Predošlé časti:
XXXVII.
Ak si si osvojil úlohu, ktorá prevyšuje tvoje schopnosti, nielenže si v nej pôsobil nevhodne, ale zároveň si sa vzdal takej, ktorú by si bol zvládol.
XXXVIII.
Keď kráčaš, dávaš si pozor, aby si nestúpil na klinec alebo si nevyvrtol nohu; rovnako si dávaj pozor, aby si neublížil vládnucej schopnosti svojej mysle. A keby sme si na to dávali pozor pri každom čine, pristupovali by sme k nemu oveľa bezpečnejšie.
XXXIX.
Telo je pre každého mierou majetku, ktorý je preň primeraný, tak ako je chodidlo mierou topánky. Ak sa teda pri tejto miere zastavíš, zachováš rovnováhu; ale ak ju prekročíš, nevyhnutne ťa to strhne ďalej, ako zo zrázu. Tak ako pri topánke — ak presiahne svoju primeranosť k nohe, najprv sa pozláti, potom zafarbí na purpurovo a nakoniec ozdobí drahokamami. Lebo pre to, čo raz prekročí správnu mieru, už neexistuje hranica.
XL.
Ženám už od štrnástich rokov muži lichotia titulom „slečny“. Keďže si uvedomujú, že sú vnímané len ako tie, ktoré majú mužom prinášať pôžitok, začnú sa krášliť a vkladať do toho svoje nádeje. Mali by sme sa preto usilovať o to, aby pochopili, že si ich ceníme pre prejavy slušného, skromného a rozvážneho správania.
XLI.
Je znakom nedostatku rozumu venovať priveľa času záležitostiam týkajúcim sa tela, ako sú dlhé cvičenia, jedenie, pitie či plnenie iných telesných potrieb. Tieto veci by sa mali vykonávať okrajovo a skromne, zatiaľ čo celá naša pozornosť by mala byť sústredená na starostlivosť o rozum.
XLII.
Keď ti niekto ublíži alebo o tebe zle hovorí, pamätaj, že koná alebo hovorí zo svojho presvedčenia, že je to jeho povinnosť. Nie je možné, aby nasledoval to, čo sa zdá správne tebe, ale len to, čo sa zdá správne jemu. Ak teda vychádza z nesprávneho dojmu, poškodený je on sám, pretože aj on je oklamaný. Ak totiž niekto považuje pravdivé tvrdenie za nepravdivé, tvrdenie samo nie je poškodené, ale ten, kto je v omyle. Vychádzajúc z týchto princípov, budeš trpezlivo znášať človeka, ktorý ťa uráža, pretože si pri každej príležitosti povieš: „Tak sa mu to javilo.“
XLIII.
Každá vec má dve držadlá: jedno, za ktoré ju možno uniesť, a druhé, za ktoré sa uniesť nedá. Ak sa tvoj brat zachová nespravodlivo, nechytaj tú vec za držadlo jeho nespravodlivosti, lebo tak ju neunesieš, ale skôr za to opačné – že je tvojím bratom, že ste spolu vyrastali; a tak ju uchopíš spôsobom, ktorým sa dá uniesť.
XLIV.
Tieto úvahy spolu nesúvisia: „Som bohatší ako ty, teda som lepší“; „Som výrečnejší ako ty, teda som lepší.“ Správne znenie je skôr takéto: „Som bohatší ako ty, teda môj majetok je väčší než tvoj;“ „Som lepší rečník ako ty, teda môj spôsob vyjadrovania je lepší než tvoj.“ Ty predsa nie si ani majetok, ani spôsob vyjadrovania.
XLV.
Kúpe sa niekto veľmi krátko? Nehovor, že to robí zle, ale veľmi krátko. Pije niekto veľké množstvo vína? Nehovor, že to robí zle, ale že pije veľa. Pretože, pokiaľ úplne nepochopíš dôvod, z ktorého niekto koná, ako môžeš vedieť, či koná zle? Takto sa vyhneš riziku súhlasu s akýmikoľvek dojmami, ktoré plne nechápeš.
XLVI.
Nikdy sa neoznačuj za filozofa ani medzi nevzdelanými príliš nehovor o teóriách, ale konaj podľa nich. Tak napríklad na hostine nehovor, ako by mali ľudia jesť, ale jedz tak, ako sa patrí. Pamätaj, že takto sa aj Sokrates všade vyhýbal všetkej okázalosti. A keď za ním niekto prišiel a žiadal, aby ho odporučil filozofom, pokojne ho zobral a odporučil – tak dobre znášal to, že bol prehliadaný. Ak sa teda medzi nevzdelanými niekedy začne hovoriť o filozofických teóriách, buď väčšinou ticho. Je totiž veľké nebezpečenstvo hneď vyjadriť to, čo si ešte úplne nevstrebal. A ak ti niekto povie, že nič nevieš, a ty sa tým nenecháš vyviesť z miery, môžeš si byť istý, že si na správnej ceste. Ovce totiž nevyvrhujú trávu, aby pastierom ukázali, koľko jej zjedli; ale tým, že vnútorne strávia svoju potravu, navonok produkujú vlnu a mlieko. Rob teda rovnako — neukazuj nevzdelaným teórie, ale skutky, ktoré z nich po ich pochopení vznikajú.
