Treba niekomu predstavovať Reinholda Messnera? Prvý človek, ktorý vystúpil na Everest bez kyslíka. A tiež prvý človek, ktorý vystúpil na všetkých 14 osemtisícoviek. Messnerova povesť v lezeckých kruhoch bola taká, že istý čas nikto ani len nepochyboval, že by niekto iný mohol získať Korunu Himálají skôr ako on. A predsa sa objavil horolezec, ktorý vyzeral, že by mohol Messnera predbehnúť. Horolezec z poľských Katowíc: Jerzy Kukuczka.
Pritom to nebol fér súboj, ale čo v živote je fér? Messner na svoju prvú osemtisícovku vyliezol v roku 1970, Kukuczka až v roku 1979. Okrem toho, Messner žil v kapitalistickej cudzine, kde vykorisťoval človek človeka a Kukuczka v ľudovodemokratickom Poľsku, kde to bolo presne naopak. Takže Messner bol milionár a bili sa o neho sponzori, zatiaľčo Kukuczka si zarábal natieraním komínov a pašovaním;[1] Messner si kúpil vlastný zámoček, Kukuczka si kupoval laná v sekáči. A tak ďalej, a tak ďalej.
Na všetkých 14 osemtisícoviek vystúpilo viac ako 40 ľudí. Ale málokomu sa to podarilo v takom štýle ako Kukuczkovi.
Lhoce 1979
V deviatich prípadoch na vrchol vystúpil Kukuczka (budem ho volať aj Jurek, lebo je to kratšie) dovtedy neprelezenou cestou, v štyroch prípadoch vystúpil na vrchol v zime (celkovo má na konte tri zimné prvovýstupy – Dhaulágirí, Kančenčunga a Annapurna). Jedine na svoju prvú osemtisícovku Lhoce vystúpil normálkou a na jeseň.
Jurek pôvodne zvažoval výstup diretisimou, ale nakoniec usúdil, že nebude pri prvom výstupe v Himalájach experimentovať s technikami, ktoré sa naučil v Tatrách. Na vrchol vystúpil bez kyslíka. Dnes je to bežná vec, ale tou dobou ľudia verili tomu, že pobyt v takejto výške zabije polovicu mozgových buniek a človek skončí ako retard. Našťastie to dopadlo bez následkov a Jurek bol rovnako múdry ako predtým.
Everest 1980
V roku 1980 boli na Evereste dve poľské expedície. Prvá bola zimná, druhá bola jarná. Jurek mal byť pôvodne už na zimnej, ale pretože jeho žena čakala dieťa, odložil výstup. Ak by liezol v zime, bol by účastníkom prvej výpravy, ktorej sa podarilo zdolať osemtisícovku v zime. Minimálne. Je tu aj možnosť, že by sa stal úplne prvým človekom, ktorý v zime vyliezol na Everest.
Na jar Poliaci vystúpili na vrchol poľskou cestou, ktorú pred nimi nik nepreliezol. Jurek bol pred vrcholovým útokom spomedzi ostatných účastníkov v najlepšej kondícii a zároveň (podľa vlastných slov), odmakal na hore aj najviac roboty, preto ho určil vedúci výpravy do prvého vrcholového družstva. Na vrchol sa dostali úspešne okolo štvrtej poobede.
Everest je jediná zo štrnástich Jurekových osemtisícoviek, na ktorú vystúpil s kyslíkom. Doma ho čakala Zlatá medaila za Výnimočný športový úspech. Pred bránami jeho fabriky vítal Jureka dav pracujúcich s transparentom „Witame zdobywcze Everestu“. Pritom pred odjazdom mal Jurek problém vybaviť si neplatené voľno a jeho kolegovia frfľali, že zatiaľčo on si jazdí na dvojmesačné výlety do Nepálu, oni majú len 2 týždne dovolenky ročne.
Makalu 1981
Poľský horolezec Wojciech Kurtyka sa pokúsil vyliezť na Makalu s dvoma ďalšími partnermi na jar 1981. Dostali sa len do 6700 m n. m., ale Kurtyka cítil, že Makalu je zdolateľné. Preto zavolal Jureka, aby sa ku nim pridal pri ďalšom pokuse na jeseň. Samozrejme, že kým Jurek vôbec začal liezť, musel si zohnať zásoby. Dnes by to bolo celkom jednoduché, pozrel by si akciové letáky v Lidli a Kauflande, možno by sa pobil s dôchodcami o kurča v akcii, ale na konci dňa by mal všetko potrebné. Lenže Jurek žil v ľudovodemokratickom Poľsku a mal problém zohnať ešte aj také drobnosti ako napríklad fľašu džemu. Po protekcii sa ale Jurekovi podarilo zohnať prídelové lístky a následne sa aj dostať do potravinových skladov. Tie boli na rozdiel od obchodov plné, takže Poliaci vyrážali na Makalu dobre zásobení.
Mimochodom na tejto výprave sa Jurek stretol prvýkrát so svojim arci-rivalom Messnerom. Prvou osemtisícovkou, ktorú Messner zdolal, bola Nanga Parbat. Bohužiaľ Messnerov brat počas výstupu umrel a Reinhold Messner čelil kritike a podozreniam, že svojho brata nechal napospas osudu. Nález baterky by tieto potvrdenia mohol definitívne vyvrátiť.
No, ale späť k expedícii. Kurtyka nezdolal západnú stenu ani na druhý pokus a silný vietor a začínajúce omrzliny ho donútili vrátiť sa. Vtedy došlo k nezhode medzi Kukuczkom a Kurtykom. Kukuczka navrhol liezť inou trasou, ale Kurtyka sníval len o západnej stene a odmietol vzdať sa svojho sna. Jurek sa rozhodol, že polezie sám. Vybral si severozápadný hrebeň, ktorý sa mu zdal ľahší ako západná stena. Ani ten dovtedy nik neprešiel a Kukuczka ani poriadne nevedel, čo ho hore čaká. Napriek tomu sa mu podarilo vyliezť hore a ako dôkaz tam nechal lienku – hračku, ktorú ukradol svojmu prvorodenému synovi.
Čo sa týka ostatných účastníkov expedície, Alex McIntyre umrel o rok neskôr na Annapurne, ale s Wojciekom Kurtykom sformoval Jurek dlhotrvajúce partnerstvo a podarilo sa im vyliezť aj na ďalšie osemtisícovky.
Broad Peak 1982
Na to, aby mohol človek liezť na osemtisícovku, potrebuje si vybaviť trekking permit. V roku 1982 sa pokúsila zdolať K2 poľská ženská výprava a na svoj trekking permit dopísali aj Kukuczku s Kurtykom. Oficiálne ako fotografov.
Aby mohli poriadne nafotiť K2, rozhodli sa vystúpiť na neďaleký Broad Peak (8 047 m n. m.). Tento výstup musel ale ostať tajný, pretože na výstup na Broad Peak nemali povolenie. No cestou nazad narazili na Messnera, ktorý bol značne zvedavý, kde Poliaci vlastne boli. Vyhýbavá odpoveď znela, že v oblasti neďaleko vrcholu. Messnera tiež poprosili, aby o stretnutí nikomu nehovoril, pretože nemajú povolenie. Reinhold zobral žiadosť Poliakov doslovne. Síce o tom nikomu nepovedal, ale spomenul to vo svojej knihe.
Mimochodom, pôvodný cieľ K2, sa Jurekovi v tom roku zdolať nepodarilo.
Gašerbrum II. a Gašerbrum I. 1983
Kým boli na K2 a Broad Peaku (K3), obzreli si Kukuczka s Kurtykom aj Gašerbrum I. a II. (inak aj K4 a K5). Práve tam smerovali o rok neskôr ich kroky. Avšak kvôli ukecanému Messnerovi čelili na pakistanskom ministerstve turizmu nepríjemným otázkam o tom, či v roku 1982 boli alebo neboli bez povolenia na Broak Peaku. Kurtyka musel využiť svoj diplomatický talent naplno. Nakoniec sa Poliakom podarilo spísať nejakú správu o výstupe na Broad Peak, ktorá uspokojila zvedavosť Pakistancov a tí nakoniec súhlasili s udelením povolenia na výstup na Gašerbrum II.
Tu inak môžeme sledovať detailnosť a predvídavosť poľského plánovania. Keďže nemali dosť peňazí na to, aby zaplatili trekking permity na oba kopce, požiadali len o permit na Gašerbrum II. s tým, že keď už budú v základnom tábore, požiadajú aj o povolenie na druhý kopec. Pri rýchlosti pakistanskej pošty predpokladali, že kým dostanú rozhodnutie, tak už bude G I. dávno zlezená.
Aj tentokrát si zvolili aklimatizáciu v spektakulárnom štýle. Tentokrát dali prvovýstup na Gašerbrum II. East, kopec s výškou 7 758 m n. m., na ktorom dovtedy nik nestál. Aby sme boli presní, toto nie je samostatná sedemtisícovka. Na to, aby sa kopec v Himalájach alebo Karakorame považoval za samostatný vrchol, musí mať prominenciu aspoň 600 metrov, a východný Gašerbrum II. má prominenciu len 230 metrov.
Ani na tento kopec nemali Poliaci povolenie, ale usúdili, že leží na trase ich výstupu, a preto je legálne naň vyjsť. Po zostupe a kratšom oddychu sa vybrali aj na Gašerbrum II. východným hrebeňom, ktorý zdolali v priebehu štyroch dní a mohli sa pripravovať na Gašerbrum I.
Avšak medzičasom prišlo obdobie zlého počasia. Ďalšie dva týždne len snežilo. Našťastie pre Poliakov, v tejto oblasti donedávna táborila švajčiarska výprava, ktorá tam nechala dostatok jedla. Keďže Jurekove hobby bolo okrem lezenia aj varenie, mohol sa v základnom tábore realizovať. Inak to bola nuda, za tých 14 dní prečítali všetko, čo sa dalo. Od kníh až po návod na použitie spacáku.
Po dvoch týždňoch sa vyčasilo, ale na svahoch bolo toľko čerstvého snehu, že hrozilo značné lavínové nebezpečenstvo. Poliaci váhali. Má cenu riskovať, že ich pri výstupe zavalí lavína? Našťastie práve, keď sa rozhodovali, či ísť alebo nejsť, spadla masívna lavína, ktorá vyčistila svahy od nahromadeného snehu.
No aj keď svahy už boli bezpečnejšie, stále tu bol ešte jeden problém. Na ďalší deň mali doraziť nosiči, aby odniesli Poliakom ich vybavenie nazad do civilizácie. Normálne by im nechali odkaz, ale okrem toho, že väčšina z nosičov bola negramotná, tí zvyšní ovládali len urdu, ktorý sa od poľštiny značne odlišuje. Ale nebol to neriešiteľný problém. Nosičom nakreslili obrázok na kus kartónu, pripravili im jedlo a dôležité veci ako peniaze a pasy si skryli, aby im ich náhodou nosiči neukradli.
Cestou nahor Kukuczka začal halucinovať. Jurek vo svojich predstavách videl cudzinca s batohom. Skúsil sa s ním aj rozprávať, ale neodpovedal. Halucinácie v takýchto výškach nie sú ojedinelým fenoménom, zažíval ich aj Messner. Čo ma ale prekvapilo, obvykle by mali byť tieto halucinácie príjemné.
Výstup a aj následný zostup museli byť rýchle, aby nosiči na Poliakov dlho nečakali. Keď sa vrátili do základného tábora, zistili, že nosiči sa pripraveného jedla ani nedotkli. Avšak peniaze, tak starostlivo ukryté, zmizli. To ale Poliakov netrápilo, pretože sa im podarilo splniť ich cieľ a vystúpiť na oba Gašerbrumy.
Zostávalo už len vybaviť papierovačky s Ministerstvom turizmu, ktoré bolo pochopiteľne nespokojné, že Poliaci liezli a vyliezli na Hidden Peak (prezývka Gašerbrumu I.) bez povolenia. Naťahovanie trvalo desať dní, ale nakoniec sa záležitosť vybavila a Poliakom bolo dovolené opustiť Pakistan. Samozrejme, bola tu ešte jedna drobnosť - zaplatiť za trekking permit na Gašerbrum I. Poliaci požiadali o finančnú pomoc Poľskú alpinistickú asociáciu. Tá nakoniec uznala, že dva prvovýstupy alpským štýlom stenami dovtedy neprelezenými sú dostatočne veľkým úspechom a preplatila im druhú povolenku.
Broad Peak 1984
Toto je posledná osemtiscovka, na ktorú vyliezol Kukuczka spolu s Kurtykom. Asi si niekto všimol, že sa odohrala s odstupom jedného roka po expedícii na Gašerbrumy. To preto, lebo Kukuczka si celý rok šetril prídelové lístky na mäso, aby mal na expedícii vôbec čo jesť. No dobre, toto bol vtip, ale inšpirovaný skutočnými okolnosťami vtedajšieho Poľska. Kukuczka si musel mäso na túto expedíciu opäť zháňať po protekcii.
V hrebeni Broad Peaku sa nachádza päť vrcholov. Okrem hlavného vrcholu sú tu ešte štyri podvrcholy: Rocky Summit (8 028 m n. m.), Broad Peak Central (8 011 m n. m.), Broad Peak North (7 490 m n. m) a Kharut Kangri (6 942 m n. m.). Dva z podvrcholov síce majú viac ako 8 000 metrov, ale vzhľadom na to, že majú prominenciu menej ako 600 metrov, nepovažujú sa za samostatné vrcholy. Inak, ak by to niekoho zaujímalo, v Alpách stačí prominencia 150 metrov.
Kurtyka s Kukuczkom považovali výstup normálkou za príliš jednoduchý a preto sa rozhodli, že si skúsia spraviť hrebeňovku a ako prví naraz prejdú celý hrebeň Broad Peaku. Pôvodne chceli vyraziť z juhu a Kukuczka tvrdí, že by to bolo krajšie, ale podmienky tu boli náročné. Ľad tu bol tak tvrdý, že sa do neho ani nedali zapichnúť hroty mačiek. Poliaci sa teda vydali na cestu z opačnej strany. Celý tento výlet zabral štyri noci. Takto nejako Kukuczka opísal poslednú noc, keď spali v nadmorskej výške 7 800 metrov - hory sú vždy krásne, tak tentokrát boli výnimočne nádherné. Výhľad bol fantastický a akoby bolo vidno celý svet.[2] Bol ako v delíriu, len kráčal a kráčal okolo stanu. Mimochodom v ten deň zabivakovali už okolo tretej, lebo sa báli, že už nenájdu iné miesto, kde by sa dal postaviť stan.
Tento výstup netreba podceňovať. Okrem toho, že strávili niekoľko dní v značnej nadmorskej výške, kde už len samotná existencia človeka vyčerpáva, v okamihu keď vyliezli na prvý podvrchol, sa pre nich zavrela rýchla ústupová cesta, ak by sa zhoršilo počasie, alebo by dostali výškovú chorobu. Niekto by možno čakal, že Kukuczka by bol z takéhoto výletu unavený, ale keď zišiel dole, len si nabral plný tanier špagiet, zašiel do spoločenského stanu a kecal sa s ostatnými horolezcami.
Mimochodom, medzičasom sa Poliakom na Broad Peaku podaril ešte jeden zaujímavý počin. V základnom tábore bola veľká poľská horolezecká výprava. Jeden z jej členov (Wielicki) sa chcel pridať k Kukuczkovi a Kurtykovi a prejsť s nimi hrebeň v trojici. Ale oni chceli liezť sami. Ako kompromis teda Kurtyka navrhol, aby sa Wielicki pokúsil o niečo iné, rovnako originálne, a síce rýchlovýstup na Broad Peak. Wielicki radu prijal a 14. júla 1984 sa stal vôbec prvým človekom, ktorý vybehol na osemtisícovku za menej ako 24 hodín.
Gašerbrum IV. 1984
Po Broad Peaku mal nasledovať Gašerbrum. Vrch vysoký „len“ 7 925 metrov a prvýkrát zdolaný Walterom Bonattim, ktorého som spomenul už v článku o K2. Správy o pokuse vystúpiť západnou (žiariacou) stenou Gašerbrumu IV. sú protichodné. Kurtyka a Kukuczka sa zhodujú iba na tom, že na vrchol sa nedostali vinou toho druhého. Kukuczka tvrdí, že Kurtyka nechcel liezť, pretože bolo zlé počasie, naopak Kurtyka tvrdí, že Kukuczkovi sa tam nechcelo, lebo G IV. nemá 8 000 metrov. Kukuczka chcel zdolať všetkých 14 osemtisícoviek a chcel to skôr ako Messner. Naopak, Kurtyka bol z takéhoto peakbaggingu pohoršený. Dokonca, pravdivo predpovedal, že jedného dňa sa zjaví nejaký šialenec, ktorý to stihne len v priebehu jedného roka. Obaja lezci sa teda rozišli. Kukuczka pokračoval v zbieraní osemtisícoviek a Kurtyka sa o rok neskôr vrátil, aby vyliezol s novým spoločníkom vytúženou stenou. Zlé počasie, nedostatok jedla a paliva (a tým aj vody) a vyčerpanie spôsobili, že vystúpili len na severný vrchol. Aj tak to stačilo na to, aby to redaktori časopisu Climbing ocenili ako najhodnotnejší výstup 20. storočia.
