Večer 9. apríla nepanovala v Nórsku práve najlepšia nálada. Len deň predtým Briti spustili svoj majstrovský plán, ktorý mal ukončiť druhú svetovú vojnu tým, že Nemcov odrežú od železnej rudy prepravovanej z prístavu Narvik. No začínalo to vyzerať tak, že tento plán by nemusel vyjsť, keďže Nemcom sa podarilo obsadiť strategické miesta po celom Nórsku priamo pod nosom kráľovského námorníctva. A aby toho nebolo málo, tak sa ešte aj Vidkun Quisling pokúsil uskutočniť štátny prevrat. Takže dnes si pripomenieme príbeh človeka, ktorý sa stal v Nórsku rovnakým symbolom pre kolaboráciu s nepriateľom ako v USA Benedict Arnold alebo na Slovensku Ľuboš Blaha.

 

Ešte v decembri 1939 navštívil Vidcunt Quisling Berlín. Stretol sa aj s Hitlerom. Podarilo sa mu vyvolať dojem, že po celom Nórsku má dostatok stúpencov, predovšetkým v armáde. Adolfovi nakecal, že s nemeckou pomocou dokáže uskutočniť štátny prevrat.

 

Ostatní Nemci ale nezdieľali Hitlerovo nadšenie z Quislinga. Podľa nemeckého veľvyslanca v Nórsku bola podpora Quislinga  mrhaním zdrojmi a  mohlo by Nemcom skôr uškodiť. Aj náčelník štábu nemeckej armády o Quislingovi tvrdil, že nemá žiadnych podporovateľov. Uskutočniť inváziu do Nórska za podpory tamojších kolaborantov považoval za riziko aj z hľadiska zachovania utajenia.

 

6 dní pred začiatkom invázie sa s Quislingom stretol agent Abwehru a snažil sa ho vyťažiť k nórskym pobrežným opevneniam a a bojovej morálke nórskej armády. Quisling nič nevedel, a čo vedel, sa ukázalo ako nepravdivé.

 

Keď Briti začali 8. apríla zamínovávať nórske pobrežné vody, Quisling a jeho strana začali v ten deň večer rozdávať letáky, v ktorých tvrdili, že je to vina nórskej vlády a že Quisling je jediný, kto dokáže Nórsko zachrániť. Preto je nielen jeho právom, ale aj povinnosťou, ujať sa vlády nad Nórskom.

 

9. apríla bol Wesertag, teda začiatok invázie do Nórska. V nemeckých plánoch Quisling nehral žiadnu úlohu. Nemci dúfali, že, podobne ako v Dánsku, aj v Nórsku sa im podarí začať rokovania s vládou (ideálne ju aj zajať, ako sa pokúsil Spiller) a presvedčiť ju, aby pristúpila na nemecké podmienky.

 

Veliteľ nemeckých inváznych vojsk mal pri Quislingovi poznamenané len toto: "Naklonený Nemcom, ale nedostane žiadnu funkciu. Fanatik." Ale Quisling nevedel, že Nemci s ním nerátajú. Takže sa okolo 7. hodiny večer vybral do sídla nórskeho rozhlasu aj so svojim priateľom Scheidtom, radovým pracovníkom nemeckej ambasády. Rozhlas nevysielal asi od 1 hodiny poobede, keď ho obsadili nemeckí vojaci. Scheidt strážam nakecal, že má tajné a dôležité rozkazy od Hitlera, tak ho pustili dnu. 19:26 začal rozhlas vysielať hudbu a 19:32 šiel do éteru Quisling.

 

Ten predniesol klasické kolaborantské reči, ktoré sa zvyknú hovoriť, keď niečiu krajinu dobyjú zachvatčici. Keby sa to stalo na Slovensku, tak čakám pred obrátenou pyramídou trojboj medzi politikmi z esenes, smeru a republiky, kto bude môcť predniesť podobnú reč  ako prvý.

 

Podľa Vidcunta po tom, ako Briti porušili nórsku neutralitu, sa Nemci ponúkli, že Nórsku nezištne pomôžu. Potom, ako márne vyhlásili mobilizáciu, vláda ušla a ponechala Nórov napospas osudu. Quislingovci sú jediní, kto v tejto situácii môže krajinu zachrániť. Vidkun odvolal mobilizáciu. Na záver  Quisling prečítal mená členov nového kabinetu. Povinnosťou každého Nóra bolo počúvať novú vládu.  Prejav trval asi 5 minút a o 22:00 ho zopakovali. Čerešničkou na torte bolo, že nariadil svojmu priateľovi plukovníkovi Hirtovi zatknúť nórsku vládu, no ten to odignoroval.

 

Nórov prejav zmiatol. Niektorí dôstojníci prikázali svojim chlapom, aby okrem sebaobrany na Nemcov nestrieľali. Iní sa snažili dovolať svojim nadriadeným a zistiť, čo majú robiť. Ak dovtedy v Nórsku panoval zmätok, po Quislingovom prejave bol chaos ešte väčší. Nakoniec ale Quislingova zrada len posilnila bojového ducha Nórov.

 

Ale Quisling nezmiatol len Nórov. Ani Nemci nevedeli, čo majú robiť. Nemecký veľvyslanec v Osle volal do Berlína, aby dostal nové pokyny. Po chvíli sa mu ozval samotný Hitler. Jeho rozhodnutie bolo jasné. Nemci nebudú rokovať s legitímnou nórskou vládou. Tá o svoju šancu prišla, keď nariadila strieľať na nemecké lode. Odteraz bude nemeckým želiezkom v ohni Quisling. Darmo sa veľvyslanec snažil Adolfovi vysvetliť, že toto je zlá voľba, že ho nik nepodporuje a  že kráľ Haakon 7. nikdy Qusilinga za premiéra nevymenuje.

 

A to sa aj potvrdilo, keď sa neskôr stretli nemecký veľvyslanec a nórsky kráľ. Nemec trval na tom, že hoci pri jednotlivých členoch vlády sú ochotní rokovať, pri Quislingovi neustúpia. Kráľ to odmietol. Nemohol schváliť Quislinga, ktorý nemal podporu verejnosti ani parlamentu. Ak by sa vláda chcela vyhnúť krviprelievaniu a akceptuje Quislinga, tak kráľ nemá inú možnosť ako abdikovať. (Toto sa mi zdá až nepochopiteľné, keď vidím, ako sú naši politici prilepení k svojim stoličkám. Spomeňme si, a nie je to až tak dávno, čo sme mali za premiéra človeka, ktorý svoju demisiu vytrhol z ruky pracovníkovi podateľne).

 

Dokonca ani navrhovaní členovia novej vlády neboli zo svojich funckí nadšení. Z 8 navrhnutých mien prijali ponuku len 3, zvyšok odmietol alebo sa ani nenamáhal odpovedať. Ešte aj niektorí z členov Quislingovej vlastnej strany boli z jeho zrady pobúrení a radšej vstúpili do nórskej armády. Nová Quislingova vláda nevedela, čo má robiť. Väčšina jej činnosti spočívala v improvizácii, čo Quslingovi moc nešlo. Podporovatelia na vysokých miestach, o ktorých Qusling tvrdil Hitlerovi, že ich má, sa neukázali. Väčšina štátnych zamestnancov Quislinga ignorovala. Prítomní agenti Abwehru hlásili do Berlína, že Quslingov nástup k moci ešte viac podporuje odhodlanie Nórov bojovať.

 

15. apríl bol pre Quislinga významný deň. V britských Timesoch vyšiel článok, vďaka ktorému sa jeho meno stalo synonymom zradcu. Zároveň ho Adolf odvolal z funkcie. Avšak ani Quislingov nástupca sa na svojej stoličke dlho neohrial. Len 4 dni. 19. apríla Hitler vymenoval Terbovena za ríšskeho komisára pre Nórsko. Quislingovi sa nakoniec zadarilo a podarilo sa mu presvedčiť Hitlera, aby ho menoval za predsedu nórskej kolaborantskej vlády. Takže Quislingovi sa splnil jeho sen a mohol vládnuť Nórsku až do roku 1945. Nová, demokratická nórska vláda neskôr odsúdila Quislinga na smrť zastrelením. Podľa mňa mal dostať povraz, pretože zradca vlastnej krajiny si čestnú smrť prachom a olovom nezaslúži.