózuje na fotky do časopisov a zdokonaľuje sa v hraní a strieľaní. V 1938 sa zúčastňuje majstrovstiev v hre na gajdy. Skončí druhý, ako jediný Angličan v celom súťažnom poli. V 1939 reprezentuje Britániu v majstrovstvách sveta v lukostreľbe.
Jack na majstrovstvách sveta v lukostreľbe
Po vypuknutí druhej svetovej sa vracia do armády, cestuje do Francúzska a spolu so zvyškom British Expeditionary Force ustupuje k Dunkirku. Počas ústupu sa zabáva tým, že podniká krátke protiútoky a deptá Nemcov. Z tohto obdobia má pochádzať jediné "potvrdené" zabitie lukom v druhej svetovej. Mne sa ho nejako dôveryhodne potvrdiť nepodarilo, len kopec článkov, ktoré sa odvolávajú na seba navzájom.
Počas ústupu mal jazdiť na motorke, na pravej strane zavesený luk, na ľavej meč a šípy a na prednom svetle narazená nemecká dôstojnícka brigadírka. Keď ho takto stretol jeden jeho známy dôstojník, tak Jack len nezáväzne prehodil: "Ahoj Clark, máš niečo na pitie?" Clark si až potom všimol, že Jack má tvár od krvi. Ále, nemecký guľomet ho škrabol na krku. Chlapi síce na neho kričali, že má bežať, ale bol príliš unavený.
Jeden z najupokojujúcejších pohľadov počas evakuácie Dunkirku bol kapitán Churchill prechádzajúci sa po pláži s lukom a šípmi. Jeho skvelý príklad a skvelá práca boli výbornou pomocou pre 4th Infantry Brigade.
Bojový denník 4th Infantry Brigade
Po návrate do Británie dobrovoľne vstupuje k práve založeným Commandos. Sú to špeciálne jednotky, ktorých úlohou je vylodiť sa v okupovanej Európe a kopať náckov do zadku. Pred ostrým nasadením absolvujú náročný výcvik v Škótsku. Jackovi to ako milovníkovi Škótska pripadá ako dovolenka. Okrem iného sa tu zoznámi so svojou manželkou, ktorá s ním vydrží 55 rokov až do jeho smrti.
Jack predvádza svoje umenie kolegom
Konečne prvá akcia, operácia Archery. Plán bol jednoduchý, cca 500 commandosov sa za podpory námorných lodí vylodí v nórskom meste Måløy, pozabíja čo najviac Nemcov, vyhodí do vzduchu továrne, sklady munície a rybieho oleja a stiahne sa naspäť. Jackova jednotka mala za úlohu umlčať batériu pobrežného delostrelectva. Výsadkový čln ešte ani poriadne nepristál, keď Churchill z neho vyskočil, spustil na gajdy tento song a rozbehol sa vpred. Veľmi skoro prestal hrať a začal hádzať granáty. Potom už len poslal správu na veliteľstvo: "Batéria a ostrov Måløy obsadené. Straty nepatrné. Prebiehajú demolície. Churchill."
Počas demolícií sa stane menšia nehoda a Jack je zranený výbuchom. Jeden z popisov hovorí, že sa opieral o budovu, ktorú chceli vyhodiť do vzduchu. Každopádne dostal za operáciu Archery nejaké medaile. Podľa svojich slov však: "Musel som si to zranenie občas vylepšiť manželkiným rúžom, aby sa historka o zranenom hrdinovi udržala dlhšie."
Jack (úplne vpravo s mečom) pri nácviku vylodenia
V roku 1943 viedol No. 2 Commando počas bojov na Sicílií. Tu sa to trocha pokazilo a namiesto super tajných a nenápadných prekvapivých akcií bojovali ako bežná pechota. Nie je to úloha na ktorú by boli vhodne vybavení, ale pod Jackovým velením sa toho zhostili vynikajúco. Pri jednom nočnom prepade sa nemohli k Nemcom kvôli terénu nepozorovane priblížiť, tak im Churchill prikázal urobiť medzi sebou značné rozostupy a zaútočiť s bojovým pokrikom "Freedom" ehm, pardón, kričali "Commandooo!!!" Dezorientovaní Nemci si mysleli, že na nich útočí obrovská presila a nezmohli sa prakticky na žiadny odpor. 50 commandosov tu zajalo 130 príslušníkov Wehrmachtu. Svojich chlapov nechal držať pozície a zajatcov a ďalej postupoval do mesta plného Nemcov sám, iba so svojím pobočníkom, čatárom Ruffelom.
Podarilo sa im nepozorovane prejsť priamo medzi hliadkujúcich Nemcov. Prvú dvojčlennú hliadku zbadal vďaka tomu, že si jeden z vojakov akurát pripálil cigaretu. Vykročil z tmy meter pred nimi, v ruke meč, ktorý hádzal odlesky zapálených cigariet. Predniesol jednoduché "Hände Hoch," Nemci poslúchli. Jedného z nich odovzdal Ruffelovi, druhému uviazal pod krk revolverovú šnúru (Briti mali zvyk priväzovať si zbraň na špagátik, aby ju nestratili) a vydal sa hľadať ďalšie hliadky. Vždy keď nejakú zbadali, nechal rozprávať svojho zajatca a potom vykročil z tmy s mečom a zajal prekvapených Nemcov. Celkovo týmto spôsobom pozbieral 42 zajatcov vrátane kompletného mínometného družstva aj s mínometom a muníciou.
"Vždy privádzam svojich zajatcov aj s ich zbraňami, zaťažuje ich to. Iba im vyberiem z pušiek závery, ktoré nahádžem do vreca, ktoré potom tiež nesie jeden z nich. Taktiež niesli mínomet a všetky míny, ktoré dokázali pobrať. Tiež ťahali vozík, na ktorom viezli svojich 5 ranených... Som toho názoru, že ak Nemcovi poviete dostatočne nahlas a jasne, čo má robiť, ak ste vyššia hodnosť ako on, tak zvolá Jawohl a splní rozkaz ako najlepšie a najefektívnejšie vie, bez ohľadu na situáciu. Preto sú takí výborní vojaci."
Churchill si prezerá ukoristené delo
Došikuje zajatcov k svojej jednotke, len aby zistil, že si v meste zabudol meč. Tak sa poň sám vráti. Keď ho konečne našiel a druhýkrát odchádzal z mesta obsadeného Wehrmachtom, tak stretol pár amerických prieskumníkov, ktorí si to nič netušiac kráčali priamo k nemeckej línií. Chvíľu sa ich snažil presvedčiť, že si to šinú priamo do zajatia, ale potom ich nechal tak a len utrúsil, že on sa kvôli nim tretíkrát do toho posraného mesta vracať nebude.
Ďalšie bojové nasadenie bolo v roku 1944 v Juhoslávií, na ostrove Brač. Tam Commandos pomáhali Titovým partizánom. Jedna z úloh, ktorá pred nimi stála bolo dobyť tri opevnené kopčeky (guľomety, ostnaté drôty a míny). Jack velil útoku na jeden z nich. Partizáni sa neukázali ako veľmi spoľahliví spojenci, takže útok zostal hlavne na Britoch. Churchill útok viedol osobne, ako vždy. Znova povzbudzoval morálku hrou na gajdy. Kopček sa im síce podarilo získať, ale okrem Jacka to prežilo iba ďalších 6 viac či menej zranených Commandosov. "Bol som znepokojený, keď som zistil, že všetci okrem mňa boli ozbrojení iba revolvermi. Ja som mal americkú karabínu."
Napriek tomu sa im podarí zdržiavať nemeckí protiútok do momentu, kedy im dôjde takmer všetka munícia. Aby to bolo ešte trocha horšie, tak mínometné ostreľovanie zabije 3 a zraní zvyšných z minijednotky, takže jediný ako tak v pohode je Jack. Až na to, že nemá náboje. Tak ostane sedieť v zákope a hrať až kým ho črepina do hlavy nepošle do bezvedomia. Mnoho rokov po vojne nájde nemecký záznam z tejto bitky, ktorý hovorí, že počuli "žalostný nárek neznámeho nástroja."
Churchill sa preberie v zajatí. Čo je celkom šťastie, pretože pre Nemcov platil Kommandobefehl, rozkaz na základe ktorého mali všetkých zajatých Commandos na mieste popraviť alebo odovzdať Gestapu. Kapitán Thuener/Thornerr, ktorý Jacka zajal sa však sám vystavil riziku vojenského súdu, keď povedal: "Ste vojak rovnako, ako ja. Odmietam povoliť, aby s Vami jednali tí civilní mäsiari. Tvárim sa, že som o tomto rozkaze nič nepočul."
Churchill mu láskavosť oplatil podobne. Na kus papiera napísal Thuenerovi odkaz: "Drahý kapitán, chcel by som poďakovať Vám a Vašim mužom, že ste sa počas nášho pobytu u Vás správali korektne. Jedla bolo síce menej ako sme boli zvyknutí, ale chápeme, že to za daných okolností ináč nešlo. Dúfam, že ak sa po vojne ocitnete v Anglicku alebo Škótsku, tak mi zavoláte buď na Helensburgh 222 alebo Gerrards Cross 2120. Budem veľmi rád, ak Vás budem môcť s mojou manželkou pozvať na večeru. S pozdravom Jack Churchill." Thuenera o pár mesiacov zajmú Američania a chcú ho vydať Juhoslávcom, ktorí by ho radi odsúdili za vojnové zločiny. Kapitán však Američanom ukáže odkaz od Jacka, ktorý keď sa o tom dozvie, tak vybaví cez vojenskú prokuratúru, aby Thuenera poslali do Nemecka miesto na šibenicu.
Vpravo zajatý Mad Jack vľavo v okuliaroch kapitán Thuener
Nemci si neboli istí, či Jack nie je náhodou rodina s Winstonom (určite to trápi aj čitateľa, nie je, iba zhoda mien), pre istotu ho poslali do "VIP" tábora Sachsenhausen. Odtiaľ zdrhne, ale keďže bol tábor kúsok od Berlína nepodarilo sa mu dokráčať až na spojenecké územie. Znova ho šupnú to tábora, tentokrát v Rakúsku. Znova im zdrhne, tentokrát to dá až k Američanom. Tí zo začiatku neveria, že je britský dôstojník, ale nakoniec ich presvedčí, že nie je bezďák. Vzhľadom na to, že sa to stalo v apríli 1945, tak z vojny v Európe už veľa neostáva.
"Ešteže sú tu stále Japončíci, všakže?" Churchill sa začne chystať do Barmy, aby mohol proti nim bojovať. Dve atómové bomby a japonská kapitulácia mu robia škrt cez rozpočet. "Keby nebolo tých posraných Amíkov, mohli sme tú vojnu viesť ešte aspoň 10 rokov."
Po vojne si dal chvíľku pauzu. To v jeho ponímaní znamenalo, že ako 40-ročný úspešne ukončil parašutistický kurz. Chvíľku velil jednému parašutistickému bataliónu (práporu ak chcete, ale jednotky prekladám veľmi nerád). Tým sa stal jediným dôstojníkom v histórií, ktorý velil bataliónu aj Commandos aj Paras. Na jeho žiadosť ho prevelili k škótskej jednotke Seaforth Highlanders, v 1948 sa ocitol v Jeruzaleme. Tam to vyzeralo, no klasicky. Židia, Arabi, kopec nenávisti a mŕtvych. Briti sa pomaly chystali opustiť Palestínu. Jack bol zrovna s regimentom na prehliadke, to znamená komplet slávnostná uniforma: kilt, kabelečka, podkolienky a baret s brmbolcom, keď sa dopočuli o problémoch, do ktorých sa dostal izraelský konvoj. Konvoj pozostával z dvoch tereňákov, dvoch sanitiek, troch autobusov plných personálu nemocnice a pacientov a troch nákladiakov so zásobami. Dokopy tam bolo cez sto ľudí. V jednej z úzkych jeruzalemských uličiek ich zablokovali a stovky čakajúcich Arabov na nich spustilo paľbu.
Jack dal dokopy všetkých chlapov, čo mohol (12 ks) a vybral sa konvoju na pomoc. Najskôr sa nechal doviezť k prvému autobusu, vystúpil zo svojho auta, prekráčal cez prestrelku a snažil sa presvedčiť ľudí v buse, aby s ním išli do bezpečia.
"Škeril som sa ako šialenec, pretože ľudia sú menej náchylní strieľať po vás, keď sa smejete. Sviatočná uniforma v strede bitky, spolu s mojím škľabom určite Arabov rozosmiala. Väčšina z nich má totiž zmysel pre humor. Každopádne nezastrelili ma."
Ilustrační foto, sviatočná uniforma škótskych highlanderov
Židia ho s ponukou na evakuáciu poslali dokelu s tým, že čakajú, kým ich príde zachrániť ich kóšer židovská armáda. Rovnako ho poslali preč z aj posádky ostatných vozidiel. Jack sa s chlapmi snažil prepadnutých Židov kryť aspoň streľbou z pušiek, ale keď im začala dochádzať munícia a jedného Brita smrteľne zranili, tak sa stiahli. Chvíľku sa snažili vyjednávať, nakoniec začali lietať Molotovove koktaily. Výsledkom bolo 77 mŕtvych Židov. Pár dní po masakre sa Churchill zúčastnil ďalšej evakuácie nemocnice. Tentokrát to nechali na jeho vedení, takže sa mi podarilo dostať 700 ľudí do bezpečia.
Jack sa presťahoval do Austrálie. Tu slúžil ako hlavný inštruktor pri výcviku Sea/Air warfare. Vo voľnom čase začal surfovať. Sám si navrhoval a vyrábal dosky. V roku 1952 si zahral vo filme Ivanhoe.
Ivanhoe 1952. Ten v popredí by mal byť Jack, na plátne je asi dve sekundy. Film mi na rýchle preklikanie prišiel ako ubersračka
Po nejakom čase sa vrátil späť do Británie, od roku 1959 už ako civilný zamestnanec dohliada na výcvik kadetov. Tu sa začne venovať ďaľším chlapským hobby. Rekonštruuje staré parníky. Stavia diaľkovo ovládané modely vojnových lodí. Aktuálne sú medzi zberateľmi megadrahé a megavzácne. Zúčastňuje sa rýchlostných testov motoriek.
Starý pán Mad Jack
Aj vo vyššom veku si zachováva svoju excentrickosť. Cestou domov vlakom vždy zrazu vyskočí, stiahne okienko a vyhodí von svoj kufrík. Potom si s kľudom sadne a vystúpi na najbližšej stanici. Konsternovaní spolucestujúci to nechápu. Nevedia, že koľajnice idú popred jeho záhradu a kufrík pristane na Jackovom trávniku. Tak ho nemusí vláčiť zo stanice v rukách.
Zomiera prirodzenou smrťou v roku 1996 vo veku nedožitých 90 rokov.
