Привет, v dnešnom článku vám rozpoviem, ako som dostal vynikajúci nápad a kúpil som si kult poľovníkov, všetkých lowcost offroadistov a modlu wannabe gangsterov z postsovietskych krajín. Je to zároveň aj pracovný nástroj zložiek pomáhajúcich a chrániacich rozlohu 22,4 milióna kilometrov (bývalý ZSSR) a má teda neľahkú úlohu.
Po preskúmaní inzercie a pár telefonátoch sme sa s kamarátom vydali jednu obhliadnuť. Bola v rozprávkovom stave = olej z nej tiekol a hrdza sa sypala, ale nič mimo tolerancie.
Majiteľ bol frajer, hodil nám kľúče, vraj sa máme ísť povoziť. Štartuje sa ako Porsche - vľavo od volantu - a to preto, aby ste mohli pri úteku pred medveďom/opitým policajtom/výškovou chorobou aplikovať štart à la Le Mans a šetriť drahocenné sekundy. Po otočení kľúčom zreteľne počuť mrndžanie dvojice čerpadlo/štartér, ale samotný chod motora je zamatový a prekvapivo tichučký. Neraz sme po zastavení kontrolovali, či nám motor neskapal, ale zrejme to bolo tým, že všetko ostatné v Nive drnčí, ručí, zvoní, diferenciály kvičia a po prekročení 40 km/h sme sa vydesili, či sme nezobrali do vleku Tatru 815, alebo či niekde v okolí neštartuje Mig 29. Ozvali sa totiž terénne pneu, ktoré boli vyrobené ešte za čias Jeľcina a drapľavý vzor výrobcu Voltyre o sebe dával vedieť na versty ďaleko. Zároveň to však plaší zver, takže sme sa nemuseli báť, že budeme musieť tráviť dve minúty s kladivom a eskapáskou, aby sme opravili masku chladiča po strete s dospelým diviakom alebo inou háveďou.
Hneď v prvej zákrute sa mi pokúsila zlomiť Niva obe ruky pri mojom chabom pokuse o zatočenie na hlavnú cestu, ale keď sme si ujasnili, kto je v kabíne pánom, mohol som sa zamerať na workout ľavej nohy a pravej ruky pri preraďovaní rýchlostí (toto inak liečim kompenzačnými cvikmi doteraz).
Mal som naštudované, ako sa vyznať v troch šaltpákach, a tak sme sa vydali na lesnú cestu, kde sme chceli otestovať štvorkolku, zámok diferenciálu a redukciu. Niva však mala limity oveľa ďalej ako my dvaja, a tak sme sa len vystriedali za volantom, pozreli, či sa kolesá krútia a rozhodli sa vrátiť späť. Kamarát si to načasoval tak, aby som na cestu späť vyšiel ja a tak som takmer "naboural pražákovi patník" pri cúvaní do vjazdu majiteľa.
Získali sme ju celkom lacno - 1,47 EUR za kilogram, čo je takmer desaťkrát menej ako tradičná náhrada Roquefortu v Lidli. A to sa oplatí.
Ako sa nám to oplatilo vám môžem priblížiť v nasledujúcom článku. Teraz by som chcel opísať Nivu samotnú.
Pohľad zvonku
Niva má rovnaký design už asi 40 rokov a tak vám určite netreba približovať ficoidný tvar karosérie. Niva má však veľa rôznych variánt pickupu, cez mestské long verzie, až po imitáciu Humvee. My sme sa rozhodli pre predĺženú dvojdverovú verziu, ktorá sa vyrábala len pre Československo a tento konkrétny kus slúžil ako policajné vozidlo. Majáky už mala odmontované, takže táto biela Niva vyzerala ako civilná verzia s plecniakom na chrbte. Aj bez majákov sme s ňou však boli nenápadní ako hrable vo vačku.
Pretože to bol ročník 2003, nečakali sme, že antikorózna ochrana v podobe mazutu natretého na dvojmilimetrovom plechu karosérie bude fungovať a naše očakávanie sa naplnilo. V prednom blatníku bola designová diera na chladenie výkonných lámp smeroviek a veko kufra bolo pre zmenu odľahčené, aby sa ľahšie otváralo. Celkovo sa auto premenilo na kvitnúcu záhradu (miestami lístkové cesto), ale považovali sme to za funkčný zámer. Iné automobilky pre odľahčenie musia používať drahý karbón. Po plazení pod autom sme zistili, že nosné prvky sú v poriadku a tak sme sa naďalej hrdzou nezapodievali. Navyše, nadstavba korby (aka predĺženie Nivy), bola z laminátu a tak nehrozilo, že nám bude pršať do obývačky, ktorá sa na dva mesiace mala stať naším domovom na ceste na ďaleký východ.
Pohľad zvnútra
Vnútri zaujme kombinácia bakelitu na palubnej doske a ovládacích prvkov, stropné obloženie z charakteristickej perforovanej koženky, ktorú pamätám ešte z dedovho žigulíka a látkové sedačky, ktoré sú nad očakávanie pohodlné. Sťahovanie okien preverí kondíciu vašich paží a realizuje sa kľukou, ktorou by sa dala Niva isto aj naštartovať. Okrem klasického okna mala naša Niva aj vyklápacie trojuholníkové okienko, ktoré nahrádza absentujúcu klímu a funguje ako náporové chladenie. Analógová prístrojová doska zobrazuje otáčkomer, rýchlomer, ukazovateľ paliva v nádrži a ukazovateľ teploty chladiacej kvapaliny. Zámerne píšem, že zobrazuje prístroje samotné, lebo výstupy z nich sa zobrazujú len vtedy, keď má Niva dobrú náladu a nebolí ju hlava.
Ovládacie prvky zľava doprava: stmievanie svetla v interiéri, sklon svetiel, štartér, páčka svetiel a smeroviek, volant s klaksónom, páčka stieračov, zapínanie svetiel, ventilátor, ohrev zadného okna, hmlovky, schránka na rukavice a malá polica pod ňou.
Spodný rad: otváranie kapoty, spojka, brzda, plyn, poistková skriňa, ktorá je piatym najčastejšie používaným ovládacím prvkom (potočíš poistky a ideš/svietiš/blikáš), páka zámku diferenciálu, páka redukcie, radiaca páka, zapaľovač, diera v podlahe, ktorá môže byť buď priestrel, alebo normálne prehrdzavela a používa sa na ventiláciu, alebo na odtok vody po vyumývaní auta wapkou/horskou riekou.
Zadné sedadlá sú obmedzene použiteľné, ale keďže správne 2-door coupé nemá mať zadné sedadlá, tak sme ich vytrhali a nahradili obytnou konštrukciou so záclonkami.
Pohľad priamo do čriev
V motorovom priestore sa nachádza motor (čo je veľké plus a ako sme videli neskôr, netreba to brať ako samozrejmosť) a rezerva. Motor je modernizovaná benzínová 1.7 so vstrekovaním Bosch (krutých 81.8 hp, 125 Nm) a aj pri hardcore použití sa zdala byť nezničiteľná.
Kamarát také šťastie nemal a so starším kúskom, taktiež s obsahom 1.7, ale so vstrekovaním od GM mal dôkladný pohľad najskôr do expanzej nádobky a potom do termostatu, len aby zistil, že tesnenie pod hlavou už do denníka panenské jabĺčka kresliť nemôže. Pozrel sa teda aj pod hlavu. Sústruh konal svoju povinnosť a Nivu o pár gramov odľahčil.
V priebehu cesty sme sa ďalej pozerali do diferenciálov (krásne hypoidné ozubenie a páchnúci olej, ktorý nebolo možné doliať tak, aby sa človek nezajebabral), do bŕzd (vzadu bubnové a po vychodení ložiska PZ poloosi obloženie krásne vydrhlo tanier), do palivovej nádrže a do filtra (usadeniny sú zlo, lebo nie vždy človek vie tankovať výlučne v Rakúsku, cicuš), do rozvodnej skrinky (to keď zistíš, že sa drôty zatavili do seba a máš z nich jednu farebnú guľu), do alternátora (a máš so sebou tri typy uhlíkov a diód, ale ani jeden nepasuje) no a napokon majsterštyk = pohľad do rozvodovky, ktorej sme v 4500 m.n.m. rozhýbali zadreté ložisko a prišli na ňom až domov.
Ako to jazdí
Ak ste náhodou nadobudli dojem, že je to vrak, alebo skrytá pomsta za sankcie na Rusko, tak verte, že opak je pravdou. Lada Niva je lídrom v automobilových technológiách a verím, že práve do výrobného závodu v Toljatti nasadil Elon Musk svojich Skripaľov.
Po príchode k autu vás Niva rozoznáva a môžete okamžite nasadnúť bez toho, že by bolo nutné auto odomykať (lebo ho nie je nutné ani zamykať). Štart prebieha klasicky, kľúčovo, ale v prípade potreby si každý sám vie doma prirobiť "Start button" či už z Lega, alebo zo schodiskového vypínača.
Vôľa v riadení je starostlivo vyrátaná tak, aby príslušný asistenčný systém nerušil vodiča, ani keď sa dotýka volantu a prichádza zákruta. Auto sa drží vyjazdených koľají a len v zákrutách klasifikovaných v Rally od 6-9 treba autu trocha pomôcť.
Bdelosť vodiča v diaľničnom režime je v tomto aute vypeckovaná na maximum a netreba k tomu ani zložité kamery snímajúce oči. Niva to totiž rieši pomocou systému "TANEC" - Terrible Artificial Noise Enhan Cement a dochádza tak zároveň k potlačeniu ambientného zvuku pomocou vlastných zvukových vĺn. Tým pádom odpadá akékoľvek ohrozenie pozornosti vodiča napríklad hádkou so spolujazdkyňou, lebo skrátka nie je počuť ani vlastné myšlienky.
Samozrejmosťou je automatické stlmenie diaľkových svetiel už z výroby (výkon je fantastických 14,5 svetlušky), takže pre potenciálne chcené a niekedy aj chvalabohu, či žiaľbohu, nechcené oslnenie protiidúcich vozidiel je treba namontovať svetelnú rampu. (Jediné, čo by vás mohlo prekvapiť, je minutie presmerovania na diaľnici v rekonštrukcii a 40cm skok do kamenistého podložia, ale aj to skôr prekvapí vás ako Nivu samotnú).
Čerešničkou pri jazde po diaľnici je automatický obmedzovač rýchlosti pri predbiehaní kamiónov, takže šofér Nivy nemôže blokovať súbežnou jazdou rýchlejší jazdný pruh. Pri neuváženom vybočení z veterného prúdu slipov spoza kamióna dostane Niva nápor do čelného skla a nápad na predbiehanie vás rýchlo prejde. Tento manéver je nutné dlho trénovať a pomáhať si trebárs negatívnym prevýšením a až skutočný majster to zvládne aj do kopca. Dlhodobo zvládnuteľná cestovná rýchlosť je 110 km/h plus-mínus stúpanie.
Prevádzka všetkých systémov je indikovaná príslušnou kontrolkou, ale pre nevidomých vodičov rovnako aj zvukovo (hrčanie, trieskanie, vŕzganie, alebo elektronický bzukot) a pre nepočujúcich už len zostáva zápachový indikátor (všetko, čo je k jazde potrebné, buď veľmi rado horí, alebo má smradľavé náplne, ktorých únik neprehliadnete).
Motor je mimoriadne točivý, naladenie predstihu a odľahčenie zotrvačníka isto prezradil sám staručký pán Enzo niektorej z Rudých volaviek a výfuková sústava ladená systémom “udri ešte sem, nech to nevibruje” stála za vznikom firiem Borla, či Akrapovič. Launch control je v základnej výbave - spojka na podlahu, plyn na podlahu, ľavá noha vztyk a spojka odchod (žartujem, spojka to vydržala minimálne 10x a ešte stále jazdí). Podľa popisu funkcie pohonu na webe https://www.bugatti.com/veyron/veyron-164/ funguje Niva úplne identicky a keďže tu bola skôr, je jasné, od koho to tí Nemčúri odkopírovali. Pohon 4x4 zadrapne pneumatiky do asfaltu a ruskí vedci s najrýchlejšími kalkulačkami schovávajúci sa v karobke, ihneď prerozdelia krútiaci moment rovnomerne na všetky 4 kolesá. Na križovatkách launch control potrápi nejedného majiteľa Symmetrical AWD, alebo Torsenu, o ľuďoch prepravujúcich sa v Haldexoch ani nehovoriac (Haldex riadi vás, takže defacto už nie ste vodič). LC potrápi, ale iba kým netreba preradiť na dvojku, teda približne do 15 km/h. Potom okolo vás prefrčia, ale vám už je to jedno, lebo machri s Nivou si nepotrebujú nič dokazovať :)
Rýchlostné stupne preveria váš orientačný zmysel (miešanie lekváru) a zároveň cit pre timing (double clutching výhodou). Našťastie je ich len 5 dopredu a jeden dozadu (ruskí inžinieri jednoducho začali montovať prevodovky ukoristené z francúzskych tankov opačne) a nie je nutné naučiť sa rátať do desať.
Brzdy sú ako čerstvo rezané kvety - vädnú rýchlo a potom smrdia, preto je lepšie predvídať a brzdiť motorom. Tomu to neprekáža a celkovo je jazda príjemnejšia.
Losí test - tomu sme boli blízko, ale zistili sme, že los je také veľké zviera, že Nivou pokojne prejdete pomedzi nohy a maximálne losa vymiškujete, alebo spravíte "Brazilian waxing", ak to bude losica.
Najlepšie na záver: Off Road
Nivu kupujete kvôli terénnym vlastnostiam, a tak sme sa pred výpravou chceli zoznámiť s tým, čo auto dokáže. Krížili sme nápravy, že by aj Rasťo Chvála závidel, brodili, skákali, preliezali a aj keď sme sa snažili všemožne zapadnúť v rozbahnených lesných cestách, po zámok diferenciálu sme sa ani nedostali. Na redukciu vyjde Niva všetko, lebo ako povedal jeden tadžický mechanik: "Ňífas dónt get stak".
Jeden moment, kedy som sa reálne bál, že to bude o hubu, bolo mokré lístie v zákrute dolu kopcom, kedy pukoidné pneu nepredviedlo požadovaný grip a rýchla kontra zaistila elegantné minutie stromu asi o jeden chlp na ohanbí (jazda pre div(i)akov, nie na čas).
Druhý prípad bol v hlbokom piesku, keď už aj redukcia prestala zvládať, pod jednotkou neboli žiadne ďalšie kvalty, otáčky motoru klesali, na horizont bolo ďaleko a pod nami do priepasti hlboko.
Ale napokon nás doviezla až domov, a preto už navždy zostane v mojej vysnívanej garáži.
