Divadelná tragédia o koronakríze v piatich dejstvách
Prológ (expozícia) – neznáma infekcia prichádza, s ňou aj prvá chyba, ktorá sa síce javí sprvu ako hrdinstvo, ale v konečnom zúčtovaní sa prejaví ako možno to najdôležitejšie, čo nás viedlo ku dnešnému stavu.
Je piatok 13. marca, dva týždne po voľbách. Taliansko a Španielsko sú v strašnom srabe už teraz, u nás na Slovensku sa len pomaly dozvedáme o prvých prípadoch nákazy. V piatok 13. však prichádza ku bezprecedentnému rozhodnutiu, na základe nariadenia vlády sa zatvára skoro všetko, okrem nevyhnutných prevádzok. Ľudia sú prestrašení, nevedia, čo ich bude čakať. Rúška sú vypredané, tak sa behom pár dní stane malý zázrak – ľudia si šijú vlastné rúška, posúvajú si ich, zrazu všetci majú prekrytie horných dýchacích ciest, pre nikoho to nie handra, každý sa chráni.
Od tohto dňa sa zoznamujeme s tímom, ktorý ide krízu manažovať. Teda, manažovať by mal, ale ja som napríklad dodnes nepochopil, kto je poradný orgán, kto je riadiaci orgán, kto má aké slovo, keďže aj tak všetko nakoniec musí prejsť cez Igora Matoviča. Ten nás sprevádza tlačovkami od tohto dňa každý deň. Postupne sa dozvedáme o veciach, aké sme vždy ignorovali, čo je to infekčnosť, čo znamená, že pandémia je na vzostupe, kedy vieme, že pandémiu sa nám podarilo dostať pod kontrolu,... Dozvedáme sa aj o tom, ako dlho môže byť človek infekčný, na základe tejto informácie zisťujeme aj to, že trojtýždňový zákaz vychádzania by mal stačiť na zabránenie nekontrolovateľného šírenia pandémie, keďže človek môže byť infekčný väčšinou najviac 14 dní od nakazenia/vypuknutia príznakov.
Tu však prichádza problém. Tlačovka za tlačovkou, nakazení ubúdajú, je dávno po troch týždňoch od zavedenia reštrikčných opatrení. Igor Matovič však neustále tvrdí, že opatrenia musíme spúšťať postupne, lebo nám to všetko znova vybuchne, ale my to musíme zvládnuť, lebo nemocnie nie sú pripravené, a keď dokážeme zvládnuť ešte chvíľu, tak bez problémov zvládneme druhú vlnu. Toto si treba zapamätať. Druhá vlna. Svet prežil niekoľko pandémií, vždy bola druhá vlna horšia ako prvá. Ale my keď to ešte teraz v máji chvíľu zvládneme, tak prežijeme druhú vlnu bez problémov.
Kolízia – uvoľňovanie opatrení. Niekde príliš pomaly, niekde príliš rýchlo, ale hlavne bez cesty späť
Je 22.4., 5 týždňov po zavedení reštrikčných opatrení. Prichádza k prvej vlne uvoľňovania, zatiaľ sa týka iba obchodných prevádzok, všetky ostatné segmenty stále čakajú na informácie. Ku ďalšiemu uvoľneniu prichádza 6.5., medzitým pribudlo ani nie 200 prípadov ochorenia. Aj tak naďalej ostávajú dvojtýždňové rozstupy medzi uvoľňovaním, ale hlavne sa nedozvedáme žiaden plán, ako budeme postupovať v prípade zhoršenia situácie – dozvedáme sa iba o novom matematickom pojme, tzv. kĺzavý medián, ktorý o všetkom rozhoduje. To, že matematici proti takejto forme namietajú, nikoho nezaujíma, až do novembra. Vtedy sa prvý krát na analýzu pandemickej situácie vyberá iný ukazovateľ ako dotyčný medián. Vieme iba to, že uvoľňovanie opatrení sa spomalí, pokiaľ kĺzavý medián dosiahne číslo 50. Je to veľa? Je to málo? V čase, keď boli denné čísla pozitívnych testov na úrovni jednociferného čísla, je to asi v poriadku. V čase, keď máme denný prírastok 10 000 pozitívnych testov, nám takéto číslo pomôže ako mŕtvemu kabát.
Zároveň sa blíži čas každoročnej cesty do Chorvátska. Ale ako, keď stále niektoré štáty majú zavreté hranice? Tu prichádza ku druhej chybe. Zatiaľ čo jeden týždeň sa bez štátnej karantény domov nedostane ani študent z Česka, a Igor Matovič tvrdí: „My ale musíme oddeliť ľudí, ktorí naozaj robia a žijú v Česku od tých, ktorí sa doteraz skrývali v Brazílii a vracajú sa domov na Slovensko cez Česko. To je citácia... Ďalší týždeň to už ale nevadí, a hranice sú otvorené, povinnosť štátnej karantény zaniká, aplikácia e-karanténa (akokoľvek bola dobrá, či zlá) odchádza tiež do stratena. Hranice ostávajú otvorené, a nikto nekontroluje dodržiavanie prípadnej karantény pri ceste z rizikovej krajiny.
Kríza a peripetia – návrat hnusoby, príprava na druhú vlnu
Je 8.7., a prichádza prvý signifikantný nárast pozitívnych testov – 53. Oproti predošlým dňom výrazný nárast, dnes sa nám zdá takéto číslo ako smiešne. Väčšina segmentov trhu má za sebou najhoršie tri mesiace v svojej histórii, a každému je to vlastne jedno. Dôvod prečo je jednoduchý. Toľko ľudí si osvojilo naratív premiéra, že máme vyhraté, keď prežijeme reštrikčné opatrenia z jari, že druhá vlna sa nás ani netýka. Málo vypovedaných vecí je väčšia lož, ako toto. Postupom leta sa denné prírastky pomaly zvyšujú, ale sú ignorované. Darmo matematici hovoria o exponenciálnom raste, ktorý je najprv pomalý, ale potom rýchly až príliš. Až niekoľko prírastkov s počtom pozitívnych 100 a viac na sklonku augusta nútia vládu ku návratu ku niektorým reštriktívnym opatreniam.
Tu by človek čakal, že dostane plán. Alebo dokonca Plán. Že predstúpia hlavní manažéri koronakrízy, a predstavia to, ako budeme fungovať najbližšie týždne, až mesiace. Je síce pravda, že nové opatrenia sa prijímajú regionálne, ale 29.9. predstupuje Igor Matovič pred ľud a oznamuje, že hrajuškanie na semaforíky sme skončili, regionálnemu prijímaniu opatrení je koniec. Týmto dokáže to, že o chvíľu vybuchujú prvé okresy na severe Slovenska, a zároveň niektoré typy podnikania v ostatných krajoch opäť trpia, aj keď v ich okrese nie je denný prírastok pozitívnych ani zďaleka taký vysoký.
Hranice sú stále otvorené, aj keď našťastie sa už vyžaduje negatívny test. Pravidlá sa menia, ale mení sa aj situácia v okolitých krajinách, takže je to pochopiteľné, aj keď ja si myslím, že práve hranice sú to, čo by vyžadovalo jeden plán a nemeniace sa povinnosti. Cestovanie nie je ľudské právo, takže by sme sa ozaj nemuseli skrývať za také frázy a argumenty, ako bolo v lete cestovanie do Chorvátska.
Postupom jesene stúpajú aj denné prírastky, rýchlejšie ako sa čakalo. Exponenciálna krivka, hm? Vznikajú aktivity od ľudí, hlavne od matematikov a analytikov, ktorí sa snažia navrhovať vláde a Igorovi Matovičovi, ako má riešiť krízu (Sic!). IM ich však nepočúva, v novembri prichádza s vlastným nápadom. Celoplošné testovanie antigénovými testami, kde ľudí presviedča o ďalšom klamstve, a to, že negatívny antigénový test je priepustka na slobodu. Falošná negativita, tak vysoká pri tomto type testov, nikomu nič nehovorí. Jediné miesto, kde sa to ukáže ako efektívne, sú Orava a okolie, kde má testovanie dve kolá a je podložené tvrdým oklieštením možností pohybu. Regionálne opatrenia, hm?
Katastrofa – kolaps nemocníc
Je december, a prvý krát sa začína hovoriť o kolapse nemocníc. Druhá vlna nás zasiahla totálne nepripravených. Ja osobne, keď si spomeniem na celo letné doťahovanie sa o sprísnení potratov, mám veľmi nepekné myšlienky. Dnes, 2.1. je jasné, že nás čakajú veľmi nepríjemné 2-3 mesiace. Áno, dnes sa treba pripravovať na najhoršie, keďže sme dospeli tam, kde sme nikdy nechceli byť. Nemocnice sú plné, plnšie už byť nemôžu. Denné prírastky pozitívnych testov z posledných dní však ukazujú, že to nie je koniec. Je sľúbené, že po skončení zákazu vychádzania budeme pristupovať ku situácii regionálne, ale to je opäť tak nápomocné, ako mŕtvemu kabát, keďže sme sa dostali do takej situácie, že budeme radi, ak nás zachráni očkovanie.
Tu je koniec faktov, a prichádza len moja interpretácia. Nie som žiaden matematik, iba človek, čo má teraz veľa voľného času. Reštrikčné opatrenia z prvej vlny boli príliš prísne, a trvali príliš dlho. Miesto toho, aby sme zistili, ako môže fungovať hygiena, ako to zvládajú nemocnice, nás IM zavrel s argumentom, že keď teraz vydržíme, tak to zvládneme. Hovno to zvládneme, keď ten čas, ktorý sme si vďaka prvej vlne kúpili, sme trestuhodne zahodili. Ľudia nie sú ochotní podstupovať ďalšie reštrikcie, lebo sú unavení, a za veľkého prispenia konšpiračnej scény už ani rúško nie je rúško, ale náhubok, a handra, ktorou sa zabíjame. Nemáme žiaden plán, lebo sprísnenie potratov bola dôležitejšia téma.
Toto bola podľa mňa najväčšia chyba celého riešenia. Čas od marca do júna (cca trvanie reštriktívnych opatrení) nás stál hrozne veľa ako ľudí, tak aj biznisy, ktoré nemohli podnikať. Reštrikčné opatrenia nemali byť také tvrdé, resp. uvoľňovanie malo byť rýchlejšie, zatiaľ čo sa mali postupne riešiť kapacity trasovania a nemocníc, prípadne okamžite zaisťovať pomoc od armády. Ľudia by boli viac pripravení na to, čo ich čaká na jeseň
Ja nechcem ukazovať na vinníka, tým sme všetci. Vláda, ktorá rieši krízu tak chaoticky, že aj Mr. Bean by to riešil lepšie. Tak isto ľudia, ktorí sú nezodpovední, ale zároveň sa mi natíska otázka – bolo by na jeseň toľko svadieb a rodinných osláv, keby sa v prvej vlne normálne dozvedáme o rizikách druhej vlny, a nepočujeme každý deň, že keď ešte chvíľku vydržíme zavretí, tak máme vyhrané? Jediní, ktorí sa dajú označiť za vinníkov, sú hlúpi ľudia. Tí, ktorí si schválne nechávajú rúško pod nosom, tí ktorí si schválne organizujú obrovské rodinné stretnutia v takomto čase, tí, ktorí riešia konšpi stránkam a politikom.
Malé porovnanie s Českom. Tí sú na tom podobne zle, ten markantný rozdiel medzi nami a Českom je ten, že tam je pred voľbami. A. Babiš si nemôže dovoliť ďalšie reštrikcie, preto toľko otáľal na jeseň. Na rozdiel od IM, ktorý je tesne po voľbách. Ten si mohol dovoliť robiť čokoľvek v prvej aj druhej vlne, vybral si však tú najhoršiu možnosť. Chaotickú, najprv prísnu, potom vôbec prísnu, bez plánu, náprav pre poškodených...
Ja si myslím, že riešenie pandemickej situácie nie je niečo, čo sa dá odkopírovať od iných štátov. Áno, IM má potrebu byť slávny, a aj mohol byť. Stačilo sa ešte na jar zamyslieť, prizvať do tímu aj niekoho iného, ako skostnatených štátnych úradníkov, ktorí by mali šanci vyriešiť takúto krízu nekonvenčne. Počkaj, máme Inštitút Zdravotnej Politiky, ktorý do júna riadil Martin Smatana, celkom vydarený a šikovný odborník. Lenže ho niekto z jeho pozície vyštval...
Zaujímavé zdroje
https://korona.gov.sk/ako-sa-budu-uvolnovat-opatrenia-uvodne-informacie/ako-sa-uvolnovali-opatrenia/
https://datawrapper.dwcdn.net/a3HsJ/9/
