Britom sa nedarilo práve najlepšie, ale zas nevybudovali ríšu, nad ktorou slnko nezapadá, tým, že by sa vzdali po jednom nevydarenom dni. Admiralita vedená Winsstonom Churchilom naplánovala na 16. apríla operáciu Duck - útok na letisko Sola-Stavanger. Plán to bol naozaj prepracovaný. Najprv mal doraziť tucet bombardérov Welington, tie mali vybombardovať letisko. Požiare mali osvetliť pristávaciu plochu, následne mal nad letisko osvetlené ohňom z požiarov doraziť pár Hudsonov, ktoré mali navádzať paľbu ťažkého krížnika Suffolk a celú akciu mal zakončiť nálet 12 Blenheimov, ktorý mal zamestnať Luftwaffe.
Toto bol plán. Z 12 Wellingtonov sa otočilo 10, zvyšné dva letisko nebombardovali, lebo si mysleli, že je už zničené. Z dvoch Hudsonov dorazila presne polovica. Hudson zhodil nejaké svetlice a pokúšal sa aj navádzať paľbu z krížnika, ale spojenie haprovalo. Našťastie Suffolk mal na palube vlastný prieskumný dvojplošník, ktorý vystrelil do vzduchu parným katapultom. Ale podobne ako v prípade Hudsona, aj v tomto prípade bolo spojenie pokurvené. Suffolk nevidel, kam páli, pretože na čerstvo napadanom snehu nebolo vidno, kde vybuchujú granáty. Aspoň sa mu podarilo trafiť základňu hydroplánov. Začala horieť a hustý dym ešte viac zacláňal výhľad na letisko.
Suffolk mal pôvodne odplávať na západ do Británie. Ale rozviedka nahlásila nemecké torpédoborce na severe a Suffolku bolo nariadené, aby ich prenasledoval. Admiralita mu síce zariadila vzdušné krytie, ale stíhačky ho nenašli, keďže trvalo päť hodín, kým Admiralita posunula presné informácie o polohe krížnika RAF. Naopak, Luftwaffe Suffolk dokázala nájsť a ťažko poškodiť. Mimo akcie bol desať mesiacov.
Našťastie iné britské operácie boli úspešnejšie. Mimochodom, udalosti v tomto článku nie sú radené chronologicky, ale skôr podľa toho, ako veľmi to Briti dodrbali v zostupnom poradí.
Ešte 10. apríla Admiralita nariadila vyslať do Narviku 5 torpédoborcov triedy H. Počasie bolo na hovno, takže sa im podarilo preplížiť okolo hliadkujúcich ponoriek a vplávať do prístavu. Nemci mali v prístave 5 torpédoborcov triedy 1936. Briti dva potopili, tri poškodili, k tomu potopili ešte jedenásť obchodných lodí - polovica z nich síce nebola nemeckých, ale kapitán Warburton Lee správne usúdil, že touto dobou už všetky lode v prístave budú aj tak zajaté. Britom pri útoku dosť pomohla okolnosť, že magnetické rozbušky na nemeckých torpédach takto ďaleko na severe nefungovali.
No a potom sa to začalo srať. Briti si počas útoku minuli torpéda - Hostile mal všetky, ale Hunter ani jedno, Hardy jedno (nie som torpédista, ale imho je to málo), Havock tri a Hostspur štyri (neviem, či som spomínal, ale nie som torpédista, dokonca ani world of warship som nehrával, takže neviem posúdiť, či je to dosť alebo málo). A vtedy do prístavu vplávali ďalšie tri torpédoborce. Nemecké. Oproti britským boli väčšie a mali aj viac diel. Čo sa týka torpédometov teoreticky na tom boli rovnako. Prakticky skoro tiež, lebo Nemcom torpéda nefungovali a Britom (okrem Hostile) došli.
Briti teda vzali lodné skrutky na plecia a začali sa sťahovať. Posledná loď začala vypúšťať dymovú clonu. Výhodou bolo, že Nemci Britov nevideli a nemohli ich trafiť, nevýhodou bolo, že Briti nevideli, že Nemci prenasledovanie čoskoro vzdali, pretože mali kritický nedostatok paliva. Briti sa stále hnali splašene preč od Narviku, keď z bočného fjordu vyplávali ďalšie dva nemecké torpédoborce. Nemcom sa podaril klasický námorný manéver, položiť čiarku na nepriateľské T. Briti by mohli zareagovať, ale nemali čas, pretože boli v tom, že ich stále prenasleduje 5-6 nepotopených torpédoborcov od Narviku.
Nemci prakticky rozstrieľali torpédoborec Hardy, na jeho mostíku padol kapitán Warburton Lee, ktorý si za útok na Narvik vyslúžil Viktóriin kríž in memoriam. Vrak nabehol na plytčinu. Svoje posledné torpédo vypálil na nemecký zerstorer, ale netrafil.
Hunter, ktorý bol teraz na čele britskej línie to tiež schytal a na lodi prepukol požiar. A aby to nestačilo, zozadu do neho napálil Hotspur. Hunter šiel tiež ku dnu. Hotspur sa nakoniec nejako dokázal vyprostiť a pokračoval v plavbe preč. Havock a Hostile ho pôvodne nechali napospas Nemcom, ale potom sa otočili, priplávali mu na pomoc a spoločne Nemcov odrazili. Briti si aspoň trochu vylepšili chuť tým, že cestou preč narazili na nemeckú zásobovaciu loď a zajali ju. Nemcom v Narviku ostali tri nepoškodené torpédoborce. Ale dva z toho po bitke nabehli na plytčinu a poškodili sa.
Bolo veľkou škodou, že Briti, ktorí mali v okolí oveľa viac a oveľa väčších lodí, vyslali do Narviku len päť torpédoborcov triedy H. Druhý raz už túto chybu nezopakovali. Vyslali tam bitevník a deväť torpédoborcov. Proti nim nemalo osem nemeckých zerstorerov, z ktorých bol nepoškodený presne jeden, žiadnu šancu. Bilancia na nemeckej strane - osem potopených lodí a jedna ponorka.
Ďalšie miesto, kde nacistický nájazdníci spoznali hnev britského námorníctva, bol Bergen. Nemci mali počas bitky veľké šťastie, ale to im nevydržalo večne. Väčšina nemeckých lodí odplávala po dobytí Bergenu naspäť do Nemecka, ale krížnik Konigsberg, ktorý poškodila paľba nórskych pobrežných batérií, ostal v prístave. 10. apríla Fleet Air Arm (britské námorné letectvo) vyslalo z Orknejí strmhlavé bombardéry, ktoré Konigsberg potopili.
Ďalší britský cieľ bola veľká nákladná loď Barenfels (výtlak 7.000 ton). Prvý nálet na ňu podnikli Briti 12. apríla. Síce ju netrafili, ale poškodili tri iné nemecké lode. Ako bonus tak vystrašili prístavných robotníkov, až odmietali Barenfels začať vykladať. Ďalší nálet prišiel 14. apríla. Prvá vlna bombardérov opäť Barenfels netrafila. Ale trafila nejaké sudy od nafty na móle, ktoré vybuchli. Výbuch spôsobil dieru v boku lode a zároveň ju zapálil. O hodinu neskôr dorazila druhá vlna, ktorá Barenfels definitívne dorazila. Ak by to niekoho zaujímalo, Barenfels mal na palube 150 ton munície. Síce nevybuchla naraz, ale postupne, no aj tak si myslím, že sklári v Bergene si v nasledujúcich dňoch pekne zarobili. O dva dni podnikli Briti ďalší nálet a poškodili ponorku a zajatý torpédový čln. Po tom si konečne Bergen na mesiac oddýchol od náletov, ale v prvej polovici mája sa FAA znova vrátili a zničila nejaké palivové nádrže na ostrove Askoy.
Činilo sa aj ponorkové loďstvo. Max Horton, hlavný veliteľ britských ponorkárov si na začiatku invázie spočítal, že nasledujúce dni bude medzi Nemeckom a Nórskom slušná premávka a snažil sa tam umiestniť čo najviac svojich plavidiel. Zároveň došlo k zmene rozkazov. Pôvodne mali ponorky nechať nákladné lode nechať na pokoji, ak neplávali v sprievode vojnových lodí, po novom sa malo torpédovať všetko s nemeckou vlajkou. Veliteľovi HMS Sunfish prečítali nový rozkaz práve v okamihu, keď sa cez periskop díval na nákladnú loď Amasis. Okamžite vydal rozkaz k paľbe.
Ponorka Truant podvečer 9. apríla zachytila, že sa ku nej niečo blíži, ale tieto plavidlá identifikovala ako dva nórske torpédoborce triedy Sleipnir. V skutočnosti to boli tri nemecké mínolovky. Truant si asi hodinu mohol búchať hlavu o stenu, že prišiel o dobrý cieľ, keď sa mu v periskope objavil nový - nemecký krížnik Karlsruhe sprevádzaný ďalšími 3 loďami. Truant vypálil 10 torpéd, z ktorých trafili len tri. Ale aj to stačilo na to, aby skonvertoval Karlsruhe z krížnika na ponorku. Nasledoval tradičný hon na ponorku. Nemci zhodili 31 hlbinných náloží - prvé dve kurva blízko, zvyšných 29 len nepríjemne blízko. Až tesne pred polnocou, po naháňačke trvajúcej 19 hodín, sa Truant odvážil vynoriť. Gyrokompasy nefungovali, severku nebolo vidno, ale kapitán usúdil, že vietor za ten čas nezmenil smer, približne určil sever a vybral sa domov.
Na druhej strane HMS Spearfish strávila pod vodou 20 hodín naháňaná nemeckými loďami bez toho, aby vôbec na niečo vystrelila. Keď sa konečne vynorila, uvidela v diaľke nemecký krížnik Lutzow a vypálila naň šesť torpéd. Trafilo len jedno, ale aj to dokázalo vyradiť Lutzow na približne rok z činnosti.
No a potom tu bola HMS Thistle. Tá vypálila šesť torpéd na nemeckú ponorku "s neznámym výsledkom." Až po vojne sa zistilo, že napadnutá ponorka U4 útok nielenže prežila, ale dokonca sa jej podarilo storpédovať nešťastnú Thistle, ktorá sa tak stala prvou spojeneckou ponorkou potopenou inou ponorkou.
Spomeňme ešte HMS Triton, ktorá 10. apríla zaútočila na konvoj prepravujúci nemeckých pešiakov do Nórska, trafila tri prepravné lode a podarilo sa jej zabiť približne 700 vojakov. Štvrtú loď v konvoji potopila HMS Sunfish. Na konvoj zaútočila aj Trident a poľský ORP Orzel, ale neúspešne.
Bohužiaľ, postupne Nemci vylepšili svoju protiponorkovú taktiku. Britom sa síce aj tak podarilo ešte potopiť nejaké nemecké lode, za čo zaplatili 4 ponorkami, ale koncom apríla boli už noci príliš krátke na to, aby počas nich mohli ponorky dobiť batérie bez strachu z útokov nemeckých lietadiel. To znamenalo dočasné prerušenie útokov na nemeckú plavbu medzi Nemeckom a Nórskom.
Nakoniec 14. apríla dorazili do Nórska aj britské pozemné jednotky. Spolu so svojimi nórskymi, francúzskymi a poľskými spojencami bojovali statočne, ale nestačilo to. Nórsko sa síce mohlo hrdiť tým, že po sovietskom zväze bolo krajinou, ktorá vydržala nacistom odolávať najdlhšie, ale aj tak bolo spojencom jasné, že sa tam neudržia.
Ako asi všetci vieme, 10. mája zaútočilo Nemecko na Francúzsko. Situácia sa vyvíjala rýchlo, 12. mája boli Francúzi porazení pri Sedane, 24. mája dorazili Nemci k moru a definitívne obkľúčili Britský expedičný zbor. Britom bolo jasné, že potrebujú vojakov inde ako v Nórsku a 24. mája spustili operáciu Alphabet, evakuáciu pozemných jednotiek z Nórska.
Práve počas evakuácie utrpelo britské námorníctvo ďalšie straty. Bletchley Park síce dešifroval, že sa chystá ďalší výpad do Severného mora, ale námorná rozviedka tieto správy podcenila a Kráľovské námorníctvo za to zaplatilo stratou lietadlovej lode, dvoch torpédoborcov, a čo je najhoršie, životmi 1500 námorníkov. Smutným zloduchom celého incidentu bol admirál John Cunningham, ktorý so svojou loďou preplával len 80 kilometrov od miesta bitky. Porážke by už asi nezabránil, ale mohol by aspoň zachrániť nejakých preživších. Ale na palube svojej lode mal nórskeho kráľa, korunného princa a premiéra. A jeho rozkazy zneli jasne - dostať ich bezpečne do Británie.
Celkovo boli britské a nemecké námorné straty počas nórskeho ťaženia približne rovnaké, ale Briti mali oveľa väčšie námorníctvo, takže tieto straty ani moc nepocítilo. Avšak Nemci stratili polovicu hladinového loďstva.
