Opening: Félvidek Slovensko, riť sveta malebné mestečko, roku pána 2013
Kde bolo tam bolo, mal som raz 18 rôčkov a presne tak isto ako moji rovesníci sme mali iba jedinú predstavu, ako toto nádherné jubileum osláviť a tým bola ožran párty - spiť sa na totálneho hajzla ako zákon káže. Veru originálni sme naozaj neboli, ale čo čakáte od chlapcov, ktorým ešte len pred nedávnom zmizla krv z rozkroku a vrátila sa do mozgu. Momentálne mám 24 a ešte len pred nedávnom som prišiel na to, že značka FILS nie je FILS ale FILA!!! (značka pedofila). Takže všetci intelektuáli, čo si to teraz googlia, choďte dopiče.
Chatu sme vybavili cez stvoriteľa jedného z mojich kamarátov, bývalého vojaka, a bolo nám prízvukované, že po našom odchode musí vyzerať presne tak ako keď sme prišli. Doteraz neviem, či to bolo myslené vážne, pretože NIKTO nemôže čakať, že sa tam nič nedodrbe keď objekt zveríte takým sprostým hovädám. Ale tak prisahali sme na rýchlosť našich žien a krásu našich koní (pod kapotou) a dostali sme kľúče od chaty. Oslavy sme pojali celkom bujaro čo sa týkalo samozrejme množstva alkoholu, ktorý sme si nabalili. Ja nie som megaloman a na víkend som si pribalil iba 2l rumu a 4 six-packy pív.
Bol tu deň D, zrazu sme boli na chate v lese, kde všade naokolo boli stromy, spievali vtáčiky, srnky sa naháňali a retardi sa radovali, že už sú tu. Geniálny nápad číslo jedna na začiatku bol: poďme vypiť čo najviac za čo najkratšiu dobu. Prišli sme o 10:00 doobeda a ďalšiu spomienku mám až o 20:00 toho istého dňa. Back to the future style. Keď som si povedal, že mám dosť a budem sa iba prizerať na tie zvieratá čo robia (nemyslím vtáčiky a srnky). Okolo chaty bol krásny a udržiavaný trávnik. Po našom uvážení, sme prišli k záveru, že by bolo dobre daný trávnik lepšie rozjebať na minder piču skultivovať. Naštartovali sme starý Ford Siesta 2.0l a poďho orať. V živote by som nebol povedal, že Ford už za komančov dodával naším JRD takéto autá na kyprenie pôdy. Po ukončení zemných prác boli také koľaje, že by sa do nich zmestilo aj sebavedomie Patrika Vrbovského + jeho láska k Jasmíne a to pozor, nie je málo. Na to vybehol Tóško (syn vojaka s ktorým som prisahal) z chaty a prisahal že do koľají jeho otec uloží naše studené telá. Doteraz sa to nestalo ale musím priznať, že raz za čas sa spotený v noci budím na nočnú moru ako ležím mŕtvy v koľaji po pneumatike a vedľa mňa leží Paťooo. Po tomto všetkom si Tóško šiel ľahnúť s vtedajšou chatovou dievčinou, pod heslom na chate sa minie. Po asi polhodinke vybehol Markou, že Tóško mu požičal kľúče od auta a že kto sa chce povoziť v lese v noci po rozdrbanej ceste a zabiť sa, nech si nastúpi. Nikdy som nevidel toľko ľudí v jednom aute. Bez srandy. Trošku duchaprítomnejšie ja ma presvedčilo aby som sa išiel Tóška spýtať, či je to naozaj tak.
Prepis rozhovoru :
Ja: „Tóško ešte jebete?“
Tóško: „Nie. Čo chceš?“
Ja: „Vieš kde máš kľúče od auta?“
Tóško: „Čo………. ? Si kokot? Šak v bunde vo vrecku. Prečo sa kur..... KDE SÚ? KDE MÁM AUTO ?!?“
Pohľad na nahé dievča v posteli usrkávajúce si Plzničku a s nasledujúcim grgom jak drevorubač za 100 bodov. Na všetko ostatné je tu mastercard povinné zákonné poistenie. Poviem vám hneď, autíčku sa nič nestalo (aby som tuningovo založených jedincov nevystrašil tak, žeby to nedočítali), ale keď poviem, že bolo špinavé….. well you have no idea. Legenda hovorí, že posledný kus bahna z daného výletu odpadol z auta tento rok.
Aby som sa dostal k názvu článku, posledný (druhý deň chaty) sme už mali všetci dosť. Ale akože dosť dosť. Dosť dosť dosť. DOSŤ. Po 789 dosť sme si dali kapúrkovy. Ťahanie slamky určilo mňa ako šťastného výhercu nocľahu s Iľjom. Iľju vám predstavím jedným jediným slovom. Kokot. Niektoré stredoveké kroniky používajú na toto pomenovanie iba meno Iľja. A keďže sme sa uložili na spánoček ako poslední, vyhrali sme manželskú posteľ. O 3 v noci počujem divné ručanie a predstavujem si ako sa 6 metrový grizzly prebíja na chatu v Strážovských vrchoch. No shit – už som to zažil. Keď tu zrazu cítim ako sa smrad podobný tomu ako keď hnije mŕtvola vo feta syre 6 týždňov, rozlieha miestnosťou a mňa pohltí pocit tepla a vlhka. Zasvietim si vlhkým mobilom a je to tu. Ten vydrbaný prašivý alkoholik ma OGRCAL. Ale nie len tak ako keď vám vyhodí z miešačky. Na komplet total recall ultra hard. Od krku až po päty. Keď som sa ho neskôr dobitého ako hajzla pýtal, že prečo sa neotočil na druhú stranu, tak viete čo mi povedal? On si myslel, že medzi nami je medzera. Takže ak chcete zažiť, dezorientáciu, poblúzenie, cestovanie v čase a podobné príznaky, tak sa vyjebte na Tríbeč. Choďte na chatu s alkoholikmi a spite s nadrbaným kamarátom v posteli. Doteraz prisahám, že tam tá trhlina medzi nami bola.
A ak sa vám neľúbil primitívny humor tak ickajte do kina podporiť slovenskú kinematografiu a nečítajte tohto chuja.
Obrátená psychológia funguje na moju dcéru v období vzdoru, tak dúfam aj na vás.
ČAU
