Predošlé časti:
XXXII.
Keď sa uchyľuješ k vešteniu, pamätaj, že nevieš, aký bude výsledok, a ideš to zistiť od veštca; ale akého druhu ten výsledok je, to vieš už vopred – aspoň ak si filozof. Lebo ak ide o vec, ktorú nemáš pod kontrolou, potom nemôže byť ani dobrom, ani zlom. Nechoď preto k veštcovi s túžbou alebo odporom (inak tam prídeš so strachom), ale najprv si jasne uvedom, že každý výsledok je ľahostajný a pre teba ničím, nech je akýkoľvek – lebo je v tvojej moci správne ho využiť, a v tom ti nikto nemôže zabrániť. Potom choď s dôverou k bohom ako k svojim radcom, a keď dostaneš radu, pamätaj, koho si si zvolil za poradcov – a koho radu by si zanedbal, ak by si neuposlúchol. Obracaj sa na veštenie tak, ako odporúčal Sokrates – v prípadoch, ktoré sa celkom týkajú výsledku a kde rozum ani žiadne umenie neposkytujú možnosť dopátrať sa odpovede. Keď je preto tvojou povinnosťou zdieľať nebezpečenstvo s priateľom alebo so svojou vlasťou, nemal by si sa pýtať veštca, či sa máš s nimi na tom podieľať, alebo nie. Aj keby ti veštec predpovedal nepriaznivé znamenia, znamená to iba toľko, že sa očakáva smrť, zmrzačenie alebo vyhnanstvo. No v sebe máme rozum – a ten nám aj v takýchto nebezpečenstvách ukazuje cestu k vyššiemu veštcovi, k delfskému bohu, ktorý vyhnal z chrámu človeka, čo nepomohol priateľovi, keď ho iný vraždil.
XXXIII.
Okamžite si stanov určitý charakter a spôsob správania, ktorého sa budeš držať ako osamote, tak aj v spoločnosti. Buď väčšinou ticho alebo hovor len to, čo je nevyhnutné, a stručne. Môžeš sa, hoci len zriedkavo, zapojiť do rozhovoru, keď si to vyžaduje situácia, ale nie o bežných témach, ako sú gladiátori, dostihy, športovci či hostiny – to sú témy pre obyčajných ľudí. Najmä sa vyhýbaj rečiam o iných ľuďoch – neodsudzuj ich, nechváľ ich a neporovnávaj. Ak dokážeš, nasmeruj rozhovor na hodnotné témy. Ak si však medzi cudzími, mlč. Nech tvoj smiech nie je častý, ani príliš silný, ani zbytočný. Vyhýbaj sa nadávaniu a prisahaniu – úplne, ak sa dá; ak nie, aspoň čo najviac. Verejné a ľudové zábavy sa snaž obchádzať; ak sa im však nedá vyhnúť, dávaj si pozor, aby si sa nenápadne neprispôsobil vulgárnym mravom. Pamätaj, že aj keď si ty sám pevný, ak je tvoj spoločník "nakazený", ty sa pri ňom nakazíš tiež. O telesné potreby sa staraj len do tej miery, do akej sú nevyhnutné – jedlo, pitie, odev, bývanie, rodina. Všetko, čo slúži iba na okázalosť a pôžitok, odmietni. Pokiaľ možno, pred manželstvom sa vyhýbaj intímnostiam so ženami. Ak si ich aj dopraješ, nech je to zákonné. Ale kvôli tomu nekáraj a nenapomínaj tých, ktorí sa týchto pôžitkov zúčastňujú, ani sa nechváľ tým, že ty nie. Ak ti niekto povie, že o tebe niekto hovorí zle, neospravedlňuj sa. Namiesto toho povedz: „To ešte nepozná všetky moje chyby – inak by ich spomenul viac.“ Na verejných predstaveniach nemusíš byť často prítomný; ak sa však zúčastníš, neprejavuj väčší záujem o víťazstvo niekoho iného než o seba samého. Želaj si len to, čo sa skutočne stane – aby vyhral ten, kto vyhrá. Tak nebudeš sklamaný. Vyhni sa hlasným výkrikom, posmechu a silným emóciám. A keď odídeš, nehovor priveľa o tom, čo sa tam dialo – najmä ak to nijako neprispieva k tvojej vnútornej náprave. Inak to bude znamenať, že si bol pod vplyvom predstavenia viac, než by si mal. Nezúčastňuj sa dobrovoľne skúšok prednesov alebo recitácií, a ak už tam si, zachovaj vážnosť a pokoj – no bez namyslenosti. Keď ideš hovoriť s niekým, najmä s tými, ktorí majú vyššie postavenie, predstav si, ako by sa v tej situácii správal Sokrates alebo Zenón – a nebudeš mať problém vhodne reagovať. Ak ideš za niekým mocným, priprav sa na to, že ho nezastihneš, že ťa nevpustia, že ťa ignoruje. Ak aj tak považuješ návštevu za svoju povinnosť, znášaj, čo sa stane – a nikdy si nehovor: „Nestálo to za to.“ Takéto slová sú povrchné a typické pre človeka, ktorý je posadnutý vonkajšími vecami. V spoločenských rozhovoroch sa vyhýbaj častému a dlhému rozprávaniu o svojich vlastných činoch a nebezpečenstvách. Možno je to pre teba zaujímavé, ale pre ostatných to tak byť nemusí. Vyhni sa aj snahám vyvolávať smiech – je to klzký svah, ktorý vedie k hrubosti a k tomu, že ťa ostatní budú brať menej vážne. Nevhodné reči sú rovnako nebezpečné. Ak sa objavia, a máš možnosť, napomeň toho, kto ich vedie – alebo aspoň mlčaním, rozpakmi a výrazom tváre ukáž, že s takým rozhovorom nesúhlasíš.
XXXIV.
Ak ťa zasiahne predstava nejakej prisľúbenej rozkoše, maj sa na pozore, aby si sa ňou nenechal unášať; nechaj záležitosť počkať na vhodnú chvíľu a zabezpeč si určitý čas na premyslenie. Potom si v mysli pripomeň oba časové body: ten, v ktorom si rozkoš vychutnáš, a ten, v ktorom sa po jej vychutnaní budeš ľutovať a vyčítať si to; a postav si proti nim to, ako budeš rád a budeš sa chváliť, ak sa zdržíš. A hoci by sa ti to mohlo zdať ako vhodné potešenie, dávaj pozor, aby ťa jeho lákavá, príjemná a príťažlivá sila neovládla; postav proti tomu to, aké oveľa lepšie je byť si vedomý toho, že si dosiahol také veľké víťazstvo.
XXXV.
Keď robíš čokoľvek na základe jasného presvedčenia, že to treba urobiť, nikdy sa nevyhýbaj tomu, aby ťa pri tom videli, aj keď si o tom svet môže myslieť niečo nesprávne; ak nekonáš správne, vyhni sa samotnému činu, ale ak konáš správne, prečo sa bojíš tých, ktorí ťa nespravodlivo kritizujú?
XXXVI.
Tak ako je výrok „Buď je deň, alebo je noc“ veľmi vhodný ako príklad výberu medzi dvoma možnosťami, ale úplne nevhodný ako tvrdenie, ktoré by malo platiť súčasne, tak aj na hostine vybrať si najväčšie sústo je síce veľmi lákavé pre chuť, ale úplne nezlučiteľné so spoločenským duchom pohostenia. Keď ješ s iným človekom, pamätaj teda nielen na hodnotu jedla, ktoré je pred tebou položené pre telo, ale aj na hodnotu správania, ktoré by sa malo prejaviť voči osobe, ktorá pohostenie ponúka.
