Nechcelo sa mi už o tom písať, jeden článok tu je z minulého roka. Ale nakoniec som sa hecol a aspoň je čo porovnávať. Môj plán bol dosiahnuť aspoň taký istý čas ako vlani. Nerátal som však s tým, že mám cca 5 kg naviac a počasie si o tom tiež myslelo svoje. Ale postupne.

Celý týždeň som okukoval SHMÚ, pýtal sa Aladina a ten sa rozhodol odpovedať každý deň odlišne. Víkend som mal narvaný, návšteva brata, zápis najmladšieho člena rodiny, oslavy, torty, koláče, skrátka dobrá životospráva pred závodom. Ráno som okukol situáciu pohľadom na oblohu a začal ládovať do auta veci. Pribalil som aj dlhé termotričko, náhradné oblečenie, vodu, ionťák. Po príchode do Topoľčianok mám kopec času, idem sa registrovať, mám kraťasy, tričko a bundu, pofukuje vietor a začína mi byť chladno. Zvažujem, čo si obliecť a nadávam si, že nemám dres s dlhým rukávom. Musím popýtať Ježiška. Niekde za búdou vypustím prevádzkové kvapaliny a už mi aspoň nie je zima. Vykukuje slniečko, chystám si číslo na bajk a padá definitívne rozhodnutie, idem len v krátkom drese, je celkom príjemne. Stretávam Herzunu, trošku pokecáme a suniem sa na štart. Oproti minulému roku malá zmena a točíme prológ, jedno kolečko po dostihovej dráhe spestrené o pár zákrut a prejazd cez mostík. Potom opúšťame areál a po asfaltke okolo viníc naberáme smer hrad Hrušov. Zatiaľ vládzem, len akosi idem pomaly. Pekný terén lesíkom, radím ťažký prevod a niečo sa zasekne. Neviem pretočiť kľuky, nechcem zastaviť a len tipujem, či som zhodil reťaz z kolečka až na rám, alebo sa niečo zaseklo do prehadzovačky. Pár krát do toho dupnem, aj keď s kľukou v hornej úvrati a v 35 km rýchlosti po lesnej cestičke to veľmi nejde. Chvála najvyššiemu, zaseknuté sa odseklo a môžem krútiť ďalej. Rýchla pasáž okolo rybníka a je tu prvý dupáčik. Chvíľku machrujem a potom zosadám ako všetci, nemá zmysel sa trápiť, podklad je rozrytý na prach a šmýka sa aj v botaskách. Opäť pekné pasáže lesom a šplháme ku Hrušovu. Profil je príjemný a pár ľudí obehnem aj do kopca. Až takmer po hrad idem v sedle, kvôli fotografovi sa snažím ostať v pedáloch. Len čo ho miniem zosadám, na posledných 10 metrov jednoducho nie je sila. Len čo sa kopec zrovná do normálu nasadám a idem úzkou cestičkou okolo hradu. Minulý rok sme to vynechali kvôli sršňom, ktoré sa vtedy rojili alebo čo. Omrknem hrad, nasleduje krkolomné úzke klesanie. Pred mnou je opatrnejšia baba, neviem nájsť vhodnú stopu a radšej zosadnem. Od hradu je krásne klesanie lesnými cestičkami, všade buky, pevný podklad, toto si vyslovene užívam. Po prvý bufet je stúpanie celkom fajn, ja som relatívne v pohode. Mládež majú v Topoľčiankach dobre podchytenú a sú to cyklonadšenci, cítiť to aj v bufete. Ochotne podávajú vodu, ionťák, pobehnú za cyklistom, skrátka super. Od bufetu zase mierny zjazd lesom, prejazd lúkou, obchádzame Skýcov a klesáme smerom na Skýcovský mlyn. Chvíľku sa pokračuje po asfaltke vedľa potoka, potom nasleduje brod cez potok a nasleduje stúpanie na Borisko. Na kopci celkom fúka, je nízka oblačnosť, mrholí a táto kombinácia odvádza telesné teplo rýchlejšie, ako stačím produkovať. O chvíľku som červený ako ajťák po prvom dni na dovolenke v Turecku a nie je to od slnka. Akosi sa mi nechce a už to chcem mať za sebou. Vystúpame ku bufetu pri Jedľových Kostoľanoch, niečo hryznem, napijem sa a idem na posledný veľký kopec ku krížu. Veľmi sa teším, až bude za mojim chrbtom. Na brode som premočil botasky a cítim mierny diskomfort. Keby som tušil, že sa tak bude meniť počasie, tak si dám dlhé termotričko pod dres. Ale to by som sa v stúpaniach asi zadrel. Tak nič. Nasleduje dlhý singel ponad zvážnicu, ktorý nás dovedie ku amfiteátru. Minulý rok tu pár ľudí hodilo papuľniaka a tak regulovčíci ukážkovo plnia funkciu a upozorňujú nás, aby sme sa nerozbili na lečo. Opäť krátka pasáž asfaltom a znovu do lesa. Pripájame sa na spoločnú krátku trasu a vchádzam do Hostí, to už viem, že nasleduje drncacia lúka, ktorú vyžehlili valcom, pár zákrut v lesíku, jeden potok a som na dostihovej dráhe v cieli. Na lúke fúka do ksichtu, hovorím si, že to už snáď ani nedôjdem, som podchladený a ozaj mám toho plné zuby.

Fotka v cieli hovorí za všetko, som zmordovaný ako po nočnej šichte. Čas o 4 minúty horší ako vlani, kilometre na počítači mi nesedia, ten debil prestal rátať okolo 28 kilometra a to som kúpil nový pred mesiacom. Načase pozrieť niečo kvalitnejšie z čínska. Pedále držali perfektne, nič nepuká ani nemá vôľu, soudruzi mali asi v továrni dobrý deň. Rýchlo sa idem prezliecť do suchého, zbaštím rizoto, zalejem studenou kofolou a drkoce ma ešte v aute. Posledný tohtoročný maratón mám za sebou. Do budúceho roku by to chcelo schudnúť a trošku potrénovať, odsledovať stravu pred pretekom, nech sa mi ide ľahšie a na dres doplniť logo dailymale.