Snáď už od praveku sa ľudia delia na dva základné tábory: propes a promačka. Alebo antipes a antimačka, ako chcete. Ľudia, ktorí tvrdia, že majú na chlp rovnako rady oba druhy menovaných zvieratiek, klamú. Iní zas tvoria extrémne okrajové spektrum – pes/mačka je jedlo, nie kamarát, alebo si doma otvoria zverinec, ktorý obsahuje minimálne 4 kusy preferovaného zvieratka a do práce nechodia, aby si zarobili na seba, ale aby mohli svojim miláčikom poskytnúť dokonalý komfort. Ja som zatiaľ niekde uprostred, už pár mesiacov som šťastným otrokom dvoch mačiek a ak okolnosti dovolia, určite ich bude viac.
Moje drahé mačičky pochádzajú z jedného vrhu, doniesol nám ich ujo v krabici, keď mali cca tri týždne. Malinké, zlatunké, báli sa všetkého naokolo. Po neustálom otravovaní z mojej strany „Poďme sa hrať s mačičkamiiiiii“ sa po relatívne krátkom čase udomácnili a nechali sa pohladkať. Mená som vyberala ja, kocúrik sa volá Dexter po známom „pomstiteľovi“ a micka Lindsay, lebo je čierna a v tom čase som sa silno vytešovala z nového albumu Cradle of Filth. Drahý mená odsúhlasil, a tak započala naša spoločná cesta životom.
Prvým významným míľnikom bolo, samozrejme, prvé kúpanie. Akoby vedeli, čo ich čaká, po prinesení do kúpeľne sa okamžite vybrali do najtmavších kútov a pod skrine. Neverili by ste, do akých mini priestorov sa dokáže mačka napchať – okrem škrabancov od pazúrov mávam škrabance aj od nábytku. Po úspešnom naháňaní sme prvú obeť položili do vane, odkiaľ svetelnou rýchlosťou vyskočila, preliezla mi cez hlavu, švihla ma chvostom po ksichte a ušla pod skriňu. Naša taktika teda doteraz pozostáva zo štyroch rúk – dve držia vzpierajúce sa mača, dve opatrne sprchujú a hladkajú šampónom. Po kúpaní sme mokrí my, aj podlaha a mačence sa zmenia na dikobrazy. Nasledujúce dve hodiny strávia samoočistou a otriasaním sa, prípadne odfukujú na miestach, kam na nich nedočiahneme. Neskôr začnú po sebe vrčať a syčať a my vôbec netušíme prečo.
O téme mačky vs. jedlo by som sa mohla rozpisovať donekonečna – dôležité je vedieť, že čokoľvek lákavé im nasypete vrchovato do misky, ak vzápätí idete jesť aj vy, nasledujú útoky na tanier. Je úplne jedno, čo tam máte, minimálne im to treba dať oňuchať, aby stratili aspoň na minútu záujem, pokiaľ je to zeleninová polievka napríklad (raz mi síce zjedli aj mrkvu, potom sa to už ale neopakovalo). Ja sa o jedlo s nimi delím, skrátka neviem odolať – čím sú staršie, tanier mi hypnotizujú už pomenej – Dexter je pahltnejší (priateľovými slovami „nenažrané hovado“) ako jeho sestra, takže ešte asi potrvá, kým sa naje aj bezo mňa. Pozitívne je, že sám od seba začal držať diétu, asi cíti, že ide leto a rozhodol sa zhadzovať do plaviek. Netreba zabúdať ani na to, že ak vás mačka pri jedle príliš otravuje a vy ju nasrane pár metrov odhodíte, ona to berie ako hru a o 2 sekundy je nazad, aby ste ju odhodili znovu. Pomáha len zatvorenie za dvere, v prípade takmer dospelých mačiek zamykanie, lebo vedia vyskočiť na kľučku a otvoriť si dvere.
Ak ste vlasatý tvor a zvyknete sa, ako ja, česať v predklone, VŽDY majte zatvorené oči, ak je nablízku vaša mačka. Je jedno, kde sa nachádza, vyštartuje ako Bolt a nadšene skočí do vlasov a pomáha vám s česaním vlastnými pazúrikmi. Raz som skoro prišla o oko, druhý raz mi ostal škrabanec na čele, tretí raz pod okom a odvtedy to nerobím. Iná kapitola je strihanie vlasov, raz za pár mesiacov dostanem do ruky strojček a hrám sa na kaderníčku. Vlasy veselo padajú na zem a mačky čo? Veselo sa váľajú v narastajúcej kôpke, robia si z toho „loptičky“ a prihrávajú si. Možnosť odohnania je opäť len zamknutie za dvere a následné oprašovanie, keďže im z vlasov pribudla druhá vrstva srsti.
Ak chcete svoje mačičky potešiť a nakupovať im tony hračiek, nerobte to. Úplne im stačí šnúrka, kábel alebo slúchadlá. Keď im s tým šibrinkujete pred očami, tak sa idú zblázniť a neskôr aj ja, lebo som leňoch a po minúte naháňania mám už tmu pred očami. Prípadne stačí loptička, ktorú budete hádzať po miestnosti a sledovať, kto ju skôr chytí. Bohužiaľ, znova hrozí prílišný pohyb, lebo mačka vám tú loptičku nazad jednoducho neprinesie. Buď stratí záujem s výrazom „čo to tu na mňa skúšaš“ alebo si loptu schytí do papuľky a ujde preč, aby sa s ňou nemohol nikto iný hrať.
Najnovšie sme začali púšťať mačiaky na exkurziu von, na dvor. Dexter sa pomerne rýchlo adaptoval, veľmi rád si škrabká noštek na tujkách alebo bez pohybu civí na susedovho psa. Prípadne mláti včely packami alebo sa snaží chytiť mušky, čo z diaľky vyzerá ako puppet show alebo taký ten divný druh tanca, čo sa vyskytuje v diskotékových lokáloch a vyzerá ako odháňanie hmyzu od hlavy. Lindsay sa však z neznámeho dôvodu bojí a keď už aj vylezie von, tak len blízko k únikovému východu – okienku dovnútra domu. Stačí, keď si kýchnem a je vnútri. A pritom ešte donedávna bola odvážnejšia ako Dexter, nebála sa ani vytrieskať psa po frňáku, keď sa blížil k ich miskám.
Síce vedia narobiť poriadny bordel a pokojne sa vám poza chrbát vysrať do kvetináča, ale dá sa s nimi zažiť kopec srandy. Raz som si nanášala maskaru a Dexík ma len ticho z mojich kolien pozoroval, ale potom si povedal, že aj on chce byť namaľovaný, tresol ma po oku a okamžite zdrhol do druhej miestnosti. Musela som sa namachliť odznova, lebo som plakala od smiechu. Naposledy ma ale pekne vydesil, polhodinu sme ho nevedeli nikde nájsť, ja som už mala plač na krajíčku, že ho nikdy neuvidím a zrazu len počujeme škrabot... a z nepoužívaného komína sa vynoril chvost a za ním zvyšok kocúra. Klasikou sa stáva rozbíjanie fľaší, hrátky s krabicami, nespokojné šomranie si popod nos, keď ktosi z nás povie „Zlez odtiaľ!“ alebo „Krista, nepi zas z toho hajzla!“ a samozrejme, upreté pozorovanie pri vykonávaní vyprázdňovacích aktivít na záchode. Lindsay to dotiahla k dokonalosti, akonáhle ktosi zlezie zo záchoda, v momente tam hodnotiaco strčí hlavu a nebojí sa už ani splachovania.
Pokračovanie nabudúce.
