Tento článok nadväzuje na tradíciu spoločných článkov dvoch DM autorov a nájdete v ňom stať, ktorú načarbal náš encyklopedický Potkan.
Budím sa ráno o siedmej na volanie prírody. Vyteperím sa z auta a hľadám, kde si ulaviť. Vidím celkom blízko prenosné plastové wc a šuchtavým krokom sa tam premiestňujem. Voľba spánku v aute zjavne nebol iba môj nápad, lebo vidím väčšie množstvo áut prerobených na nocľahárne. Míňam upraveného Trabiho, čo má za zadným oknom plato vajec. V piatok bolo fakt dosť teplo a tak rozmýšľam, či je to nejaký nový spôsob tepelnej úpravy alebo nejaká umelecká performance. Som pred kadibudkou, dávam silný nádych, vstupujem dnu. Čisto a nič nie je inde, než má byť. Dych zadržujem i tak. Súkam sa naspäť do auta a dospávam.
Budíček číslo dva sa koná o 11.00. Von z auta vyliezam rovno s dentálnou hygienou a fľaškou minerálky na oplach. Popri čistení zubov sledujem okolie. Niekto ešte dospáva, určité skupinky už dopĺňajú hladinku a akýsi týpek zháňa nôž na melón. Prezlečený si to štrádujem do gastrozóny na raňajky. Míňam stanové mestečko, kde obyvatelia naprávajú škody spôsobené nočnou búrkou. Niektoré baby iba v podprdách, asi ich riadne vytopilo. Okom čeknem situáciu pri sprchách a dlhý rad pred nimi ma informuje, že mám dosť času na raňajky. Zahľadím sa na dva kolísajúce sa zadky dievčeniec pred sebou do diaľky a stúpam do tyčky. Našťastie som obutý, nie ako niektorí bosí pobehaji. Blížim sa ku gastrozóne a predo mnou sa vynárajú prvé dva dlhé rady. Tieto rady míňam a všímam si, že osadenstvo je čisto ženské. S prekvapením zisťujem, že sú to šóry do kaderníctiev. Toto fakt nechápem, ísť na festival a dva dni nevydržať bez kaderníka. A aby toho nebolo málo, hneď vedľa je holičstvo pre pánov, kde sedia hipsteri s bradami, čo sú ťažko nad vecou a holiči im vyčesávajú zvyšky predošlej noci. To už aj jogín, spiaci poskladaný v divnej polohe pod lavičkou v gastrozóne je mi sympatickejší.
Mám chuť na sladké raňajky a tak si vyberám Buchtáreň. Popisujú svoje buchty ako domáce, ako by chutili od babičky. 1 Ks buchty stojí 3 E a v ponuke je aj zdravé mlieko 3 dcl za 0,6 E. Hmm, buchta za 3 E musí byť fakt výnimočný kúsok, zvedavosť narastá. Prvá kontrolka sa mi spúšťa, keď si pýtam kakaovú posýpku (očakávam kakao zmiešané s cukrom) a odpoveďou je, že je to Granko. Buchta je štandardnej veľkosti, nič výnimočné. Zdravé mlieko mi nalievajú z Tetrapaku privátnej značky podzemnej dráhy. Usadám k stolu a idem do nej. Konzistencia a chuť sa rovnajú bežnej polotovarovej buchte kúpenej v hocijakom obchode. Skúšam ich porovnať s tými od babky a spoločná je tam iba tá babka. Takto sa diera do sveta rozhodne nerobí.
Poberám sa pohľadať kávu. Na runway je niekoľko presso vozíčkov s mega radmi. Nešetrím svoje nohy a idem k tomu, čo je najďalej. Rad prijateľný, káva tiež. Sadnem si na lavičku oproti hlavnému pódiu a usrkávam kávu. Na pódium vstupuje dvojica Malalata, spúšťajú svoj set tanečnej world music. Priestor pred pódiom na to, že je 12 hodín, je plne obsadený. Dav tancuje a skanduje. Nálada napriek tomuto času je výborná a chaloši z Malalaty sú z toho tiež prekvapení.
Po ich vystúpení sa poberám na ťažké wc. Mierim si to ku keramickýcm záchodom. Sú umiestnené na veľkých prívesoch a každé pohlavie má jednu stranu. Zasa dlhé rady. Idem až k poslednému prívesu z jeho odvrátenej strany. Skoro všetky kabínky voľné. Nakúkam, wécka čistejšie, než na niektorých pumpách. Sadnem, vykonám, odchádzam. Pochom vchod smer auto, beriem veci do sprchy. Voda i priestory ok.
Zasa auto, prezliekam sa a chytá ma hlad. Degustácia stánkov pokračuje. Podľa pár gurmánskych bedekrov Bratislavy si vyberám estéVečku. Šóra je prijateľná do zistenia, že po zaplatení sa mám postaviť do rovnako dlhej šóry na výdaj. Dnes majú v ponuke burger s trhaným bravčovým mäsom. Burger stojí 7 E a je tuším najdrahší na Grape. Majú však akciu 3+1, takže ak ste partia, 1 kus vychádza 5,25 E. Veľkosť buchty je najmenšia oproti konkurencii. Spodný diel je jemne potretý slivkovým dipom, na to dostávam pár kúskov koreňovej zeleniny, nakrájanej na Julienne a kopček trhaného bravčového. Mäso je fádne. Ďalší dnešný krok vedľa.
Pomaly sa potulujem areálom, dopĺňam tekutiny (dnes si musím dávať pozor, zajtra šoférujem) a čakám na vystúpenie najlepšej slovenskej skupiny všetkých čias (Múžeme o tom vést spory, múžete s tím nesouhlasit, ale to je tak všechno, co se proti tomu dá dělat) Bez ladu a skladu. Smerujem bližšie k pódiu a užívam si jeden z dôvodov mojej účasti na Grape. Po ich koncerte dávam stretko s Potkanom a na zoznámenie dopíjame zvyšky ríbezľovice. Zhodnotíme svoje dojmy a každý ideme za svojím programom. Púšťam sa zháňať olovrant. Ide sa na Poplamúchy. Je to vlastne taký istý chlebový posúch ako podpecníky, len s iným regionálnym označením. Vyberám si so syrom a slaninou za 3 E. Syru aj slaniny je akurát a navyše som spokojný, že kocky slaniny nie sú vo veľkosti nanočastíc a nie sú ani spálené na suché oškvarky. Dostávam porciu z rohu plechu, kde kúsok chýba. Teta automaticky upravuje cenu na 2,5 E. Neskôr sa im odvďačím ešte jednou návštevou.
Som zvedavý na legendu hip-hopu Vec-a, tým skôr, že vystupuje so skupinou. Najväčší stan je zaplnený a dav skanduje texty spolu s interpretom. Vystúpenie je fajn, až na pár upozornení od interpreta na stánok s predajom jeho merchu. Ďalšou v poradí je skupina The Naked and Famous. Patria k ťahákom festivalu. Vizuál aj hudba je ok, akurát mi vadí speváčka. Jej ázijský tón hlasu mi pripomína hlas mačky s privrznutým ocasom vo dverách. V nejakom článku sa neskôr dočítam, že líder skupiny sa čuduje, že je málo ázijských speváčok. Po ich vystúpení idem na Billy Barman. Najväčší stan je absolútne plný. Netušil som, že sú takí obľubení. Spevák to s publikom vie a to sa zapája. Hrajú najväčšie hity a publikum spieva s nimi. Jemný opar v stane, osvetlenie a hudba vytvárajú zvláštnu noir atmosféru. Dav sa rozchádza a húfne mašíruje pred hlavný stage. Tam sa chvíľu čaká na hlavných headlinerov: Two Door Cinema Club. Hrajú výborne a je tam cítiť zahraničnu “profesionalitu”. Nordický bubeník mlatí do škopkov, akoby sa ich snažil zničiť. Ale viac o nich povie kolega Potkan, ktorý si ich išiel vychutnať do prvých radov:
Ja ti dám, že vychutnať. Síce preferujem na podobných akciách strategicky sa postaviť niekde do okolia zvukárovej búdky, keďže ja na koncerty chodím počúvať hudbu. Ale kľudne občas zavítam aj viac dopredu, napríklad aj na Midnight Oil v Ostrave som bol hodne vpredu a bolo to úplne fajn, aj zvuk bol v poriadku. Lenže Grejp je skladbou publika úplne iná akcia a veru to dvojdverové kino má odlišnú fan základňu. Moja mladá má pestovaný hudobný hluch, a zrejme preto naopak na podobných akciách prvé rady vyhľadáva. Ak sú to Briti a majú gitaru, tak ich miluje a poďho sa do prvej rady sápať po spevákovi. No, a keďže sme mali pubertálny týždeň, tak som sa nechal ukecať na vstup do jamy levovej. Ťahá ma dopredu a kukám, veď ja som tu pomaly pedagogický dozor. Kapela nastúpi na pódium a naokolo vypukne celý ten dav pubertiačok všetkého možného veku do jačania, ako keby medzi nás hodili slzný granát. Nejaká násťročná fanúšička mi začala hystericky mlátiť krpatými päsťami do chrbta, napodobňujúc bubenícke sólo, babenky naokolo vrešťali zlou angličtinou, tak zlou, že som jej aj ja rozumel, po spevákovi a gitaristovi, ako ich milujú a čo všetko by s nimi chceli hneď a zaraz robiť. Pri začiatku každej pesničky sa okolie najskôr automaticky rozjačalo, po prvom falzetovom výdychu sa babenky začali hádať, ktoráže pesnička to vlastne hrá, a keď sa po pár desiatkach taktov nakoniec dohodli, spustili druhé kolo vreskotu. A samozrejme, skákalo to všetko naokolo jak na gumičke, divné, že som neodišiel s rozbitým nosom. Keby aspoň do rytmu, ale každá tá mladá baba má zrejme inak dlhé zadné nohy a preto aj kadencia toho hopsania bola prudko individuálna. Zrejme by pomohlo, keby kapela nosila so sebou nejakého dirigenta. No opičáreň na pohľadanie, čo mám vyprávať. Pred koncertom som mal to dvojdverové kino za celkom príjemnú mladú britskú gitarovku, ktorá vie napísať pár dobrých melódií, ale po troch pesničkách som ich začal silno, úprimne a z celého srdca nenávidieť. Najmä toho ich speváka, ktorý vypadal ako postihnutý brácho Jimmiho Sommervilla, natiahnutý v kožených galotách a naviac presne tak aj spieval. No, bolo to skutočne dlhých štyridsaťpäť minút. Už len dúfam, že intenzita, frekvencia a vytrvalosť môjho pičungu moju mladú presvedčili na dosť dlhú dobu, že isté experimenty môžeme pokojne oželieť.
Nasleduje premiestnenie do menšieho stanu, kde to míchá za gramcami Galagha. Konečne slušný DJ set. Stan nie je preplnený a dá sa tu dýchať. Sledujem čas a idem na Moderat. Chalani nastupujú s minimalistickou vizuálnou šou a taká je aj ich elekronická hudba. Očakám niečo ako Kraftwerk. Po čase ma začínajú nudiť a vraciam sa ku Galaghovi. Na Grape aplikácii vyskakuje oznam, že po Moderat vystúpi Para.
Patria k mojím obľúbencom zo súčasnej hudby. Než vystúpia, idem k Urban marketu. Je tam mini pódium, kde hrá nejaký DJ slušnú hudbu do tanca. Pódium v tvare pyramídy z balíkov slamy je postavené pre Paru na runway. Para nastupuje, ale čo to? Zvuk má silu reprákov z auta. Lasky a celá kapela robí, čo môže, ale zvuk hudby je slabučký. So zaťatými zubami vydržím celý koncert. Pomaly odchádzam k autu. Dnešné nocovanie nebude také komplikované ako minule, iba sa teplejšie oblečiem, lebo je o poznanie chladnejšie. Ráno sa budím o 7.00. Zbytočne to nenaťahujem. Základná hygiena, kopnem do vrtule a ťahám domov.
Cestou premýšľam, či to bol dobrý nápad, ísť takto sám. Zhodnotenie je kladné. Pokiaľ má festival dobrý line-up, určite sa sami nudiť nebudete.
