Na začiatok si dajme otázku. Čo majú spoločné bývalý zamestnanec a tvár Raiffeisen banky a zároveň reprezentant ČR v dračích lodiach,  reprezentant SR v biatlone, matka detí pôvodom z Kazachstanu, utečenec z Pakistanu a bývalý írsky majiteľ baru v centre Esbjergu? Že neviete?

 

K otázke sa vrátime neskôr v článku. Poďme ale pekne poporade. Dánsky vysokoškolský systém sa delí na niekoľko úrovní. Najnižšia úroveň sa volá AP Degree. V podstate po konci tohto väčšinou dvojročného kurzu nemáte v ruke žiadny poriadny diplom, ale disponujete poznatkami a skúsenosťami na prácu v reálnom svete. Tento kurz je rozdelený do 4 semestrov, pričom ten posledný, štvrtý, prebieha ako Internship v reálnej spoločnosti. Na konci každého semestra sú ako obyčajne skúšky, plus počas semestra sa robia projekty. Písomky tu nehľadajte.

 

Top-Up je niečo ako nadstavba na AP Degree. Po úspešnom absolvovaní sa môžete pýšiť Bachelor degree diplomom. Je to to isté ako u nás bakalársky titul, akurát tu sa na to ľudia pozerajú inak. Top Up trvá 1,5 roka, takže touto možnosťou sa k Bachelor-u dostanete za 3,5 roka.

 

Druhá možnosť ako dosiahnuť Bachelor degree je taká ako u nás, rozumej normálne študovať tri roky. Aký je v tom vlastne rozdiel? Z vysvetlení ostatných študentov som sa dozvedel, že APčko + Top Up sú viac prakticky zamerané, pričom čisto Bachelor je viac zameraný na teóriu. Taktiež ako študenti hovorili, je väčší problém dostať sa z počas Bachelor-u na internship.

 

Čo nasleduje? Master degree, niečo ako nás magister. Opäť sa študuje 2 roky, na konci štúdia je človek požadovaný za dostatočne vzdelaného a schopného na akúkoľvek prácu vo svojom odbore, prípadne na vedenie vlastnej spoločnosti. Vybrať sa dá z veľkého množstva odborov, z ktorých si vyberie určite každý kto chce niečo študovať.

 

Samozrejme, vedomosti-chtiví môžu pokračovať ďalej a spraviť si PhD., ale o tom ja už nič neviem. Konkrétne stupne sú používané hlavne na ekonomických odboroch, neviem ako je to s ostatnými.

 

Celkovo štúdium trvá 5 až 5 a pol roka, v závislosti od toho či idete rovno na  Bachelor a odtiaľ Master alebo postupne na AP, potom Top-Up a nakoniec Master. Počul som o veľa prípadoch, kedy študenti na konci AP odišli pracovať a po niekoľkých rokoch sa vrátili doštudovať. Nie je problém nájsť v škole 40 ročného študenta čo má doma dve deti. Dáni celkovo nepozerajú na vek ale na to, či sa človek chce naučiť niečo nové a zlepšovať sa.

 

Ako je to s učiteľmi? Mňa učia všetko odborníci vo svojich oblastiach, ktorí okrem toho že učia pôsobia aj vo firmách. Moja „triedna“ pracuje hneď pre niekoľko spoločností, ako napríklad Lego, Vestas a  ďalšie medzinárodné firmy. Učí marketing. Učiteľka Business Law je bývala poradkyňa vlády v oblasti Business Law a zároveň poradkyňa niekoľkých veľkých spoločností. Keď ju to prestalo baviť, vybrala sa na dôchodok a začala učiť. Učitelia vyzerajú že ich učenie baví a nechcem znieť divne, ale je z nich cítiť odbornosť a skúsenosti. Nikto sa neoslovuje priezviskom, iba krstným menom. Netvária sa ako niečo viac, vyžadujú iba primeranú dávku rešpektu. Správajú sa otvorene, sem-tam ich počuť aj zanadávať. Obzvlášť sa mi páči názor jedného z učiteľov, ktorí často hovorí: „Nie som múdrejší, mám len viac vedomostí a skúseností. Tie môžete mať časom aj vy“

 

O technickej vyspelosti sa moc rozpisovať nechcem, k tomu len toľko, že každý učiteľ má firemný notebook (MacBook Pro je základ) a pripravené prezentácie na každú hodinu. V každej triede je projektor s interaktívnou tabuľou. Keď prezentujú žiaci, učitelia vždy vytiahnu všetky možné konektory, aby sa nikto nemohol vyhovárať že nemôže prezentovať. Vtipné bolo, keď sa nám v utorok na obed pokazil v jednej z tried projektor. Na druhý deň, hneď doobeda, montovali technici nový. Žiadny lacný shit, poriadne kvalitný a drahý kúsok.

 

Toto je koniec prvej časti z oblasti školstva. A odpoveď na otázku z úvodu? Všetci títo ľudia, plus asi 24 ďalších sú moji spolužiaci. Študujem Marketing management, na úrovni AP Degree. Tento rok nás nastúpilo do triedy asi 32, na konci prvého mesiaca nás zostalo 28. V triede sme deviati Slováci a piati Česi, takže z medzinárodnej triedy sa stala československá. Ostatné osadenstvo je z Maďarska, Poľska, Francúzska, Belgicka, Gruzínska a Dánska (Dánske obyvateľstvo je zastúpené v počte 1ks).