Skúsili sme za vás - stratení v diere
Nudia vás jaskyne s vybetónovanou podlahou, nerezovým zábradlím, elektrickým osvetlením a rodinkami s vrieskajúcim **malým teroristom** pokladíkom v oteckovom nosiči alebo maminej ekobiošatke?
Potom tu pre vás máme v krajine dvoch trpaslíkov (168 cm, ten pocit byť vyšší), ďaleko od Bubliny, za kopcami, kde sa doluje cestárska potravinová soľ, alternatívu. Navyše je to, hoši a devčata, úplne zadarmo ako prvý scientologický test.
Krajina je to veľká, no hory má rozlohou malé a vybrať sa tam cez víkend alebo vo sviatok znamená už za Tatranskou Javorinou absolvovať prehliadku miestneho autosalónu vedľa cesty. Po hodinke (pre Kapitána 15 minút, vyššie hodnosti menej) krútenia sa úzkymi cestami je tu konečne Zakopane. Pajáci môžu použiť GPS navigáciu, staršie zrelé ročníky skúsia hru manželská hádka, keď žena naviguje, ostatným stačí držať sa vľavo kopírujúc líniu hôr. Za mestom čaká široká ponuka domorodcov na parkovanie vo dvoroch i všade, kde sa dá. Horali sú to hrdí na svoju menu, berú aj bruselské šekely, no v kurze so 100% prirážkou, inak stačí podarovať chuďase bankovkou 10 zlotých = 2,5 brušekla za celodenný parking. Dolina začína prehliadkou vzoriek kampylobaktera a salmonely na oštiepkoch zaúdených ako priemerný Indoslavien. Daľší domorodci núkajú ekologický odvoz kočom po štrkovej ceste.
Je to tu vekovo aj rodovo vyvážené, ba aj trizómia 21 sa vyskytne, davy tiahnu k chate na konci doliny oblečení ako do mesta na korzo, aby potešili Cambridge analytics fotkami z výletu do hôr. Po asi hodinke cesty je odbočka k jaskyniam, ktorá spoľahlivo filtruje pajácov. Na rozdiel od našich najvyšších kopcov, tak obľúbených štúrovskými hipstermi ako cieľ ich ** národých výstupov ** gayprideov, sú tieto hory tvorené na povrchu vápencami a teda plné dier, ako štátny rozpočet Zimbabwe.
Prístup k prvej jaskyni je istený reťazou v suťovom poli. Nasleduje diera a rebrík nadol. Vnútro pripomínma rozmermi aj štruktúrou povrchu vybývanú diskriminovanú bytovku zničenú nájazdom rasistov. Chodníček sa ešte pár ráz krúti a je tu jaskyňa Mylná. Vstup je voľný a zdarma, jaskyňou vedie turistická jednosmerná značka. Už prvá šípka ukazuje do diery asi tak po Lučiakovej členky. Zapínam čelovku, naťahujem rukavice a balím ruksak do vreca ** na mŕtvoly ** smeti a vyrážam po štyroch vpred. Dno je pokryté miestami blatom, po chvíli sa viem postaviť. Podrepy a plazenie sa ešte pár ráz zopakujú. Za sebou čujem obdivné slová domorodov šmátrajúcich v blate "co to kurwa jest". Po čase zodpovedajúcom priemernej dĺžke manželského styku po 10 rokov od svadby vrátane predohry sa objavuje svetlo na konci tunela spolu s reťazou na stene. Dno je totiž naklonené ako preferenice Smeru a klzké ako právnik v politike.
Nasleduje krátky zostup opäť na hlavnú ulicu, na opačnej strane šípka ukazuje do ďalšej rokliny "wavoz krakov". Začiatok pripomína Slovenský raj, no bez množstva vody a pomôcok. Krátka dolinka končí amfiteátrom a cesta pokračuje rebríkom do menšej jaskyne v tvare šikmého komína s reťazou. Prichádza domorodka v čiernych vypasovaných kožených nohaviciach, odhadujem ju na motorkárku. Galantne ju púšťam pred seba na reťaz.
Nechávam si objasniť názov lokality Smocza jama, vraj dračia diera. Vychádzame na lúčku v úbočí, pod nami je dolina a substrát sa vracia na parkovisko. Podnikavci ponúkajú odvoz do Zakopaneho dodávkami nejasného pôvodu a technického stavu.
Smerujem k samochodu, prezúvam sa, prižmúrim zaslzené štípajuce oči a odkopávam do jarku veveričky spadnuté do stromu. Návrat na rodnú hrudu severne od Východného Ceckova je náročný, infotabuľa z fondov EÚ hlási Krakow vzdialený 110 km za 3 hodiny, čo žiaľ blokuje aj moju trasu. Ľubozvučný syntetický hlas v reči kmeňa jazdcov na malých chlpatých koňoch ma naviguje na okružnú jazdu dedinkami s kravičkami, ovečkami, kde často váham, či som nevliezol niekomu do dvora.
