Takže roadtrip. V júli, keď vrcholili tie horúčavy, v kabriolete. S tým kufrom, do ktorého sa ledva zmestí zložená campingová stolička. Začali sme presunom z ubytovania pri práci do Nice, kde sme strávili prvú noc. Po ceste sme sa zastavili v Antibes, ktoré je určite niečím známe, no v na prvý pohľad (aj na všetky ostatné) to bolo ďalšie random mestečko na pobreží. Nice je pekné, vtipné sú porovnania počtu obyvateľov a počtu odbavených pasažierov ročne na miestnom letisku. Spomínané letisko je s centrom spojené električkou a postupne pribúdajú ďalšie linky, kvôli čomu bolo centrum mierne roztrtkané. Ak by ste mali navštíviť len jedno miesto, určite vylezte na ten hrad čo tam majú, výhľad na mesto stojí za to a z druhej strane čaká bonus v podobe prístavu.
Ak máte viac času, skočte dole na promenádu do nejakého podniku, pre petrolheadov odporúčam stôl s výhľadom na bulvár - spomeniem len 300SL a 356B ako highlighty, jazdí tam ale toho mraky. Promenáda je po útoku mierne prerobená, no určite sa s tým vysporiadali elegantnejšie ako v Cannes, kde najebali jeden cez druhý obrovské kvetináče. Jedlo - zastúpené su všetky fastfoody ako všade v Európe, ak máte záujem o niečo lepšie, odporúčam La Petite Maison kúsok od Place Massena - a tam sa vlastne choďte pozrieť kľudne tiež. Je to pekné námestie, ktoré pokračuje veľkým parkom a popri ktorom je množstvo rôznych podnikov. A keby niečo, v Nice je aj regrutačné stredisko do Cudzineckej légie. Just sayin’.
Na druhý deň ráno sme naložili auto a vydali sa po pobreží smer na Monaco. Určite odporúčam zastaviť sa v Jardin Exotique de Monaco, výhľad na celé kniežatstvo je parádny. Takisto odporúčam skontrolovať si, či je zahrnuté v bezplatnom EÚ roamingu, O2 ich vtedy nemalo, takže navigácia sa môže predražiť. Dole v samotnom Monte Carle si s parkovaním hlavu nelámte, ani nestrácajte čas - všetky garáže majú ceny rovnaké a nie je to až taká paľba ako by ste čakali. Len teda, do niektorých sa so zníženým podvozkom až tak ľahko nedostanete a môžete spôsobiť menšiu zápchu. Kamarát hovoril. Viacmenej som sa autom snažil absolvovať jeden okruh Veľkej ceny, čo sa takmer podarilo, popritom sme videli autá za nekonečno peňazí a domy za ešte viac. Inak klasika, kasíno plné ľudí, prístav a podniky popri ňom takisto, to stúpanie, čo nasleduje hneď po prvej zákrute po štarte, je naživo výrazne strmšie ako by človek čakal a celé je to také ako na fotkách. Foto v tuneli a foto pri Grand Hotel Hairpin musí byť, naspäť k autu a po pár sto metroch ste naspäť vo Francúzsku.
Z pochopiteľných dôvodov sme tam nezostávali na noc, ale pokračovali ďalej, dve alebo tri pláže od Monaca sme sa okúpali a pokračovali sme po diaľnici do talianskej Savony, kde sme mali rezervované ubytko. Prístavné mestečko s terminálom výletných lodí, malý prístav s námestím a pár historickými budovami. Zaparkovali sme, ubytovali sme sa a išli sme si dať do prístavu pizzu a vino de la casa.
Ráno sme vyrazili do Cinque Terre - ako názov napovedá, ide o 5 mestečiek na pobreží, pričom autom sú turistom dostupné len prvé a posledné - medzi mestečkami samotnými sa presúvate vlakom. Vedie tam cesta plná zákrut. Keďže je ale jediná, šanca, že stretnete nejaký pomalý smrdiaci bazmeg hraničí s istotou. Zaparkovali sme teda v Monterosso a vlakom sa vydali do posledného mestečka, Riomaggiore. Veľmi pekné, množstvo uličiek a krásnych výhľadov na more aj vinice na okolitých kopcoch. Určite si vezmite veľa vody. Všade samá reštaurácia, alebo kaviareň a samozrejme kvantá turistov. Medzi mestami sa dá presúvať aj pešo po pobrežných trailoch, môže to byť naozaj krása ale skontrolujte si vopred dostupnosť - vtedy boli niektoré uzavreté kvôli zosuvom pôdy/rekonštrukciám/zlému stavu.
Manarola bolo v poradí druhé mestečko, ktoré sme navštívili, v podstate to isté len v ružovom, more, farebné domčeky na útesoch, turisti, kaviarne.
Tretie v poradí, Corniglia bolo najväčšou zápalkou. Od vlakovej stanice do centra to bol dosť ďaleko, dokonca tam chodil aj shuttle, ktorý bol ale beznádejne plný. Reku, prejdeme sa. Viedlo tam asi tritisíc schodov, na vrchu bola akurát tak lekáreň (viac ako namieste) a cestička do centra, kde bolo pár barov a obchodov so suvenírmi. Za mňa úplne kľudne vynechajte, najslabšie z celej pätice.
Vernazza to trocha vylepšila, hlavne tým, že sme doplnili zásoby tekutín a pekným výhľadom z hradu nad mestom. Dole sa dá cez malú jaskyňu dostať na minipláž plnú…kameňov. A turistov.
Do Monterossa sme sa vrátili nachodení, upotení a unavení, s plánom sa okúpať. Samozrejme, zrovna vtedy slnko zašlo a už nevyliezlo. Monterosso je špecifické tým, že budova stanice a pár hotelov je priamo na pobreží, ale samotné mestečko je ukryté za skalným priechodom. Určite sa choďte pozrieť, stojí za to viac ako tie debilné schody v Corniglii.
Presun za iným pomalým a smradiacim bazmegom, naspäť na magistrálu a do Sarzany, miesta ďalšieho nocľahu. Dorazili sme okolo ôsmej večer, na ubytovanie s označením Agroturismo - domáci vedeli po anglicky akurát tak yes, ale nakoniec nám vysvetlili, že v okolí na pešo nie je žiadna reštika a že máme ísť autom do centra. Čo trochu kazilo koncept večere s vínom, ale nakoniec sme našli jednu malú pizzeriu a po celom dni chodenia to bola najlepšia pizza v celom meste. Kúsok odtiaľ je Carrara so známymi mramorovými lomami, ktoré vraj stoja za návštevu, no nejak to časovo nevydalo.
Deň štvrtý, presun do Pisy. Popravde, okrem toho areálu s jednou padajúcou a dvoma ďalšími budovami absolútne nezaujímavé mesto, plné turistov snažiacich sa nastaviť do správnej polohy aby vežu podopreli. Chcel som si tam podoprieť poneváč, ale počty policajtov a vojakov ma odradili. Tak ako ma Pisa neohúrila, ma dostala Marina di Pisa. V podstate dve ulice domov pri mori kúsok od Pisy. Lenže sme tam našli jednu malú reštauráciu, kde som si dal najlepšie Fritto Misto v živote a steak z tuniaka mojej pani bol tiež bellissimo. Bolo to také ospalé, minimum ľudí, pekné pláže a modrá voda, proste idylka.
Po obede sme sa presunuli do Florencie, kde som sa postaral o zábavu recepčnej a partii prizerajúcich sa stavbárov keď som nevedel vojsť na parkovisko vo dvore, pretože krídla brány sa v strede opierali o kurva vysoký (minimálne pre moje auto) kus železa trčiaci zo zeme. Od robošov som si z korby požičal pár kusov asfaltu čo vybúrali a za hlasného talianskeho povzbudzovania som ležiac na zemi manželku za volantom odnavigoval bez ujmy do dvora. Problem solved, minimálne do ďalšieho rána, keď budeme odchádzať. Čas ísť objavovať mesto.
Firenze. Pekné a veľmi veľké mesto plné pamiatok, na ktoré by asi nestačili ani tri dni, nie jedno poobedie. Každopádne opäť centrum plné turistov, slávne námestia, sochy, most a všetky tieto veci. Austrian tam lieta(l?) priamy let z Viedne, takže je to skutočne kúsok. Letisko je ale dosť malé, pre slabšie povahy odporúčam prílet do Bologne a presun po zemi. Každopádne sa tam choďte pozrieť, určite stojí za to.
Piaty deň ráno som si na parkovisku pri hoteli vyčíhal zopár kusov dreva, vďaka ktorým sme cez bránu prešli na prvú dobrú a s už zbaleným autom sme zamierili na Piazzale Michelangelo. Takisto určite hodné návštevy, pokiaľ ste v meste.
Odtiaľto sme vyrazili do Barberino di Mugello - áno, to Mugello s tým okruhom, na ktorom bol zrovna v ten deň verejný track day. Ale nemal som prilby a hlavne opušťák. Program tohto dňa bol najnáročnejší z celej cesty: ubytovať sa, kúpiť víno od domácich, ľahnúť si k bazénu a ochutnávať sladkosti. Večer sa previezť na druhú stranu údolia, do druhého ubytovania vlastneného tou istou rodinou a dať si výbornú večeru. Tento región sa mi veľmi páčil a plánujeme sa sem na niekoľko dní v budúcnosti vrátiť - aj to je dôvod prečo sme sa vyhli všetkým motoristickým atrakciám v okolí.
Sme v polovici cesty.
