Tento príbeh je fiktívny a osoby, rovnako aj mená sú vymyslené. Akákoľvek podoba so skutočnosťou je čisto náhodná.

Myslíš, že som sa doma pustil hneď do toho? Ale prosím ťa. Veď ma poznáš V piatok sa zdala byť neškodná. Pár viet. To sa musím naučiť aj keby čo sa dialo. Teraz bol priestor na oddych a relax. Musel som sa nejako z toho šoku dostať. Bola to krásna zmena ale všetkého veľa škodí. Až v nedeľu ostal nejaký čas pozrieť sa do zákona. Tak si to pozriem prvý, druhý a neviem koľký krát. Prvý bod išiel do hlavy ako nič. Ak to bude takto pokračovať aj ďalej, možno sa zo mňa stane ešte plnohodnotný študent. To určite.    Druhá veta, žiadny problém, bola o niečo rozsiahlejšia ale čo by som nespravil pre zbor. No a niekde tam som aj skončil. Nešlo mi už do hlavy ani slovo. Súvetiam som nerozumel, boli napísané niekým naozaj inteligentným. Hra so slovami bola v tomto ponímaní prevedení excelentne. Len čo je pravda. Jedno sa mi plietlo cez druhé a keď som sa vrátil opäť na začiatok, nepamätal som si ani bod číslo jedna. Vyzerá to tak, že sa konečne dostanem s Pánom Bohom do plnohodnotného konfliktu. Asi mu nevysvetlím, že táto moja nedokonalosť, nechávanie si učenia na nedeľu a následné neučenie sa mám už od základnej školy, a že by na mieste bola pomoc odborníka. Namiesto toho, aby som sa jednoducho tých pár viet naučil, som začal hľadať výhovorky a vysvetlenia. Na náš rozhovor som sa pripravoval lepšie ako na absolvent na prvý pracovný pohovor. Už už som mal tendenciu hľadať videá, zaoberajúce sa manipuláciou mysle. Samozrejme nie mojej. Začal som byť z celého fiaska poriadne unavený. Ako sa hovorí, ráno múdrejšia večera. Tak som s výčitkami zaľahol a nechal sa unášať atmosférou, ktorá mi mala spríjemniť nasledujúci deň.

Tak som tu. O päť minút skôr ako bolo naplánované, aby som si precvičil nevinné pohľady a ospravedlnenia. Pán Boh sa vo svojej kancelárií akurát prezliekal a bolo vidno, že má dobrú náladu. Najlepší čas prísť s kožou na trh. Dobrá nálada netrvala dlho. Po prvej vete sa začal meniť ako celaskón vo vode. Bohužiaľ nevyprchával, iba penil. Snáď to v ten deň kvôli mne nechytal ešte niekto iný. Dostal som ešte jeden deň. Taký bol môj Boss zhovievavý. Nechápem ako som sa mohol dostať do tejto situácie. Nie je zrovna najpríjemnejšie byť takýmto spôsobom zdrbaný od svojho nadriadeného. Ako niekde v čínskej továrni. Celý deň sa niesol v príjemnom duchu. Strávil som ho v Bossovej kancelárií, ani sa na mňa nepozrel. Bol som tam ako pes čo sa vyčúral v strede izby. Možno do mňa vkladal veľa nádejí a ja som ho takto sklamal. Možno to bol test, alebo skúška a po jej skončení som sa mal stať obľúbencom alebo právoplatným príslušníkom, možno kamarátom. Sám neviem, ale až tak veľmi som z toho mimo nebol. Medzi nadriadenými a podriadenými má byť profesionálny vzťah. Tak som bol naučený a tak mi to aj vyhovovalo. Nemusíme spolu chodievať na pivo ak mu vadí práve toto. Sranda však bola, že na druhý deň som mal ísť na eskortu. A bolo mi povedané, že sa tentokrát zdržíme. Išlo o niečo väčšie. Nešlo sa na súd a preto bola organizácia postavená trocha inak ako som bol doteraz zvyknutý, respektíve inak ako som videl v predošlých prípadoch. Tak teda neviem, ráno ho asi nestihnem a keď sa vrátime, snáď už tu nebude. Mal som pravdu, zase som si predĺžil čas na učenie sa. Bol som si vedomý, že ma to dostihne, ale dlhšia príprava je dlhšia príprava. Všetko hralo v môj prospech.

Na naše najbližšie stretnutie som bol stopercentne pripravený. Veril som si natoľko, že nebola žiadna šanca, aby som svoju recitáciu nezvládol. Išiel som vyhrať svoj Hviezdoslavov kubín, takže priamo hľaď a môžeme začať. Všetko odsýpalo ako má. Prvý, druhý, tretí bod. Ani raz som sa nezasekol. Všetky slová sa mi za sebou spájali úplne prirodzene. Štvrtý bod bol o niečo zložitejší, ale prešiel som ním ako nôž maslom. Posledná päťka bola záludná. Stále som nachádzal výrazy, ktorým som úplne nerozumel, čo mi spôsobovali značné problémy. A to bolo miesto kde sa moja spŕška slov zastavila. Na ťahu bol Boss. Vraj za čas, ktorý som mal k dispozícii, by sa to dokázala naučiť aj opica. Hneď som si to predstavil a rád by som bol toho svedkom. Zvládol som to s jeho pomocou do konca. Mal som to za sebou. Úprimne mi odľahlo. Dúfam, že toto bol posledný krát, kedy som mal pred ním podobným spôsobom vystupovať. Už len pár dní a idem na výcvik. Tri mesiace v inom prostredí, možno si zažijem aj troška kľudu. Veď aké to môže byť na výcviku. Do obeda si odtrpím nejaké prednášky a potom voľno. Možno sa sem tam pozriem do zákonov, aby som na záverečných skúškach nevyzeral ako úplný nímand. Hodlal som nasledujúce mesiace prežiť lážo plážo.

Celý týždeň som chodil na rôzne stanovištia. Jeden deň som strávil na vchode, iný zas na väzbe. A stále sa ma pýtali ľudia, či už som bol na záverečnom preskúšaní. Jasné, že som bol, dalo mi to zabrať, ale úspešne som prekážku, o ktorej hovorili absolvoval. Len to som ešte nevedel, že všetci sme mali odlišnú predstavu o záverečnom preskúšaní. Nemohol som vedieť, čo ma bude v onen posledný deň v ústave čakať. Bolo asi desať hodín, svoju aktivitu som prejavoval na vychádzkach. Mal som sa priučiť, ako to vyzerá, keď naši klienti chodia von na vzduch a aké sú povinnosti príslušníkov na tomto stanovišti. Keď zazvonil telefón, absolútne som nečakal správy, ktoré by sa mohli dotýkať mojej osoby. A predsa, ďalší omyl v mojej kariére. Mám sa dostaviť k zástupcovi riaditeľa na záverečné preskúšanie.

Moment, nikto sa mi o ničom podobnom nezmienil. Mal som za to, že záverečné preskúšanie už prebehlo. Čo ešte vlastne chcú? Na chodbe som sa stretol so svojimi budúcimi spolužiakmi, s ktorými som mal bývať na jednaj izbe. Brankár a Študent. Obaja boli nažhavení na to čo nás čakalo. Samozrejme okrem mňa. Všetko čo som sa doteraz naučil mi vyšumelo z hlavy hneď potom, ako som opustil Bossovú kanceláriu. Niečo sa možno na mňa nalepilo, ale nebol som v psychickom rozpoložení podávať akékoľvek profesionálne výkony. A už vôbec nie pred zástupcom riaditeľa, teda Alfom. Bolo to strašné fiasko. Obaja moji kolegovia zo seba sypali poučky jedna radosť, až bola krása ich sledovať.

Obaja boli v tom čase PN čiže mali veľa času a možností sa pilne pripravovať na udalosť, v ktorej sme sa ocitli. Ale čo ja. Nevedomý, rýchlokvasený. Neodpovedal som ani na jednu položenú otázku. Vyzeralo to so mnou biedne čo bolo badateľné aj na pohľadoch mojich budúcich kamarátov. Chalani mali svoju pasáž úspešne za sebou a mohli ísť. Mňa si tam samozrejme nechali. Čo majú robiť? Absolútne ma nenapadlo, že Alfa musí vystaviť záverečné hodnotenie. Nelámal však nado mnou palicu hneď. Dal mi tri hodiny, aby som sa naučil otázky. To je super, ale ako sa mám v strese niečo naučiť, keď mi to nejde ani v pohodlí domova. Usadili ma v kancelárií vedúceho výkonu väzby a výkonu trestu. Mal tam svojho zástupcu a sekretárku. Naozaj výborné prostredie na štúdium. Tri hodiny prešli ako voda a môj čas vypršal. Hapkavo- koktavo sa mi podarilo vyplodiť zopár odpovedí, ktoré mi dopomohli k ako takému hodnoteniu. Sklamanie na tvári zástupcu bolo badateľné a hustá atmosféra sa dala krájať. Vraj bude pevne dúfať, že si problematiku zákonov poriadne doberiem na výcviku, a že jemu a celému ústavu neurobím hanbu. Už som bol úplne mimo. Opäť na mňa prišiel pocit, ako keď som bol na prvom stupni základnej školy a rodičia chceli, aby som domov nosil iba samé jednotky. Nie je to jedno. Nikto si neprečítal motivačné knihy typu Prečo jednotkári pracujú pre trojkárov? Čo sa tu vlastne deje? S veľkou pokorou som počkal do konca pracovnej doby a so sklonenou hlavou smeroval na vlak. Poviem ti, také výčitky som už dávno nemal.