Korona nám dodrbala životy viac, ako sme čakali minulý rok po voľbách, keď sa v bratislavskom kraji začali zatvárať prvé školy. Preto som sa rozhodol spísať niekoľko pozitív, čo nám táto pandémia priniesla a nie, nebudú to delfíny v Benátkach.

 

1.      Čistota.

Tesco, Billa, Kaufland, či tá špinavá večierka pod vaším domom, všetci začali konečne seriózne čistiť terminály na platenie kartou. Zatiaľ čo do pandémie ich maximálne upratovačka prešla mokrou handrou, ktorou predtým zotrela uličku 11 medzi drogériou a psím žrádlom, teraz konečne niekto použil rozum a naozaj ich aj vyčistil a dokonca použil aj dezinfekciu. Čísla sa stali opäť čitateľné, až som sa cítil ako v novo otvorenom obchode, lepkavá špina na tlačidlách sa stratila a už ich nebolo nutné stláčať kľúčom od pivnice a potom, čo banky zvýšili limit na bezkontaktnú platbu, platenie za nákup sa konečne stalo činnosťou, po ktorej som nemal chuť si preventívne spáliť ruky, nech ten humus čo je na termináloch dostanem zo seba. A ako benefit, konečne aj bankomaty, či hnusná bratislavská mhd videli prvý krát od spustenia čistiace prostriedky.

 

2.      Rúška na tvár.

Po prvotnom nadšení, keď aj Norika z účtarne šila v prvom kole rúška pre všetkých naokolo, aby sa cítila ako súčasť niečoho väčšieho, dnes už je rúško jasný znak „Ouce“. Avšak tie výhody, čo nám priniesli sú nepopierateľné. Polovica tváre bežnej ouce je zakrytá a ja sa tak nemusím pozerať na všetky tie ksichty a ich falošné úsmevy. Zadržiavanie dychu počas náhodnej diskusie s niekym, komu riadne smrdí z úst, ale nechcem ho/ju hneď uraziť (alebo som len mrjác čo nedokáže človeku so smradlavým dychom asertívne povedať nech si odstúpi) je preč a dnes v prípade, že sa rozprávam s rovnako zarúškovaným, mám dvojnásobnú ochranu proti jeho smradu. Avšak, nesmiem si v rannom zhone zabudnúť umyť zuby, než vyleziem z domu a nastúpim do autobusu, lebo ma tento benefit slušne prefacká. Taktiež vďaka rúškam máme oveľa menej chlapov so soplíkom, či môžeme jesť makové koláče bez starostí z bodkovaného úsmevu.

 

3.      Homeoffice.

Práca z domu, dlhé roky benefit ajťákov, sa konečne dostal k bežnému plebsu. Jožo, priemerný byrokrat z ministerstva praudy zrazu okúsil, čo to je robiť z domu. Emaily a telefonáty vybaví rovnako zo svojej obývačky, papierov zrazu potrebuje o niečo menej, než si myslel, šéfa ľahšie odignoruje na „tímsoch“ a kávu si spraví doma rovnakú ako v kuchynke na druhom poschodí ministerstva. Akurát už nemôže čumieť do výstrihu tej právničke Márii, ktorá si vždy vedela obliecť správne strihaný kostým a klábosenie s kolegami akosi nemá šťavu cez ten internet.

Firmy a úrady pomaličky prichádzajú na existenciu internetu, cez ktorý sa dá nie len sledovať hanbaté obrázky v práci, ale taktiež aj reálne pracovať. Áno, dokladač v Kauflande cez ten internet paletu čipsov do regálu nevyloží, ale to obrovské množstvo administratívnej sily, ktoré sedí na úradoch a vo všetkých tých zdieľaných centrách (rozumej openoffice králikárňach) môže pracovať z domu, firmy ušetria peniaze za nájom priestorov, úradom sa zázračne zníži spotreba kancelárskych potrieb (a aj tie rezervné balíky toaleťákov sa prestanú strácať) a zamestnanci budú spokojnejší, že nemusia tráviť zbytočný čas cestou do práce vo vlaku z Trnavy do Bratislavy, ale môžu vstať až o šiestej ráno a po raňajkách v kľude zapnúť počítač a imitovať prácu rovnako ako v kancelárii.

To že určité percento pracujúcich sa začne flákať a homeoffice bude považovať za dovolenku je riziko, ktoré som ochotný podstúpiť, však tá záhrada sa sama nepokosí.

 

4.      Doprava.

Tento bod bol aktuálny hlavne počas prvej vlny a dnes už nie je až tak relevantný, ale určite nie som sám, čo s radosťou spomína na jazdenie Bratislavou v apríli s pocitom, že tie vianočné sviatky sa nejak posunili na lepšie počasie. Cesty boli ľudoprázne ako 25. decembra o 8 ráno a tých pár zablúdilcov kukalo vyjavene spoza volantu, či tá pandémia zaútočila až tak agresívne. Dnes už sú cesty opäť bežne plné a úradníci miest, či SSC alebo NDS nevyužili tieto chvíle na rekonštrukcie, ale naplno sa do nich pustili až potom, čo sa časť flákačov z predchádzajúceho bodu potrebovala ísť opäť socializovať do práce.

 

5.      Matovič sa odhalil skôr.

Tento bod je čistá špekulácia, ale keďže mám scifi a fantasy rád, tak si ju neodpustím. Drvivá väčšina z čitateľov tohto článku predpokladám tušila, že ZPH je taký triedny šašo na steroidoch menom peniaze. Avšak tak ako triedny šašo si dokáže neskôr vypracovať slušnú kariéru komika, niektorí sme tajne dúfali, že ZPH po tom, čo sa dostane k moci pochopí, že je čas zahodiť masku šaša a začať niečo konštruktívne robiť. Tým, že mu do rúk nečakane padla výhra vo voľbách a s ňou aj bonusový bod volebného programu „zachráň Slovensko pred pandémiou“, veľmi rýchlo ukázal, že jeho schopnosť riadiť končí pri ojebávaní brigádnikov v jeho distribučnej spoločnosti. Keďže obyčajní ľudia nemajú žiadne nezávislé osobnosti, ale len pánbičkárov závislých na Igorových gatiach, nasadením Mareka Krajčího za ministra zdravotníctva urýchlil pád preferencií do zdravých, t.j. záporných čísel. Predpokladám, že ak by pandémia neprišla, v médiách by boli len aktivity NAKA ako idú po smerákoch a Igorove eskapády by sa ešte chvíľku prehliadali. Možno by ZPH aj úspešne prežil celé volebné obdobie a vyhral aj nasledovné voľby (ak by zabásli dostatok smerákov) a až potom by sme zistili, ako dokáže dojebať krajinu. Táto pandémia ho však odhalila skôr, než stihol povedať „Toto by si chcel zaplatiť pol na pol približne, tak?“