Predošlé časti:
XXVI.
Vôľu prírody môžeme spoznať z tých vecí, v ktorých medzi sebou nerobíme rozdiely. Napríklad, keď susedovmu chlapcovi spadne a rozbije sa pohár, hneď povieme: „Také veci sa stávajú.“ Buď si teda istý, že keď sa raz rozbije tvoj vlastný pohár, mal by si to prežívať rovnako ako vtedy, keď sa rozbil cudzí. Uplatni to isté aj pri väčších veciach. Zomrelo dieťa alebo manželka niekoho iného? Nik nepovie nič iné než: „To sa stáva, je to ľudská vec.“ Ale ak zomrie vlastné dieťa, hneď nasleduje: „Ach, ja nešťastník!“ Treba si však pripomenúť, ako sa nás dotýka, keď počujeme tú istú vec o druhých.
XXVII.
Tak ako sa terč nestavia preto, aby ho netrafili, tak ani zlo nie je súčasťou sveta zo svojej podstaty.
XXVIII.
Keby niekto dal tvoje telo náhodnému okoloidúcemu, určite by si sa nahneval. A necítiš hanbu, keď necháš svoju myseľ zmiasť a zmocniť sa kýmkoľvek, kto ťa slovne napadne?
XXIX.
Pri každej veci zváž, čo jej predchádza a čo nasleduje, a potom sa do nej pusti. Inak začneš s nadšením, no keď sa objavia prekážky, bez rozmyslu prestaneš. „Chcem vyhrať na olympijských hrách.“ Ale zváž, čo predchádza a nasleduje, a ak ti to prospieva, pusti sa do toho. Musíš sa riadiť pravidlami, dodržiavať diétu, vzdať sa lahôdok; cvičiť telo, či chceš, alebo nie, v určený čas, v chlade i teple; nesmieš piť studenú vodu, niekedy ani víno. Skrátka, musíš sa odovzdať svojmu cvičiteľovi ako lekárovi. V zápase môžeš skončiť v priekope, vykĺbiť si ruku, vymknúť členok, nahltať sa prachu, byť bičovaný a nakoniec aj prehrať. Ak si to všetko zvážil a stále máš chuť, potom sa venuj zápaseniu. Inak si dávaj pozor, lebo sa budeš správať ako deti, ktoré sa raz hrajú na zápasníkov, inokedy na gladiátorov, inokedy trúbia na trúbku a inokedy hrajú tragédiu, lebo videli tieto predstavenia a zapáčili sa im. Tak aj ty budeš raz zápasník, inokedy gladiátor, teraz filozof, potom rečník, ale naplno ničím. Ako opica napodobňuješ všetko, čo vidíš, a jedna vec ťa zaujme, no čoskoro ťa omrzí. Nikdy si nezačal nič s rozmyslom, ani si sa nepozrel na vec zo všetkých strán alebo si ju nezvážil, ale konal si bezhlavo. Tak niektorí, keď vidia filozofa a počujú človeka hovoriť ako Eufrates (hoci, kto by to dokázal?), chcú byť filozofmi tiež. Najprv si však človeče zváž, o čo ide a čo tvoja vlastná povaha zvládne. Ak chceš byť zápasníkom, zváž svoje ramená, chrbát a stehná; lebo každý je stavaný na iné veci. Myslíš, že môžeš žiť tak, ako žiješ, a byť filozofom? Jesť a piť, byť nahnevaný a nespokojný ako teraz? Musíš byť ostražitý, usilovať sa, zdolávať určité chute, vzdať sa známostí, byť opovrhnutý otrokom, vysmievaný tými, ktorých stretneš; byť horší než ostatní vo všetkom – v úradoch, poctách, súdoch. Keď si všetko toto zvážil, pristúp, ak chceš; ak si ochotný sa toho vzdať a kúpiť si rovnováhu, slobodu a pokoj. Ak nie, nechoď sem; nehraj sa ako deti, ktoré sú raz filozofi, potom colníci, potom rečníci a potom cisárski dôstojníci. Tieto veci nejdú dokopy. Musíš byť jeden človek, buď dobrý, alebo zlý. Buď budeš rozvíjať svoj rozum, alebo sa budeš naháňať za vonkajšími vecami; teda buď filozofom, alebo obyčajným človekom.
XXX.
Povinnosti sa univerzálne posudzujú podľa vzťahov. Je niekto otcom? Ak áno, z toho vyplýva, že deti by sa oňho mali starať, poslúchať ho vo všetkom, trpezlivo počúvať jeho výčitky a napomínania. Ale čo ak je zlým otcom? Máš potom prirodzený nárok na dobrého otca? Nie, máš len nárok na otca. Je brat nespravodlivý? Nuž, ty si zachovaj svoj postoj voči nemu. Nerozmýšľaj nad tým, čo robí on, ale nad tým, čo máš urobiť ty, aby si udržal svoju vôľu v stave v súlade s prírodou. Nikto ti neublíži, pokiaľ to ty sám nedovolíš. Ublíženie nastáva až vtedy, keď si myslíš, že ti bolo ublížené. Týmto spôsobom zistíš, ak si zvykneš premýšľať o rôznych vzťahoch, aké povinnosti vyplývajú zo samotnej predstavy suseda, občana, veliteľa.
XXXI.
Buď si istý, že podstatou zbožnosti voči bohom je mať o nich správne názory – že existujú a že riadia vesmír s dobrotou a spravodlivosťou. A utvrď sa v rozhodnutí poslúchať ich, podriadiť sa im a ochotne ich nasledovať vo všetkom, čo sa deje, ako vo veciach, ktoré pochádzajú z najdokonalejšieho rozumu. Takto nikdy nebudeš bohov obviňovať ani viniť z toho, že ťa zanedbávajú. A toto nie je možné inak, než že sa vzdáš vecí, ktoré nemáš pod kontrolou, a budeš za dobré alebo zlé považovať len to, čo pod kontrolou máš. Lebo ak si budeš myslieť, že niektoré z vecí, ktoré nemáš pod kontrolou, sú buď dobré alebo zlé, potom – keď nedosiahneš, čo si želáš, alebo sa ti prihodí to, čomu by si sa chcel vyhnúť – nevyhnutne budeš obviňovať tých, ktorých považuješ za príčinu. Každý tvor je totiž prirodzene stvorený tak, aby sa vyhýbal a nenávidel to, čo sa mu javí ako škodlivé, a sledoval a obdivoval to, čo sa mu javí ako prospešné – aj ich príčiny. Nie je teda možné, aby niekto, kto verí, že mu bolo ublížené, mal rád toho, koho považuje za pôvodcu tejto ujmy, rovnako ako nie je možné byť spokojný s ujmou samotnou. Preto aj syn haní svojho otca, keď mu ten neposkytne to, čo syn považuje za dobré. A práve predstava, že moc je dobrom, spôsobila, že sa Polyneikes a Eteokles stali nepriateľmi. Z rovnakého dôvodu roľník, námorník, obchodník, rovnako ako ten, kto stratí manželku alebo deti, preklína bohov. Lebo tam, kde je záujem, tam sa kladie aj zbožnosť. Preto ten, kto si usmerňuje svoje túžby a odpor tak, ako by mal, tým istým spôsobom dbá aj o zbožnosť. Každý by však mal tiež prinášať obety a prvotiny podľa zvykov svojej krajiny – s čistým úmyslom, a nie nedbalo, zanedbane, skúpo ani nad svoje možnosti.
