Do Vianoc zostávajú necelé 2 mesiace, možno sa hodí knižný tip. Lebo keď mu/jej radosť urobiť chceš, kúp mu/jej radšej knihu. Alebo sebe.
Začnem beletriou.
Ženy z Vardø – Kiran Millwood Hargrave
Nórsko, Finnmark, mestečko Vardø, rok 1617. Zničujúca búrka na mori zabije všetkých 40 chlapov na rybárskej lodi. Ženy zostanú samé a musia sa vysporiadať so stratou, postarať o živobytie, robiť aj mužskú prácu a vzoprieť sa hlboko zakoreneným pravidlám ostrova. Tri roky po búrke prichádza do Vardø temná postava, Absalom, inkvizítor, ktorý sa podieľal na upaľovaní „čarodejníc“ v Škótsku. Prichádza so svojou mladou nórskou ženou Ursou, ktorej imponuje jeho autorita a zároveň z nej má obrovský strach. Ursa na ostrove stretáva nezávislé ženy, iný svet, čo doteraz nepoznala, spriatelí a zblíži sa s jednou z nich – Maren. Absalom, na rozdiel od nej, vidí len bezbožné miesto zamorené mocným zlom, s ktorým sa chystá skoncovať. Román je inšpirovaný skutočnými udalosťami, je to príbeh o silných ženách, ktoré sa vzopreli mužským autoritám, za čo niektoré z nich veľmi draho zaplatili, o láske, zle a posadnutosti, s ktorými sa stretávame aj v dnešných časoch. 5/5
Divoké labute – Jung Chang
Kniha Divoké labute s podtitulom Tri dcéry Číny je rodinná sága, prináša skutočné príbehy žien troch generácií autorkinej rodiny – jej starej mamy, matky a jej samej v Číne 20. storočia. Opisuje obdobie éry Čankajška, japonskú okupáciu, občiansku vojnu medzi Kuomintagom a komunistami, neustále politické čistky, hladomor, kult Mao Ce-tunga a stret tradícií starej Číny s kultúrnou revolúciou. Príbeh začína v rodine babičky, ktorú v 15 rokoch vydal jej otec ako konkubínu postaršiemu generálovi. Babička bola krásavica, v tom čase jej „najväčšou prednosťou“ boli zviazané chodidlá, čínsky nazývané trojpalcové zlaté lotosy. Okrem zviazaných (v podstate zlámaných) chodidiel bol spútaný niekoľko rokov aj babičkin život. Jeho jediným kladom bolo narodenie dcéry. Dcéra, autorkina matka, sa spolu s otcom stala oddanou komunistickou funkcionárkou a na vlastnej koži pocítila dôsledky Maovej politiky v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Jung po strednej škole pracovala v poľnohospodárstve, ako elektrikárka a všade, kde ju strana potrebovala. Nakoniec sa (na odporúčanie svojej pracovnej jednotky v továrni) dostala na univerzitné štúdiá angličtiny a potom vyhrala konkurz na štipendium do Veľkej Británie, ktorá sa v 70. rokoch stala jej novým domovom. Napriek ťažkým osudom a téme sa kniha dobre čítala. 5/5
Dážďovníky – Fernando Aramburu
Príbeh päťdesiatnika Toniho, stredoškolského učiteľa filozofie, ktorý je znechutený zo života, práca učiteľa ho frustruje, má za sebou rozvod a syna, ktorý je preňho sklamaním. Rozhodne sa skoncovať so svojím životom a určí si presný termín. Zostávajúci čas strávi vo svojom byte spolu fenkou Pepou a každý večer píše denník, úprimne a cynicky. V jeho zápiskoch sa striedajú spomienky na jeho rodičov, brata, ktorého neznáša, bývalú manželku Amaliu, syna Nikitu, jeho jediného blízkeho priateľa Bociana. Do príbehu vstúpi aj jeho bývalá. Spomienky sa striedajú s aktuálnym dianím. Je to plné irónie, sarkazmu, ale aj nostalgie a melanchólie. 4/5
Žít dál – Narine Abgarian
Zbierka poviedok z arménskeho mestečka Berd, ktoré leží neďaleko hraníc s Azerbajdžanom, poznačené vojnou o Náhorný Karabach. Každého obyvateľa poznačila vojna iným spôsobom, stratou blízkeho, domova, fyzickým či psychickým zranením. Napriek traumám žijú ďalej svojimi každodennými radosťami a starosťami, aby oplakali mŕtvych a niesli ďalej ich pamiatku, aby pomáhali tým, ktorí to potrebujú viac ako oni sami. Poviedky sú navzájom prepojené odkazom na nejakú postavu alebo vec. Veľmi pekne napísané, smutno-krásne, ľudské. 5/5
Ľudia, ktorí sú vždy so mnou – Narine Abgarian
Rovnaká autorka, rovnaké prostredie, iný príbeh. Tentokrát o živote štyroch generácií jednej arménskej rodiny, ktoré prežili veľa ťažkých skúšok a napriek prežitému si zachovali ľudskosť a lásku jeden k druhému. Rovnako, veľmi pekne napísané, smutno-krásne, ľudské. 5/5
Dosť bolo lží – Philippe Besson
Autobiografická kniha o objavovaní a vyrovnávaní sa s inakosťou. Autor spomína na svoj osudový vzťah, prvú veľkú lásku zo strednej školy, v dobe, kedy takýto vzťah nebolo možné prežívať verejne a otvorene. Vzťah trval iba pol roka, ale navždy oboch poznačil. Autor píše otvorene, citlivo, ale aj s humorom, o téme, ktorá je v našich končinách stále tabu. 5/5
Plachý dom – Barbora Hrínová
Slovenská autorka, nositeľka ocenenia Anasoft litera, napísala príbeh starnúceho muža Ambróza, ktorý vyučujúce hru na klavír, zbiera básne, chodí na prechádzky so svojim psom. Na prvý pohľad také obyčajné, ale veľmi pekne napísané. Akoby ste prežívali život so starým rodičom. V knihe sa strieda dej z pohľadu Ambróza, jeho ženy aj dcéry. 4/5
Zaklínač: Rázcestie krkavcov – Andrzej Sapkowski
Zaklínača netreba predstavovať, spomínal sa neraz v diskusiách. Táto kniha je návratom do mladosti Geralta, keď bol len čerstvým absolventom Kaer Morhenu. Aj keď príbehovo to nie je legendárna séria, Sapkowski píše stále dobre. Pre fanúšikov povinné čítanie. 3,9/5
Pokračujem výberom z reportážnej literatúry
Afganci – Åsne Seierstad
Reportážna kniha o Afgancoch vyrozprávaná prostredníctvom troch z nich – Džamíly (aktivistka), Bašíra (Talibanec) a Árjány (študentka). Každý z nich sa narodil v inom období afganských dejín. Džamíla sa narodila v roku 1976, niekoľko rokov pred sovietskou inváziou, Bašír v roku 1978, keď končila vojna so Sovietskym zväzom a Árjána v roku 2000, teda rok pred teroristickými útokmi na USA (09/2001). Autorka sa so všetkými stretla osobne, rozprávala sa s ich rodinami a známymi a tak vyskladala ich životný príbeh a opísala, ako sa formovala ich krajina. Od doby, keď krajinu sužovali boje so Sovietskym zväzom, potom vnútorné rozbroje a občianska vojna, neskôr tvrdá ruka islamistov, po nich vojna s USA, až po rýchly nástup novej talibanskej totality po odchode Američanov v roku 2021. Napriek tomu, že ide o reportážnu knihu, číta sa ako román. 5/5
Ženy, které zůstaly – Magdaléna Rojo
Magdaléna Rojo je slovenská reportérka, ktorá sa zaoberá globálnymi problémami, ako je migrácia, klimatické zmeny, porušovanie ľudských práv vo svete, najmä práv žien a pôvodných obyvateľov. V tejto knihe píše o migrácii z pohľadu tých, čo zostali doma, čo sú najčastejšie ženy a deti. Cestovala do Mexika, Senegalu, Etiópie, Indie a aj do Európy. Opisuje každodenný život rodín, čakanie, neistotu a obavy. Zisťuje, že dôvody migrácie sú na celom svete podobné, rovnako ako aj starosti žien, ktoré zostali – nedostavané domy, každodenné nemenné povinnosti, deti vyrastajúce bez otcov, odcudzenie. Zároveň približuje vplyv patriarchálnych kultúr na život rodín a najmä žien. 4/5
Kde líšky dávajú dobrú noc – Hana Kubátová
Autorka v knihe s podtitulom Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku skúma, ako sa formovanie národného štátu počas druhej svetovej vojny prepojilo s kolektívnou zradou a genocídou. Ukazuje, ako sa „kresťanský a národný“ štát stal aktívnym účastníkom holokaustu, ako sa mnohí Slováci snažili využiť ideológiu vo svoj prospech a udávali tých, ktorí im stáli v ceste. Kniha je písaná ako odborná publikácia a je bohato ozdrojovaná. Zanechala vo mne hlboký dojem, okrem iného aj preto, že som počas čítania nachádzala paralely s dneškom. 5/5
Ficokracia – Monika Tódová, Marián Leško
Čítať o dlhoročnom premiérovi, ktorý zásadne ovplyvnil, a žiaľ, stále ovplyvňuje podobu našej krajiny, nie je nič veselé. Kniha je rozhovorom medzi novinárkou Monikou Tódovou a politickým komentátorom a publicistom Mariánom Leškom. Tódová ako reportérka bola v minulosti pri väčšine Ficových káuz a Leško má skvelú pamäť, vie túto hnusnú tému opísať zrozumiteľne, s nadhľadom a humorom. V tejto podobe sa to čítalo veľmi dobre. Kniha je doplnená karikatúrami Danglára. 5/5
Smrť stromu – Erik Baláž
A na záver niečo pozitívne - kniha o fungovaní lesa, kde hrá smrť hlavnú rolu. O tom, že z perspektívy života trvajúceho milióny rokov má smrť celkom iný význam a je nevyhnutná pre vývoj a pokrok, uvoľňuje miesto životu, formuje krajinu. Bolo to ako čítať prírodopisný dokument, kniha sa mi v hlave čítala hlasom Vladimíra Štefucu. Navyše je aj pekne ilustrovaná. 5/5
