Najvážnejšie a najprekvapujúcejšie príbehy píše sám život. Žiadny scenárista nevie vymyslieť viac, ako životom produkované situácie. V nasledujúcom článku sa máte možnosť dočítať niečo o najväčších nepokojoch v histórii Los Angeles a dvoch kauzách, ktoré ich zapríčinili. Vrátime sa do nedávnej minulosti, presnejšie do roku 1992.
Nepokojom síce predchádzali dve konkrétne udalosti, ale pôvodné príčiny začali oveľa skôr. Prvé pohoršenie verejnej mienky priniesol prípad Rodneyho Kinga. Podnapitý afroamerický taxikár 3. marca 1991 večer nezastavil policajnej hliadke Los Angeles Police Department (LAPD), ktorá ho chcela kvôli rýchlej jazde legitimovať a následne prešiel na viacero červených lámp. Po ôsmich míľach ho policajná hliadka dolapila a keďže Rodney bol pomerne robustnej postavy, hliadkujúca policajtka, aj napriek nebezpečnej taktike, na Rodneyho vytiahla služobnú zbraň. To dohnalo Kinga k nepríčetnosti a policajtke v snahe zosmiešniť ju, ukázal holý zadok. Veliteľ hliadky vtedy zmenil taktiku a zavolal si na pomoc kolegov z policajného oddelenia LAPD, ktorí tam práve dorazili. Keďže robustného Rodneyho sa im ani bitím nepodarilo spacifikovať, vytiahli na neho obušky. Išlo o nové špeciálne obušky s oceľovou výstužou, vďaka ktorým Rodney utrpel mnohopočetné zlomeniny lebky, poškodenie mozgu a obličiek.
Verejnou mienkou prevažne černošskej komunity zalomcovala nechuť, pretože istý George Holliday, náhodou celú akciu nasnímal videokamerou. Polícia o tom zjavne nevedela, a zostala šokovaná, keď sa zásah voči Kingovi vysielal vo všetkých televíziách. Policajti totiž v hlásení žiadne zranenia neuviedli. Rodney King sa stal nie celkom oprávnene novým černošským hrdinom. Kvôli poburujúcemu konfliktu sa súd s policajtmi stal ostro sledovanou kauzou. Porota pozostávala z desiatich belochov, jedného hispánca a jedného aziata. Až strašidelná podobnosť s prípadom O. J. Simpsona. Aj tu sa potvrdila absolútna nekompetentnosť a predpojatosť členov poroty.
Nálada bola vybičovaná aj vďaka druhému prípadu, ktorého vynesenie rozsudku predchádzalo súdu s Rodneym Kingom. Mladá afroameričanka Latasha Harlinsová bola žiačkou na strednej škole, ale kórejská predavačka Soon Ja Du ju považovala za zlodejku a mladé dievča vo svojom obchode neľútostne zastrelila. Tomu údajne predchádzal Latashin fyzický útok na predavačku, ktorú vraj napadla údermi päsťou do tváre. Celý konflikt vznikol po hádke o fľašu pomarančového džúsu. Prípad zaznamenala priemyselná kamera. Súd síce predavačku odsúdil, ale rozsudok bol až smiešne nízky: tri mesiace verejných prác a päť rokov podmienečne.
Po vynesení rozsudku v prípade Rodneyho Kinga, v ktorom súd všetkých štyroch obvinených policajtov oslobodil, vypukla v centre a na juhu Los Angeles obrovská vlna nepokojov (tieto nepokoje boli omnoho rozsiahlejšie ako tie vo Watts v roku 1965). Chyby sa dopustil aj starosta Los Angeles Bradley a členovia mestskej rady. Tí mali v úmysle uchrániť mesto od zlej prezentácie v médiách, a preto proces preložili do bohatého a najmä belochmi obývaného okrsku Simi Valley. Dodali tak prípadu ďalší rasový rozmer, aj keď to určite nebolo ich zámerom.
Nepokoje začali na Florence Ave, ale rozšírili sa takmer do všetkých chudobných štvrtí obývaných predovšetkým černošskou a hispánskou komunitou. Skupiny mladých černochov zastavovali autá a napádali vodičov. Rabovali a vypaľovali obchody. Nepokoje trvali štyri dni, ale situácia sa začala upokojovať až po týždni, v momente, keď starosta Los Angeles Tom Bradley vyhlásil v meste výnimočný stav a vtedajší prezident George Bush starší povolal do ulíc ťažko ozbrojené oddiely Národnej gardy s armádou, námorníctvom a tankami. Celkovo bolo narátaných približne 7000 striel. Nepokoje si celkovo vyžiadali 53 mŕtvych, 2383 zranených, viac než 3000 podpálených budov, tisícky zatknutých, asi 7000 výstrelov a škody vo výške takmer 1 miliardy dolárov.
Nepokojov sa nezúčastňovala iba černošská komunita, ale aj nezanedbateľná časť hispánskej. Spolupodieľali sa na rabovaní obchodov a podpaľovaní áut a budov. Medzi napadnutými cieľmi boli hlavne kórejské budovy a obchody a viackrát vtrhli aj do kórejskej mestskej štvrte Koreatown. To, že medzi prvými cieľmi nepokojov boli hlavne Kórejci, nebolo len zásluhou vraždy Latashi Harlinsovej. V týchto chudobných štvrtiach, ktoré boli vo veľkej miere vo vlastníctve Kórejčanov, prechovávali pomerne negatívny vzťah ku černošským a hispánskym komunitám. Považovali všetkých za zločincov, drogovo závislých a kriminálnikov. Tieto ich predsudky sa prejavovali v každodennom styku s týmito menšinami, správali sa k nim v obchodoch hrubo a drzo.
Politické vyhlásenia, ktoré nasledovali po týchto udalostiach veľmi neprekvapili. Samozrejme tvrdenia Bushovej vlády (prezidentom v tej dobe bol George Bush starší) sa dajú ľahko vyvrátiť. Vláda v prvom rade z nepokojov obvinila losangeleské pouličné gangy a nazvala ich „kriminálnymi živlami čakajúcimi na príležitosť“. To sa dá ale celkom jednoducho vyvrátiť. Iba malé množstvo zatknutých bolo príslušníkmi gangov. Po druhé, nepokoje vypukli a rozšírili sa po obrovskom území a mali viacero ohnísk. To vylučuje predpoklad, že by sa súperiace gangy medzi sebou spoločne dohodli a neexistuje na to žiadny relevantný dôkaz. Príčinou nepokojov neboli gangy a ani Kórejci. Jej najdôležitejšie dôvody boli arogancia a zneužitie právomoci LAPD, k čomu sa pridala slabá sociálna situácia černošskej a hispánskej komunity. Tieto menšiny boli častými obeťami policajnej svojvôle, ktorá voči nim používala donucovacie prostriedky, ktoré sú dnes už zákonom zakázané. Tie sa aplikovali v prípadoch, keď sa podozrivý vzpieral. Na následky týchto donucovacích prostriedkov od roku 1975 do roku 1982 umrelo 16 občanov Los Angeles. Zneužívanie právomoci políciou bolo na dennom poriadku, čoho dôkazom je aj to, že LAPD muselo z peňazí daňových poplatníkov ročne vyplácať viac ako jeden milión dolárov na odškodnenia, za rôzne neadekvátne zákroky a priestupky.
Kauza Rodneyho Kinga a zneužívanie právomoci políciou hrali veľkú úlohu v procese s O. J. Simpsonom. Vďaka nim by sotva bol Simpson na slobode aj napriek zjavnému spáchaniu trestného činu vraždy. Vypuknutie nepokojov súviselo aj so spoločenským postavením týchto menšín. V roku 1977 bolo vyčlenených 370 miliónov dolárov na pomoc týmto menšinám, kým v roku 1990 sa táto suma zredukovala na 60 miliónov dolárov (v tom nie je započítaný pokles reálnej hodnoty vďaka inflácii). Najväčším problémom bola nezamestnanosť a uzamknutie v gette. Na tieto problémy až do dnešného dňa neexistuje riešenie a predpoklad, žeby sa situácia mala zlepšiť je v nedohľadne. To výrazne napomáha rozmachu gangov, a nárastu úmrtí.
Správy o nepokojoch v LA podnietili viacero menších vzbúr a rabovaní aj v iných mestách, ako Atlanta, Minneapolis, Omaha, Seattle, Washington alebo New York. Ich význam a rozsah sa ale zďaleka nepriblížil tým v LA. Najväčšou hrozbou vypuknutia podobných nepokojov bol New York, ale vďaka krokom primátora, ktorými znížil napätie, z nich vzišlo. Napriek tomu boli ulice Manhattanu kvôli strachu z ich vypuknutia niekoľko dní úplne mŕtve.
Po ukončení nepokojov vzniklo hnutie „Vybudujme znovu LA“, ale to časom zaniklo, keďže sa stalo zbytočným.
Nakoniec sa Rodney King dočkal zadosťučinenia. Počas nového súdneho pojednávania v roku 1993 odsúdili dvoch policajtov, ktorí ho napadli a v občianskom konaní vysúdil finančnú kompenzáciu vo výške 3,8 milióna dolárov. Odsťahoval sa do kalifornskej Fontany a z peňazí založil hudobné vydavateľstvo Alta-Pazz Recording Company. Neskôr bol viackrát odsúdený. Rodina Latashi Harlinsovej sa nedočkala žiadneho odškodnenia.
