Každý deň už asi vyše mesiaca si prajem byť ten americký nezamestnaný človek, ktorý sa jedno krásne ráno zobudí a povie si, že už teda stačilo, zmením svoj život a vy sa na to v kine budete dívať a hovoriť si, aký som odvážny. To ja si v tom kine stále hovorím ako je možné, že má nezamestnaný toľko peňazí. Logicky. Nikdy nenašetril ani korunu (nie to ešte dolár), žil v podnájme, rodina ho naposledy podporovala, keď sa učil bicyklovať a zrazu má šušne na cestu do Európy? No nič no. Chápem, nenútim. Mne to jednoducho nie je súdené. Možno nie som ani dosť veľký lúúúzer na to, aby som mohla so všetkým seknúť, ukázať ľuďom drzo fakáča a odletieť sa slniť na Kanáre a zbaliť tam po týždni úspešného podnikateľa, ktorému to tam vlastne patrí a ja som ho zaujala svojím zádumčivým pohľadom (ktorý v skutočnosti hovoril, tak to je fajn a čo budem jesť dnes? Asi zase nič keďze neviem chytať ryby). Ale pardón, to už sa pohybujeme v nemeckých vodách s kormidelníkom a večným elegánom Christianom Kohlundom. Takže naspäť do reality.
Aké mám teda možnosti a vyhliadky ja? No popravde, nič moc. Pretože nie som žiadny emerický hrdina, ktorému dobrodružstvo spadlo rovno pred prenajatý byt, s bonusom jednej manželky a rodinného domu na konci filmu. Ja som obyčajný česko-slovenský nezamestnaný. Neviete prečo píšem v mužskom rode? Ani ja nie. Asi to znie lepšie. Áno presne tak, nehrám sa na silno emancipovanú ženu a keď mi podržíte dvere, možno Vám aj poďakujem.
Ale naspäť k téme. Kebyže sa teraz vážne zamyslím, čo by som mohla robiť (okrem toho nájsť si konečne prácu a prispieť korunkou do rodinného rozpočtu), tak si myslím, že by som mohla robiť úplne čokoľvek (samozrejme to, na čo bude stačiť moja mozgová kapacita alebo fyzická zdatnosť). Ale je tu taký malý háčik. Fakt. Úplne taká malá banalitka. A ten háčik je, že aj na pozíciu Juniora, opakujem JUNIORA alebo ak to niekto nezachytil správne, tak na pozíciu J-U-N-I-O-R-A, potrebujem vysoká školu, prax minimálne dva roky a musím vedieť toho toľko, čo nevedel ani môj šéf.
Respektíve, určite vedel, čo je čo, ale aj ja viem, čo je to dom, ale ešte som žiadny nepostavila.
A okrem toho, keď viete, koľko času zaberú tie ich požiadavky, tak premýšľate, kde je kurňa najbližšia klonovacia stanica? Of course nikde. Však predsa Tvor Junior musí byť mladý a dynamický a má chuť učiť sa nové veci, sleduje najnovšie trendy, vôbec nie je súťaživý, ale je to rodený tímový hráč, ktorý má jasný cieľ. A to je presne tá povedomá situácia, keď ste vyliezli zo školy a hľadali si svoju prvú prácu. Nemáš skúsenosti? No tak si ich niekde nadobudni a potom príď, žmurky žmurky.
Mňa nechali napospas osudu zo dňa na deň a nie preto, že by som bola totálne neschopná alebo preto, že som trávila prehnane veľa času na FB, alebo bola príliš úprimná tam, kde boli ostatní ticho, ale len preto, že nejakým zázrakom sa sám od seba (aspoň podľa vedenia) objavil taký malý dlh a zapríčinil, že už zrazu nebolo na to krásne a hrejivé slovo Výplata.
No takže nič, díkesko za spoluprácičku a čauko kakauko. Jáj vy chcete vrátiť firemný počítač? No a ja zase chcem výplatu. Tak keď bude, pribalím vám k nemu aj myš. Ale to sú z momentálneho pohľadu len také taľafatky.
Tu ide hlavne o to, psychicky sa nezrútiť. Pretože je fajn, že som dokonale ovládala systém a vedela opraviť kadejakú habaďúru, ktorú na mňa chystal každé ráno, ale čo z toho? Nikto iný v celej ČR ten systém nepoužíva. Čo asi poviem na pohovore? Viem niečo, čo je vám úplne k hovnu. Nastúpiť môžem v pondelok…
A ide aj o to, že keď už tú prácu nemáte a nie ste samožijúci jedinec, čo dostáva každý týždeň knedle od mamy a štrúdľu od starkej, tak vám popri rozosielaní svojho chabého životopisu zostáva ešte strašná kopa voľného času, ktorý musíte využiť veľmi produktívne. Aby sa vám nestalo, že už po dvoch týždňoch nemôžete v noci spať a v piatok, keď chce s vami váš drahý hrať Diablo, začnete na neho ziapať, že však musí ráno vstávať, preto sa nič hrať nebude v domnení, že je ešte len streda. Alebo máte tik v oku, keď vám volá mama, lebo viete, že prvá otázka bude či už máte prácu a na odpoveď, že ešte nie, sa vám zase dostane poučenia, že ale mali by ste si hľadať. Ale na druhej strane otázka nezamestnanosti vytesnila otázku: Si tehotná? A teraz? Už? A ako sa má situácia, na ktorú nechceš aby som sa pýtala? Susedka je tehotná a ty sa ako máš???
Čo myslíte, je to lepšie? Pretože ja to neviem posúdiť, chuť streliť sa do hlavy je rovnako silná v obidvoch prípadoch.
Ale aby som toto celé nezakončovala totálnym pesimizmom, mizériou a beznádejou, že už si nikdy v živote nenájdem prácu a nestihnem dobehnúť ani úroveň Juniora, musím povedať, že byť nezamestnaným má aj svoje výhody.
Výhoda prvá: Schudnete (fazule, šošovica a ďalšie prdotvorné potraviny sú lacné a rýchlo prejdú tráviacim traktom a nikto vám z milosti nedá prachy na hambáč v Burger Kingu).
Výhoda druhá: Nemusíte toľko prať = šetríte mužove peniaze ( doma si vystačíte v jednom tričku a teplákoch, stačí len počkať kým hlava rodiny zašpiní dostatok handier aspoň na jednu práčku a aj vtedy zapnete skrátený program EKO).
Výhoda tretia: Máte čas len pre seba (pokiaľ ma moje koníčky nestoja ani korunu, čo ma fakt nestoja, môžem sa im venovať. A venujem sa.).
Štvrtá výhoda: Muž je šťastný (lebo teplá večera, pes vyvenčený, žena sa mu má čas venovať).
Piata výhoda: Nemyslíte len na to, že zajtra do desiatej musím poslať ten debilný report, ale môžete myslieť úplne na čokoľvek. Super nie?
Šiesta výhoda: Ste plní nápadov (pretože keď vás napadne napísať svoj prvý článok na DM, tak vám v toľkej eufórii ani nedopne, že by ho mohli nezverejniť).
Siedma výhoda: Celý deň ste s človekom, ktorý vám rozumie najlepšie (so sebou samozrejme).
