Písal sa rok 2013 a ja som kúpil byt. Sympatický petržalský panelákový trojizbák, aký pozná veľa z čitateľov, mi pribudol na kataster portáli po menších patáliach s bankou, ktorá kráča za všetkými, ale prezentuje to z opačného smeru. Tri izby, ktoré sa vtedy dali považovať skôr za dve izby a jedna kutica, kuchyňa s balkónom, zbytočne veľká hala, malá vstupná chodba, záchod a kúpelňa, boli v stave v akom bol byt pravdepodobne odovzdaný prvým majiteľom v roku 1982. To, čo bolo vtedy moderné, už dávno stratilo nielen štýl, ale aj akékoľvek farby a vzory, umakartové jadro sa rozpadalo už len pri škaredšom pohľade a tie plastové okná, ktoré ako jediné boli vymenené vďaka zatepleniu paneláku v roku 2001, museli byť lowcostové (rozumej dodrbané) už pri kúpe a osadení. Keď som toto všetko zbadal, rozhorela sa vo mne túžba prerobiť si to od podlahy podľa vlastných predstáv - taký svoj vlastný projekt (ešte skôr, ako s tým prišiel Hornbach vo svojej reklame).

 

Vlastnoručne realizovanej kompletnej prerábky bytu som sa trošku obával (dovtedy som vedel akurát dieru do steny vyvŕtať), ale po debate s kamošom Ferom, ktorý už niekoľko bytov ako fušky poprerábal a prisľúbil mi pomoc, som sa do toho pustil.

Dispozícia týchto starých bytov nie je ideálna, a tak sme sa po debate s Ferom, štúdiu veľkého množstva realitných inzerátov a prezretí si niekoľkých dielov nového bývania rozhodli, že budeme trošku búrať. Priečku z haly do najmenšej izby vybúrame a stenu, medzi tou izbou a kuchyňou vylepšíme otvorom na barový pult. Týmto sme dosiahli modernú dispozíciu spojenej obývačky s kuchyňou a ostali mi dve samostatné, veľké izby. Umakartové kúpeľňové jadro samozrejme taktiež vybúrame, aby sme postavili modernú kúpeľňu a wc, kde vrchná časť stien bude zo sklobetónu pre lepšie presvetlenie.

Rovnako ako náš bratislavský magistrát, aj my sme mali nápad skvelý, ale realizácia bola na hovno. Búranie priečky sa obišlo len s menším úrazom nohy, keď kladivom vyvalený kus betónu padol Ferovi na nohu, avšak mali sme tušiť, že to je zlé znamenie a duchovia tohto paneláku nám nie sú naklonení. Pri búraní umakartového jadra sme si už dali viac záležať. Pre istotu sme vypli prívod vody, elektriky, plynu, dokonca aj internetu, než Fero zapol flexu (napojenú od susedov, ktorí ešte netušili k čomu sa prisľúbili) a začal píliť. Konštrukcia sa pomaly odhaľovala, dávali sme pozor na rúry v stupačke a ani rozvod elektriky sme netrafili. Po dvoch dňoch pílenia, búchania kladivom a nosenia bordelu veľkým výťahom do pristavenej dodávky, sme mali nádherný priestor medzi vstupnou chodbou a kuchyňou, skrášlený odpadovými a vodovodnými rúrkami. Vtedy sme si všimli, že plynová rúra je nejaká divná a stratila pôvodné zaslepenie. Po bližšom preskúmaní sme zistili, že zaslepenie sa samo nestratilo, len sme z rúry spílili omylom asi pol metra. Nevadí, aj tak som chcel indukčnú varnú dosku a nie plynovú.

Pre všetkých hejterov, ktorým už v hlave bliká majáčik s vetou „ďalší dement čo zasviní spoločný výťah“, alebo „určite ste ten odpad vyhodili niekde pri hrádzi“, tu mám niekoľko vysvetlení. Susedia boli informovaní o prerábke, výťah bol obložený hrubým kartónom aby sa nepoškodil, každý večer som v ňom podlahu umýval a odpad sme vozili do zberného dvora OLO. Veľkokapacitný kontajner som samozrejme neobjednal, pretože som nechcel v zbernom dvore platiť za odpad dobrotivých obyvateľov vedľajších domov. Nie som predsa debil ani ja, ani Fero.............ale jeho brat Jano, ktorý príde na scénu onedlho, už trošku áno.

Jano, Ferom prezentovaný ako skvelý elektrikár, dokonca s pečiatkou, bol element, ktorý keby nebol Ferov brat, poviem si, že nám ho poslali duchovia paneláku ako pomstu za necitlivé búranie priečok. Takto však môžem viniť len Fera a nie nejaké nadprirodzené sily. V celom byte mi mal potiahnuť nanovo elektriku, do kúpeľne a wc spraviť elektrické podlahové kúrenie, namontovať vypínače a zásuvky, ktoré som si vybral po dlhých hodinách študovania katalógov, podľa priloženého nákresu a taktiež natiahnuť štruktúrovanú kabeláž, rozumej internetové káble do každej izby, z plánovaného mini racku v chodbe, vedľa elektrickej rozvodnej skrine.

Hrubá stavba novej kúpeľne a wc išla Ferovi od ruky. Murovanie mal v malíčku, sklobetón zapracoval perfektne, vodu a odpad potiahol bez problémov a podlahu pripravil Janovi na podlahové kúrenie, ktorý následne položil aj dlažbu, aby Ferovi ušetril čas. Popri tom stihol Fero vyrovnať neuveriteľne krivé panelákové podlahy vo všetkých izbách a taktiež trošku repasovať steny. Keď už to vyzeralo, že hrubá špinavá robota je hotová, pustili sme sa do montovania záchoda, kde sme prvý krát narazili na Janovu blbosť. Nebudem to naťahovať a rovno poviem, že ten debil Jano potiahol podlahové kúrenie aj pod plánovanú záchodovú misu a dokonca aj pod geberit systém, ktorý sa montuje aj vŕtaním do zeme, takže sme pri našom šťastí hneď jeden kábel trafili a kus podlahy sa mohol znova búrať. Samozrejme, že natiahol tú podlahovku aj pod vaňu, nevadí, že bude na nožičkách.

Z hotovej kúpeľne sme sa presunuli do kuchyne, ktorá potrebovala ešte pár príprav pred montážou kuchynskej linky, ktorú mi už podľa návrhu pripravil stolár. Jano sa opäť predviedol ako schopný elektrikár, staré káble vytrhal a pekne porobil drážky na nové, nech ich predsa nemusím ťahať v lištách. Keďže som musel na pár dní odísť, Fero s Janom pracovali osve a ja som len cez telefón skoordinoval stolára, nech príde montovať. Ten mi hneď prvý deň volá, sčasti zmätene, sčasti nasrato: „Šéfko, prečo máte nad vodovodnou batériou pripravené 4 zásuvky a dva vypínače, zatiaľ čo pre umývačku nie je nablízku žiadna zásuvka?“ Nechápavo som cez sklenenú stenu kukal do zasadačky, z ktorej som musel vyjsť kvôli jeho telefonátu, a tuho premýšľal, kde soudruzi z NDR udělali chybu. Po pár sekundách nechápavého pohľadu, ktorý následne náš klient zhodnotil ako pohoršenie nad ich návrhom, mi došlo, čo ten debil zas spravil. Nákres kuchyne si pootočil o 90 stupňov a vôbec mu neprišlo divné, že vypínač na stropnú lampu neosádza ku dverám, zásuvky pripravuje nad vývod vody, kde bude batéria a že spotrebičom akosi budú chýbať zásuvky. Zavolal som Ferovi nech si to s bratom vyjedná a dajú to rýchlo do poriadku a potom sa ospravedlňoval stolárovi a skúšal si s ním dohodnúť ďalší voľný termín. Keďže bol dosť vyťažený, ale nechcel aby mu tá kuchyňa stála na sklade ešte tri mesiace, dal mi termín o tri týždne. To mi celkom aj vyhovovalo, aspoň stihneme opraviť elektriku, dokončiť ostatné izby a kuchyňa ostane nakoniec. Teda, aspoň som v to dúfal.

V ďalších izbách si už Jano dal pozor na orientáciu nákresu a zásuvky aj vypínače natiahol v podstate bez problémov. Ak si teda odmyslím všade trošku rozdielnu výšku od zeme. Keďže až keď bol hotový si spomenul, že mal potiahnuť aj štruktúrovanú kabeláž a steny už boli vyrovnané a namaľované, rozhodol sa spraviť maličkú drážku v podlahe, ktorou potiahol káble do jednotlivých izieb a pripravil špeciálne konektory, ktoré sa schovajú v podlahovej lište. Prvý krát som mal z neho dobrý pocit, vyzeral, že vie čo robí. Ten pocit mi vydržal len pár dní, keď potom, ako Fero dokončil podlahu v celom byte a ja som osadil konektory, som zistil, že káble do pracovne sú mŕtve. Nikdy som neprišiel na to komu a ako sa ich podarilo poškodiť, ale keď som skúšal testerom jednotlivé žily, len 3 z 8 sa tvárili funkčne, čo na domácu sieť akosi nestačí (vsuvka DM vzdeláva, z 8 žilového káblu reálne stačia 4 žily na funkčnú sieť). Rozoberať celú podlahu a hľadať problém, keď som chcel mať všetko hotové pre stolára, sa mi fakt nechcelo, tak som si povedal, že wifi bude musieť stačiť.

Stolár prišiel ako sme boli dohodnutí, všetky vypínače a zásuvky boli opravené, tak sa spokojne pustil do roboty a za 3 dni celú kuchyňu namontoval. Pokochali sme sa pohľadom, odpojili predlžovačku od susedov, pustili elektriku, vodu, plyn aj internet a plný emócií som si vravel „my sme to zvládli“. Tieto pozitívne emócie mi vydržali len pár minút, kým som si všimol stále sa zväčšujúcu mláčku, vytekajúcu spod jednej skrinky. Otvorili sme inkriminovanú skrinku a nechápavo pozerali ako zo zásuvky vyteká voda. Jano pri oprave svojho kuchynského prešľapu evidentne trafil vodovodnú rúru...

 

PS: celý príbeh je vymyslený, žiadneho kamaráta Fera (ani iných) nemám