(Lenivý text k Igorovi, aj keď naozaj nemám chuť si tým kaziť Vianoce)

Jediný dôvod, prečo sú pravidlá o karanténe bez hlavy a päty, je to, že sa šetrí na pandemických péenkách. Ide len o peniaze a papiere, nič viac. Inak sa nedá vysvetliť konanie úradov, ktoré pošlú do karantény celú triedu detí, ale nie ich učiteľa. Toľko asi k tomuto celému humbugu.

Tento článok by som totižto rád udržal pozitívny aspoň kým vládzem, zatiaľ čo mi v pozadí hrá tlačovka a ja strácam chuť sa vôbec akokoľvek angažovať v spoločenskom živote, či vôbec sa chcieť v budúcnosti snažiť o to, aby som nejakým spôsobom zlepšil túto krajinu.

Bude lepšie, nech sa deje čokoľvek. Nemyslím si, že je vhodné, aby sme strácali vieru v ľudí, ale zase nie je vhodné sa na nich spoľahnúť. Každý je zodpovedný sám za seba, a za svoje blízke okolie. To, čo robí každý pre seba, by sa nemalo odrážať podľa opatrení vlády, ale podľa vlastného svedomia. Aspoň teraz, na Vianoce.

Požičiam si jednu myšlienku, a trochu ju oprášim. Trpíme totiž dve pandémie – tú kovidovú, a pandémiu bezohľadnosti.

Bezohľadnosť má veľmi veľa podôb, a je ľahké ju aj zneužiť vo vlastnej bezohľadnosti. Je bezohľadné a hlúpe nosiť rúško v obchode na pipíka. Je bezohľadné hľadať výnimky aj nevýnimky v opatreniach a ohadzovať sa Ústavou len preto, lebo nechceme obmedziť svoje pohodlie Je bezohľadné otravovať spoločnosť svojim militantným postojom voči opatreniam, či ich dokonca ohrozovať šírením dezinformácií a šírením rebélie voči opatreniam.

Ale nie je bezohľadné hájiť záujmy, ktoré vedú k zlepšeniu situácie svojej skupiny. Je v poriadku kritizovať opatrenia ak je kritika konštruktívna a dáva zmysel, a nie je podmienená len vlastnou lenivosťou. Je v poriadku chcieť rebelovať ak sa cítite bezmocní a protestné akcie pri zachovaní zásad ROR robiť ako poslednú možnosť sa ozvať. Nie je to bezohľadnosť – je to prejav zomknutosti komunity.

Ale bezohľadnosť sa dá aj zneužiť, pretože mnoho podobných krokov v dobrom duchu bolo zametených pod koberec, či ich aktéri boli osočovaní. Všetci odborníci, ktorí chceli pomôcť, boli zahriaknutí ako štence na dedine. Ľudia v prvej línii sú sústavne urážaní a preťažovaní. Kritici sú nepriatelia, vlastní partneri sú zlo. Reštauratéri sú nenažranci. No a na školy sme zabudli úplne.

Mne je to naozaj ľúto. Sme síce pod rukou absolútnej idiocie a smädu po moci, ale to neznamená, že nie sme slobodní ľudia s vlastnými záujmami. A preto vo vlastnom záujme chráňme sami seba, chráňme ostatných, a správajme sa k sebe lepšie.

Ja totiž ešte stále verím v rozum a cit. A je mi jasné, že čitatelia tohto portálu sú ľudia, ktorí vedia, čo treba robiť. Viem aj to, že sa snažíte svojich blízkych presvedčiť o vážnosti problému. Myslíte to dobre. A dúfam, že to robíte len preto, lebo chcete reálne pomôcť ľuďom okolo, a nie iba preto, lebo sa chcete cítiť ako lepší ľudia. Ako nadľudia. Takých ľudí ja nemám rád.

Neničte si zbytočne náladu a vieru v ľudstvo tým, že sa budete štartovať v diskusiach na Facebooku. Cudzieho človeka nenaučíte nič, ak sa on sám nechce učiť. Ostáva len veriť, že mu pomôžu zmeniť postoj jeho blízki.

Rozvahu a kľud. A robte si srandu zo seba!

Veľmi ma teší, že sa napriek tejto dobe ešte dokážeme smiať a uťahovať si zo seba. Jeden z druhého, zo seba, zo situácie. S humorom čas lepšie prejde, smiech zapája kopu svalov, takže sa z neho aj slušne chudne. Že vraj. Ale je to celkom fajná výhovorka na zjedenie ešte ďalšieho lineckého kolieska. Inak, keby ste sa ich nevedeli zbaviť, stačí povedať, ja sa o linecké rád postarám, sú mojim najobľúbenejším vianočným pečivom.

A možno aj bude veľa snehu. To by mi urobilo asi najväčšiu radosť – sneh, 1TB SSD, a ešte studený, čapovaný cider. S ľadom. Nechcem toho veľa, pravdepodobne nič z toho nedostanem, ale o tom to nie je. Je to o tom, že si budeme všetci bližší, a budeme mať s kým zdieľať radosť a dobrotu.

Je mi ľúto, ale pozitívna správa bohužiaľ končí, teraz začína žlč a hnev. Preto ak nestojíte o ďalší hnevúci článok, tak nečítajte ďalej. Prajem vám veselé Vianoce, a ak sa už tento rok nestretneme takto písmeno s očami, tak aj šťastný nový rok. Zaslúžime si ho všetci. Na zdravie!

A nie že zabudnete zavolať svojej mame! Alebo otcovi. Alebo komukoľvek, kto vám z rodiny ostal. Aj keď to nemáte vo zvyku, mohlo by to byť pre tú osobu asi najkrajším darčekom na svete.

...

Igor, ach Igor, že ťa huba nebolí.

Bezohľadnosť ti zatienila mozog, a ego ti znefunkčnilo penis. Nemal si gule na to, aby si ľudí nasral na hlavnej tlačovke, ale nasral si ich ešte viac na chodbe, kde si vyšiel za pultík, prehlásil, že na chybe je úplne každý okrem teba, záchrancu vesmíru, veľmajstra CS:GO, najkrajšej a najvypuklejšej ritnej dierky v Boriskovej zbierke, lebo ty si zachránil Oravu plošným testovaním.

Aj keď ju zachránili prísnejšie opatrenia a lockdown na 3 týždne. Ale to by ti nesedelo.

No a musím vypichnúť ten tvoj outfit – v obleku a kabáte, ako budget mafián z rokov deväťdesiatych.

Nemám pocit, že by ti záležalo na ľudských životoch. Už ti záleží iba na vlastnom imidži. Žiješ vo svojom vlastnom svete, ale mňa tam nezaťahuj. Odmietam sa nechať stiahnuť do krajiny vitriolu, nenávisti, kyslých dažďov a omniprezentného Igora, ktorý na mňa pozerá z každej strany. Už mi stačil Vallo v autobusoch a električkách, oznamujúci večne meškajúcu stavbu na Mlynských Nivách.

Ale ono je to aj tak jedno.

Sám neviem, aké by boli najvhodnejšie opatrenia. Riadim sa najmä svojim vedomím a svedomím. Sám viem najlepšie, čo by som mal a čo by som nemal robiť. A pred pár týždňami to bolo to, že som ťa prestal počúvať. Že som prestal sledovať, čo sa vlastne deje. Moju bublinu to neovplyvnilo, a keby niečo, viem čo treba robiť. Rúško nosím, dezinfekciu používam, a von skoro vôbec nechodím. Tak ako je potrebné.

Je zrejmé, že za nezodpovednosť ľudí môžeš najmä ty. Ľudia ťa volili preto, lebo boli nahnevaní. Mali dosť žabomyších vojen a rozdeľovania postov pred voľbami. Vadil im Kotleba. Videli len teba – rázneho šialenca, ktorý vedel presne, ako ľudí balamutiť. Anketa, rázne gestá, rýchle riešenia. Náckovsky si sa k tomu postavil, a zrazu si sa stal premiérom.

V mnohých ohľadoch si dokonalým odrazom spoločnosti. Odmietaš prevziať zodpovednosť za svoje činy, ale radšej viníš iných ľudí. Myslíš si o sebe, že si ten najlepší na svete, a máš na všetko na svete odpoveď, aj keď o danej téme nevieš pomaly nič. A aj napriek strachu z toho, že tvoj oponent bude vedieť viac, sa púšťaš do súbojov, ktoré nemôžeš vyhrať.

Nie si unikát. To je ľudská nátura. A vďaka tebe sme sa presvedčili, že „politika s ľudskou tvárou“ nemá miesto v politike a v situáciách, kedy treba jednať maximálne vážne. Ak ide o kampaň, alebo o veci mimo politiky, tak v pohode, buď človekom, buď sám sebou. To je tvoj súkromný čas.

Rozumiem aj tomu, že týchto príležitostí bolo v posledných mesiacoch málo. Ale jednou zo schopností lídra je odosobniť sa, zachovať si chladnú hlavu, a hájiť vyšší záujem. Možno je tvoja obsesia plošným testovaním práve prejavom tohto záujmu, ale to už je aj tak jedno. Zahnal si sa tak silno do kúta, že je naozaj jedno, čo povieš – ľudia ťa budú nenávidieť aj za to, ak sa im pozdravíš. Nie ako – ak.

Východisko? Žiadne nevidím. Odstúp. Stiahni sa z politiky. Nespravíš nikomu radosť, ale v konečnom dôsledku spravíš celej krajine službu. Len ten odchod sprav sám od seba, nenechaj sa vyhnať z krajiny, bude to tak lepšie. Len tak zabezpečíš lepšiu budúcnosť tejto krajine, lebo v opozičných radoch alternatívu zatiaľ nevidím.

Jo, a zbav sa Naďa. Je to strašný kokot, fakt.

Veselé Vianoce, hádam sa dáš dokopy. Všetci to potrebujeme.