XIX.
Môžeš byť nepremožiteľný, ak sa nepustíš do žiadneho boja, v ktorom nemáš pod kontrolou víťazstvo. Keď teda uvidíš niekoho, kto sa vyznačuje cťou, mocou alebo vysokým postavením z akéhokoľvek iného dôvodu, dávaj pozor, aby si sa nenechal týmto unáhlene zlákať a aby si ho nevyhlásil za šťastného; pretože ak podstata dobra spočíva vo veciach, ktoré máme vo svojej moci, nebude priestor na závisť ani súťaživosť. Ale ty sám si neželaj byť generálom, senátorom alebo konzulom, ale buď slobodný; a jediná cesta k tomu je pohŕdanie vecami, ktoré nie sú v našej moci.
XX.
Pamätaj, že nie ten, kto používa urážlivé slová alebo ťa bije, ale tvoj vlastný názor je ten, ktorý tieto veci považuje za urážlivé. Keď ťa teda niekto provokuje, buď si istý, že to vyvoláva tvoja vlastná mienka. Preto sa najprv snaž nenechať sa uniesť situáciou. Lebo ak si len na chvíľu vydýchneš a získaš čas, ľahšie sa ovládneš.
XXI.
Nech sú smrť a vyhnanstvo a všetky ostatné veci, ktoré môžu byť hrozné, denne pred tvojimi očami – no najmä smrť – a nikdy nebudeš mať podradné myšlienky, ani nebudeš po ničom príliš dychtivo túžiť.
XXII.
Ak úprimne túžiš študovať filozofiu, priprav sa už od začiatku na to, že sa ti budú smiať, že tebou bude pohŕdať dav, že budeš počuť, ako hovoria: „Zrazu sa z neho stal filozof“ a „Odkiaľ sa vzal ten povýšenecký pohľad?“ Ty sa však nesprávaj povýšenecky, ale vytrvalo sa drž toho, čo sa ti zdá najlepšie ako niekomu, koho Boh ustanovil na toto miesto. Pamätaj, že ak vytrváš, tí istí ľudia, ktorí sa ti najprv posmievali, ťa neskôr začnú obdivovať. Ale ak sa nimi necháš odradiť, staneš sa terčom dvojnásobného posmechu.
XXIII.
Ak niekedy začneš obracať svoju pozornosť na vonkajšie veci, s cieľom zapáčiť sa niekomu, buď si vedomý, že si rozvrátil svoje životné zásady. Buď teda vo všetkom spokojný s tým, že si filozof; a ak si praješ, aby ťa aj iní za takého považovali, staň sa ním vo vlastných očiach — a to ti bude stačiť.
XXIV.
Nedovoľ, aby ťa znepokojovali takéto úvahy: „Budem žiť v hanbe a budem bezvýznamným.“ Lebo ak je hanba zlom, nemôžeš byť do nej zatiahnutý niekým iným, rovnako ako nemôžeš byť zatiahnutý do niečoho podlého. Je teda tvojou starosťou získať moc alebo byť pozvaný na hostinu? V žiadnom prípade. Ako je to potom hanba? A ako je pravda, že budeš bezvýznamným, keď by si mal byť niekým práve v tých veciach, ktoré sú v tvojej moci a v ktorých môžeš byť skutočne dôležitý? „Ale moji priatelia budú bez pomoci.“ — Čo tým myslíš, že bez pomoci? Že od teba nedostanú peniaze? Alebo že z nich neurobíš rímskych občanov? A kto ti povedal, že toto sú veci, ktoré máš vo vlastnej moci, a nie záležitosti iných? A kto môže dať druhému to, čo sám nemá? „No tak si ich obstaraj, aby sme aj my z toho mali podiel.“ — Ak si ich môžem obstarať bez toho, aby som stratil svoju česť, vernosť a šľachetnosť, ukáž mi cestu a zaobstarám si ich. Ale ak odo mňa vyžaduješ, aby som sa vzdal vlastného dobra, aby si ty získal to, čo nie je dobré, zamysli sa, aké je to nespravodlivé a nerozumné. A okrem toho – čo by si radšej mal: sumu peňazí alebo priateľa čestného a verného? Radšej mi teda pomôž získať túto povesť, namiesto toho, aby si odo mňa žiadal veci, ktorými ju môžem stratiť. „No ale moja vlasť,“ povieš, „pokým to závisí odo mňa, zostane bez pomoci.“ A opäť: akú pomoc máš na mysli? „Nedostane odo mňa stĺporadie ani kúpele.“ A čo na tom? Ani kováč jej neposkytne topánky, ani obuvník zbrane. Stačí, ak každý plní svoju vlastnú úlohu. A ak by si jej dal iného občana čestného a verného, nemal by aj ten pre ňu hodnotu? Mal. Teda ani ty nie si pre ňu zbytočný. „A aké miesto teda budem mať v štáte?“ — Akékoľvek, ktoré môžeš zastávať bez toho, aby si stratil svoju vernosť a česť. Ale ak chceš byť užitočný svojmu štátu za cenu toho, že stratíš tieto veci, čím mu potom vlastne môžeš byť užitočný, keď sa staneš nečestným a bez hanby?
XXV.
Uprednostnili niekoho pred tebou na hostine, v komplimentoch alebo pri účasti na porade? Ak sú tieto veci dobré, mal by si sa tešiť, že ich získal on; a ak sú zlé, netráp sa, že ich nemáš ty. A pamätaj, že nemôžeš očakávať, že budeš považovaný za hodného rovnakého podielu na veciach, ktoré nemáš vo svojej moci, ak nepoužívaš rovnaké prostriedky ako tí druhí. Ako by totiž mohol mať rovnaký podiel ten, kto nestojí pred dverami veľmožov, nesprevádza ich, nechváli ich – ako ten, kto to všetko robí? Si teda nespravodlivý a nenásytný, ak nie si ochotný zaplatiť cenu, za ktorú sa tieto veci predávajú, a chcel by si ich mať zadarmo. Koľko stojí napríklad hlávkový šalát? Povedzme jeden obol. Ak ho teda niekto iný kúpi za obol a ty nie, nemysli si, že získal viac ako ty. On má šalát, ty máš obol, ktorý si neminul. Rovnako tak: nebol si pozvaný na hostinu tohto človeka, pretože si nezaplatil cenu, za ktorú sa takáto večera predáva. A tá cena je: chvála a prítomnosť. Tak mu ju daj, ak je to pre teba výhodné. Ale ak by si nechcel zaplatiť a pritom aj tak dostať, čo iní dostali, si nenásytný a hlúpy. Nemáš teda nič namiesto tej večere? Ale áno, máš: to, že nemusíš chváliť človeka, ktorého nechceš chváliť, a nemusíš znášať jeho správanie, keď prídeš.
