Môže sa stať v takom vyspelom demokratickom systéme, akým súdnictvo Spojených štátov disponuje, aby bol spod obžaloby oslobodený človek, obvinený z úkladnej dvojnásobnej vraždy aj napriek tomu, že všetky dôkazy svedčia proti nemu? Odpoveď znie - áno, ak má dotyčný dosť peňazí na kvalitných právnikov.
Alebo ide o sprisahanie policajtov z Los Angeles? Na to nech si na základe nasledujúcich faktov odpovie každý sám. Všetky výpovede a dôležité dokumenty spojené s týmto procesom sú sprístupnené na Internete.
Vzorná afroamerická hviezda
Orenthal James Simpson bol jednou z hviezd amerického futbalu v 60-tych rokoch a neskôr populárna mediálna osobnosť. Účinkoval o.i. v seriáli „Roots“ (Korene) alebo v známej komédii „Naked Gun“ (Bláznivá strela). V Amerike bol považovaný za príkladného Afroameričana, ktorý veľkodušne prispieval na charitu pre chudobných.
V roku 1985 sa po druhýkrát oženil a za manželku si vzal nádhernú Nicole Brownovú. Kvôli jeho žiarlivosti sa ale v roku 1992 rozviedli, ale vo vzťahu „ani s tebou, ani bez teba“ pokračovali aj naďalej. Simpson bol až do konca do Nicole zamilovaný a plánoval, že sa s ňou opäť ožení.
12. júna 1994 objavili telá zavraždenej 35-ročnej Nicole Brownovej a jej vtedajšieho priateľa 25-ročného herca a modela Rona Goldberga. Ich vražda bola prevedená veľmi brutálnym spôsobom, čo potvrdila aj výpoveď jedného z veteránov vyšetrovateľského tímu Los Angeles Police Department (LAPD), podľa ktorého sa počas celej svojej kriminalistickej kariéry s tak zakrvaveným miestom činu ešte nestretol. Hrdlo Nicole bolo prerezané od ucha k uchu, takmer až ku chrbtici, čím bola prakticky sťatá a Ronov život ukončilo 22 bodných rán.
Americká verejnosť bola šokovaná správou, podľa ktorej LAPD začala podozrievať zo spáchania trestného činu mimoriadne populárneho Simpsona. Ten počas prvých vypočúvaní všetko poprel a ďalej už bol vyšetrovaný na slobode. Samotný tento fakt je zaujímavý, nakoľko podozrivého z dvojnásobnej vraždy nezvykli vyšetrovať na slobode. Ak len nejde o milionársku mediálnu hviezdu. Po tomto v Simpsonovi skrsla myšlienka na spáchanie samovraždy, čoho dôkazom bol aj viacstranový list na rozlúčku určený priateľom. Myšlienky sa ale nevedno prečo vzdal. Neskôr sa snažil utiecť. Pri pláne úteku do zahraničia ho našli v jeho terénnom džípe Ford na jednej z diaľnic smerujúcej ku letisku, s hotovosťou desaťtisíc dolárov. Auto šoféroval jeden z jeho priateľov, pričom sa Simpson mávajúc v ruke s legálne držanou zbraňou, vyhrážal samovraždou. Nakoniec sa v sprievode polície vrátil do Los Angeles. Táto udalosť bola odvysielaná každou americkou TV a sledovalo ju viac ako 95 miliónov ľudí. To dokazuje, nakoľko nemožné bolo pre obyčajného Američana uveriť vine človeka, ktorý bol dovtedy jeho vzorom. Počas jeho úteku na mostoch nad diaľnicou výskali davy jeho fanúšikov a nadšene mu mávali.
Ak nebudeš moja - nebudeš nikoho!
Týmto sa začal najmedializovanejší „Proces storočia“. Podľa obžaloby Simpson v žiarlivostnom záchvate zavraždil svoju manželku a náhle vpadnúceho Rona Goldmana z nutnosti tiež. A teraz sa pozrime bližšie na dôkazy, ktoré túto obžalobu potvrdzujú. Na začiatku súdneho líčenia sa obžaloba opierala o dôkladné vyobrazenie rozdvojenej osobnosti obžalovaného. Na jednej strane malo ísť o známeho športovca a televíznu hviezdu, na strane druhej o človeka, ktorý dlhé roky držal pod psychickým terorom svoju manželku, ktorú vo viacerých prípadoch aj fyzicky napadol. Ako vysvitlo počas procesu, aj to bolo jedným z dôvodov ich rozvodu v roku 1992. Predtým bola LAPD volaná k týmto konfliktom až sedemkrát a zakaždým ich o pomoc prosila Nicole. S týmito prípadmi sa ale ďalej nič nedialo, keďže Nicole nemala odvahu podať trestné oznámenie a polícia vždy riešila Simpsona iba dohováraním. Podľa výpovedí Nicoliných priateliek počuli často z jeho úst vetu: „Ak nebudeš moja - nebudeš nikoho!“
Medzi dôkazové materiály boli zaradené aj magnetofónové nahrávky, ktoré potvrdili strach, ktorý mala Nicole pred svojim manželom. V strachu žijúca Nicole si dokonca nechala vystaviť závet, v ktorom uložila svoje fotografie, na ktorých bola vyfotená s dobitou tvárou. Na základe jej ďalšieho volania o pomoc, bolo v ôsmej zápisnici uvedené, že napriek posúdeniu prípadu ako „rodinný spor“, hliadkujúci policajti mali v úmysle Simpsona zatknúť. Nicole kvôli strachu opäť odmietla podať trestné oznámenie za ublíženie na zdraví svojim manželom. Vďaka novelizácii kalifornského zákona však mohol súd na základe lekárskych správ Simpsona obžalovať, miesto toho ho sudca iba formálne napomenul. Simpson po tom údajne telefonicky konzultoval tento konflikt so svojim súkromným psychiatrom.
Mnoho otáznikov
O. J. Simpson v deň vraždy jednému zo svojich priateľov vyčítal manželkino voľnejšie oblečenie, v ktorom sa zúčastnila školskej oslavy jednej z ich dcér. Okrem tohto faktu sa počas vyšetrovania objavilo viacero závažnych rozporov. Podľa obžaloby sa počas útoku Simpson viackrát porezal nožom na prstoch. Expertíza DNA troch nezávisle od seba pracujúcich laboratórií, dokázala prítomnosť Simpsonovej krvi na mieste vraždy, v jeho aute, na ceste domov, v jeho hale a spálni na poschodí jeho domu. Na podlahe jeho spálne sa našla aj krvou nasiaknutá ponožka. Jedna z rukavíc použitých pri vražde sa našla na mieste činu a druhá v Simpsonovej záhrade. Vyšetrenie DNA rukavíc potvrdilo prítomnosť jeho krvi ako aj krvi obetí.
Aj vo výpovediach boli nezrovnalosti. Simpsonov prvý právnik Howard Weitzman (ktorý sa sám neskôr zriekol obhajoby) tvrdil, že v čase vraždy bol Simpson na ceste z domu na letisko, aby odcestoval. Jeho nový právnik Robert Shapiro už tvrdil, že Simpson čakal vo svojom dome na limuzínu (vražda sa stala v Nicolinom dome). Tomu protirečí tvrdenie šoféra limuzíny, ktorý tvrdil, že bránu na dome nikto neotváral ani po viacnásobnom zvonení. A to nebolo jediné protirečenie. Shapiro tvrdil, že jeho chránenec si ruku porezal na papieri, čo sám OJ neskôr vyvrátil tvrdením, že to bolo na sklenenom pohári a ešte neskôr, na železnej časti jeho golfovej tašky.
Simpson rovnako na čas vraždy nemal stopercentné alibi a mal príležitosť, čas aj motiváciu, k čomu je treba prirátať výsledky testov DNA a detektora lži. Aby po tomto všetkom niekto nebol odsúdený, je dosť nepredstaviteľné.
Obštrukcie obhajoby - facka spravodlivosti
Celá vec teraz závisela od právnikov. Simpson sa vyzbrojil armádou obhajcov, ktorí boli za peniaze ochotní spraviť čokoľvek. Dokonca sa tým ani netajili a v jednej TV relácii dokonca priznali, že ich prácou nie je vyšetrovanie pravdy, ale obhajoba ich klienta.
Najväčším esom spomedzi obhajcov bol černoch Johnnie Cochran, ktorý predtým obhajoval Michaela Jacksona v kauze pedofílie, neskôr Suge Knighta a tiež Snoop Doggy Dogga. Vedľa neho na lavici v súdnej sieni sedeli ešte Robert Shapiro, F. Lee Bailey a Robert Kardashian, ale okrem nich sa Simpsonovým prípadom zaoberal celý rad ďalších renomovaných právnikov. OJ utrácal denne na právnikov až dvadsaťtisíc dolárov, celkovo Cochranovi vyplatil 750 tisíc dolárov a Shapirovi až 1,5 milióna dolárov. Tromf v rukáve obhajcov mal práve Johnnie Cochran. Bol síce nemorálny, ale veľmi rýchlo prišiel na to, že je to ich jediná šanca. Tým tromfom bolo, z celého prípadu spraviť kauzu s rasovým podtextom a čo najviac pošpiniť políciu Los Angeles. Cochranovu osobu raz charakterizovali takto:
„Je majstrom v tom, ako spraviť z pravdy klamstvo a z klamstva pravdu.“
Kým Cochran hral na rasovú otázku a prednášal v súdnej sieni o rasovom sprisahaní LAPD, dovtedy Shapiro produkoval odborníkov, ktorí popreli každý jeden bod obžaloby. Títo odborníci boli vo všeobecnosti vo veľmi ťažkej finančnej situácii a za 200-250 tisíc dolárov boli schopní poprieť čokoľvek, dokonca aj hodnovernosť výsledkov testov DNA. Obhajcom sa podarilo v radoch LAPD nájsť aj detektíva, ktorý mal v minulosti negatívne vyjadrenia voči farebným. Tým vďaka Cochranovi dohnali do absurdna svoju teóriu o rasovej predpojatosti a odvrátili tak pozornosť od samotného činu vraždy. Obhajoba týždne rozoberala zneužívanie dôvery LAPD z minulosti. Podľa obhajoby, sa rasistický detektív Mark Fuhrman, ako člen jednej policajnej konšpirácie, poháňaný svojou neznesiteľnou antipatiou voči zmiešaným manželstvám, pokúšal zviesť vinu na Simpsona a nezákonným spôsobom zlikvidoval všetky dôležité materiály dokazujúce jeho nevinu. K tomu však nemali ani jeden dôkazový materiál. Cochran prirovnal Fuhrmana rovno k Hitlerovi a snažil sa tak nastoliť otázku, akoby si mal súd vybrať medzi Simpsonom a Fuhrmanom, resp. rasistickou LAPD. Pred vynesením rozsudku bolo 75% Američanov presvedčených o Simpsonovej vine, ale medzi Afroameričanmi bol tento pomer presne opačný, 75% verilo v jeho nevinu.
Je obzvlášť dôležité obrátiť svoju pozornosť aj na porotu, pretože tá nastolila viacero dôležitých otázok. Obžaloba sa snažila, aby bolo v porote viac žien, čo sa jej aj podarilo. Z dvanástich členov bolo osem žien. Ale nebrali ohľad na etnický pôvod poroty a tak sa stalo, že z dvanástich členov bolo deväť afroamerického, jeden hispánskeho pôvodu a len dvaja členovia poroty boli bieli.
Oveľa väčším problémom však bolo vzdelanie členov poroty. Medzi porotou nebol nikto, kto by mal ukončené vysokoškolské vzdelanie a každý z nich pracoval v psychicky nenáročnom zamestnaní. Jedným z členov poroty bola napríklad 72 ročná upratovačka, bez stredoškolského vzdelania. Takto obhajoba nemala veľa práce s presviedčaním právne nevzdelanej poroty pomocou rôznych kľučiek. Tu sa natíska otázka, či je to takto v poriadku? Je správne, aby takýto ľudia rozhodovali o pravde? Na otázku žiaľ nepoznáme odpoveď, každopádne veľmi spochybňuje celý americký právny systém.
A kde je môj Boh?
Nakoniec porota 3. októbra 1995 po 3,5 hodinovom rokovaní oslobodila O. J. Simpsona spod obžaloby. „Ďakujem, Bože, ďakujem“, šeptal Simpson po vynesení rozsudku, kým celá jeho rodina a členovia obhajoby jasali. Pozostalí zavraždeného Ronalda Goldmana plakali vo vzájomnom objatí a rodičia Nicole Brownovej spolu s jej staršími sestrami neboli v nemom úžase schopní spraviť najmenší pohyb. „A kde je môj Boh?“, bľabotala sotva počuteľne matka Nicole. Predstavitelia prokuratúry padli zničene späť do svojich stoličiek. Rozsudok samozrejme rozdelil nielen celú krajinu, ale celý svet na dva tábory. Kým sa Simpson spolu s rodinou vrátil do svojho domova, kde zahájili obrovské bujaré zábavy spojené s hudbou, tancom a šampanským, Nicolina rodina sa zišla pri jej niekdajšom dome, kde sa zišli ľudia z blízkeho okolia sklamaní justíciou, aby zapálili sviečky na pamiatku zosnulej. Podľa niektorých názorov, ak by kvôli možnému zneužitiu Markom Fuhrmanom bolo 90% dôkazov hodených do studne, zvyšných 10% by úplne stačilo na Simpsonovo odsúdenie. Známy štátny prokurátor Vincent Bugliosi, kvôli ktorému Charles Manson strávi zvyšok života v chládku, sa po vynesení rozsudku vyjadril takto:
„Nikdy v živote som nevidel taký právny prípad, v ktorom by bola vina obžalovaného tak zreteľná. Porotcovia odignorovali množstvo inkriminujúcich dôkazov a kapitulujúc stratégiám obhajoby, zredukovali proces na rasovú konfrontáciu.“
Simpson sa odvtedy snaží z kauzy vytĺcť čo najväčší profit. V roku 2006 chcel vydať knihu pod názvom „If I dit it“ (Ak by som to spáchal ja), v ktorej hypoteticky až do konca opisuje, ako by zabil svoju manželku. To viacerí považujú za dodatočné priznanie, ale úrady nemôžu spraviť nič, keďže kvôli jednému trestnému činu nie je možné postaviť niekoho pred súd dvakrát. Táto kniha a jej reklama na TV Fox sa dokonca sprotivila aj americkému bulváru a tak sa Fox zriekol odvysielania plánovaného interview a tiež vydania knihy.
