Žiadny skvelý začiatok nečakajte, čas v ktorom to píšem by som radšej trávila na bajku , a keďže to nejde tak budem aspoň písať o niečom čo s bikovaním súvisí. Dokonca s príjemnejšou časťou bajkovania. Nie, nebude to o predbiehaní babských ani chalanských prdelí, ani čistenie bajku po pojazdeníčku blatístými singláčmi :) Článok bude venovaný
prehľadu malokarpatských bufetov, začínajúc na Kolibe, cez Biely Kríž, Košarisko , Kačín a skončíme posedením v chate Ahoj. Cestou sa možno teleportujem aj do bufetu v Krasňanoch.
Kto si myslí že mám v bufetoch voľnú kartu na kofolu, párky a horalky ten sa mýli, mám voľnú kartu aj na pivo, HA!
1. Kamzík
Prvým bufetom kde otvárame výjazd je bufet Kamzík na Kolibe . Bufet sa nachádza nad Cvičnou lúkou, každý kto vie čítať ho ľa hko nájde, má svoj názov na streche :) Bufet patrí majiteľom už nejedno desaťrocie, a je vidieť že ich to baví. Okrem sladkých pamlskov všehodruhu sa tu dá zakúpiť varenné víno, studenne pivo/kofolka , hranolky, či klobása. V daždivom čí chladnom počasí poteší vykurovaná drevená prístavba vedľa bufetu s pieckou s kapacitou cca 40 ľudí priemerného stredoeurópskeho vzrastu, aziatov sa tu zmestí iste viac, najmä ak nejde o sumo zápasníkov.
2. Včelín
Po prebajkovaní cca 10km lesom prichádzame k bájnemu malokarpatskému občerstvovaciemu zariadeniu Včelín. História podniku je naozaj pestrá. Začiatky v maringotke, požiar, prenosný stánok, až napokon rok 2015 a nasťahovanie sa do chaty Klinec. Ešte teraz si spomínam ako mi známi odporučil zastaviť sa vo Včelíne keď pôjdem okolo. Bolo horúce leto, slnko pražilo a chuť na kofolu rástla s pribúdajúcimi km na tachometri. Na Biely Kríž prichád zam v dopoludnajších hodinách v pracovný deň, maringotku nájdem ľahko. Na prvý pohľad zatvorené. V tesnom závese zamnou prichádza ďaľší smädný biker a mieri si to rovno ku dverám maringotky na ktore búcha päsťou. Vonku výchádza
polodlho-bielovlasý tramp/alkáč a niečo brble že mu nejde internet. V momente berie objednávky a podáva zažltnutými prstami vychladenú kofolku. Kofolu si radšej prelievam do flaše :D . Časy ked ste v bufete kúpili akurát niečo na zahriatie, niečo na osvieženie, čosi sladké (horalka) a cez víkend gúlaš sú dávno preč. Okrem proteinových/energy tyčiniek a nealko plechoviek pribudol aj základný bike sortiment- duše, pumpy. Čo viac poteší, je klasika v podobe varených polievok a pagáčov. V Klinci sa bufet nachádza v suterénne kde je aj akási klubovňa a v telke bežia športové prenosy, popri čom si turista či biker vypije pivo a prehodí pár slov s prísediacimi. V chate sa dá údajne aj ubytovať, po dohode vopred. V letnom období je lúka okolo chaty posiata mamilmi, rekreačnými bikermi, dupačmi, pešiakmi či dokonca žiletkármi.A rady v bufete na pivo?? až von dverami :)
3.Zapadnutý kút
Príchod na Košarisko cez trampskú osadu zakončíme ako inak v trampskom podniku. Zapadnutý kút je naozaj zapadnutý a nachádza po odpočení vpravo za kúpaliskom, v jednej z chatiek (odbočka vľavo). Po pár sekundách v chate je jasné že tu nejde o žiadnu hipskerskú umelinu, a za puchom mastnoty vypráženého syru vnútri sú roky odriekania si vetrania
tamojších priestorov. Zároveň je jasný jedálny lístok- smažák, guláš, pivo, kofola a nejaké klasiky ako horalky. Pánko v bufete je namiesto od hbitého pánka z Včelínu tažký pohoďák. Kým načapuje pollitrovú kofolku a podá horalku z police, stihám si prezrieť celú zbierku bandžo/gitár , vypočuť najnovší countr y hit a naučiť sa aj základné kroky dupáku ktorý tu trsali predchádzajúci večer. Chata má okrem typickej arómy aj niečo čo predchádzajúce chaty nemali a ocenia to najmä dámy- áno reč je o splachovacích záchodoch. Voda v umyvadle možno pitná nie je, pánko za barom však bez problémov načapuje do flaše.
4. Lesanka
Potočíme trošku pedálmi (no dobre, trošku viac) a sme na Kačíne :). Ciest ako sa sem dostať je viac ale to nie je predmetom článku. Po odbočení na cestičku(vpravo) oproti ohnisku prichádzame k chate. Býva otvorená len cez víkendy, a aj keď je ukrytá medzi stromami lavičky okolo sú stále obsadené. Posedieť sa dá aj vo vnútri. K mastnej placke načapujú
ako inak pivo/kofolu. Inak toto miesto mi nepríde ničím zaujímavé, na svoje si možno prídu hippisáci počas každoročného festivalu plného dredov, špinavých bosích nôh a fajčenia všetkého možného. Po asfaltke zbehn eme dole na Železnú, kde tento rok namiesto dreveného stánku pristála prenostná hipsterská unimobunka s najdrahšou kofolou v okolí. Naoplátku ponúkajú noviny, všelijaké koláčiky a iné mlsky pre lenivcom ktorí sa sem vozia autobusom. Zastávka je asi 5m od bufetu. Ciest ako sa vyšplhať hore na Kolibu je opäť viacej.
5.Ahoj
Cestou hore zo mňa vybehla takmer horalka a 2 posledné vypité kofoly, preto som rada že mám pred sebou posledný bufet. Z Koliby zbehnem cez Cvičnú lúku a následne lesom do oblasti Ahoj, kde zastavujem v chate Ahoj, nachádzajúcej sa pod lesom. K chate patrí aj akási biofarma . Nachádza sa cez cestu. Majú tam kozy a ovce (asi 2ks) a možno ešete niečo, len som to nikdy detailne neobzerala. Okolie chatky pripomína zčasti detské ihrisko, zčasti výstavu ručných prác dedka kutila. Posedenie pri kofolke ubehne rýchlo, výhľad na BA stojí za to. V ponuke chatky nájdeme zemiakovú plac ku a rôzne koláčiky za skoro Bratislavské ceny. Chatka býva v prevádzke v poobednajších hodinách, cez zimu je zatvorená.
6.Teleport nefunguje- kedže som už vypila 5 kofol a zjedla 2 placky, 3 horalky a 1 pagáč som odrovnaná a ďaľšiu chatku už ozaj nezvládam. Na 30 km je toho až moc. Idem si domov lahnúť, naštastie z Ahoj nasleduje už len dolekopec. Pre žiletkárov su mačacie hlavy bonus.
Úloha pre vás do komentov: kto nájde ako prvý aspoň 15 gramatických chýb (zámerne ukrytých v texte) vyhráva cenu Grammar nazi
mesiaca! tak šup do toho :D !
