7. až 9. mája sa v britskom parlamente začala tzv. Nórska debata. Jej hlavnou podstatou bol dovtedajší priebeh vojny. Nebol práve najlepší. A to Briti ešte nevedeli, že 10. mája sa začne invázia do Francúzska a Beneluxu. Poslanci ako hlavnú príčinu neúspechu v Nórsku videli dovtedajšieho premiéra Nevilla Chamberlaina, a tak ho nahradili Winstonom Churchillom. Je to irónia, lebo za celou myšlienkou nórskeho ťaženia stál práve on.
Pre Nemcov bolo naopak ťaženie v Nórsku na prvý pohľad úspech. Trochu ho však kalil fakt, že Kriegsmarine stratila polovicu hladinového loďstva. Inak sa im ich hlavný cieľ (zaistenie dopravy železnej rudy z Narviku do Nemecka) podarilo splniť.
Dobytie Dánska malo pre Nemcov aj ďalší príjemný následok. Dánske poľnohospodárstvo bolo prekvapivo vyspelé. Z Dánska sa napríklad do Tretej ríše doviezlo štyrikrát viac masla ako z Francúzska. Čo sa týka mäsa, do Ríše sa z Dánska doviezlo 768.000 ton, z Francúzska 758.000 ton a zo Sovietskeho zväzu len 731.000 ton.
Naopak, Nórsko na tom s potravinami bolo o poznanie horšie a museli sa tam dovážať. A tu premostím k tomu, že Nóri mali relatívne veľkú obchodnú flotilu. A všetky tieto lode, ktoré práve nekotvili v Nórsku, sa do svojej vlasti najbližších 5 rokov nevrátili. Namiesto domov zamierili do Veľkej Británie. Až do skončenia Druhej svetovej vojny pendlovali poväčšine medzi Amerikou a Britániou alebo ako súčasť arktických konvojov a prevážali životne dôležité zásoby.
V dobytej Škandinávii Nemci taktiež zriadili meteorologické stanice, ktoré im umožnili presnejšie predpovedať počasie. A nezabúdajme ani na meteorologické lode, ktoré sa plavili v okolí Nórska, Dánska a Grónska. A tie používali enigmu. Nie na odosielanie správ o počasí, lebo Briti by presne vedeli, čo taká správa o počasí obsahuje - Jasno až polojasno, ojedinele zamračené, miestami prehánky, výnimočne aj vytrvalý dážď. Heil Adolf; ale na prijímanie správ. Takže na palube museli mať enigmu aj šifrovacie kľúče. A prelomenie kódu enigmy bolo extrémne dôležité, ako vedia všetci, čo videli film Kód Enigmy. Inak otázka do diskusie na tých, čo si ten film pamätajú - to len mne sa zdal byť tak extrémne prijebaný?
Briti preto v máji 1941 napadli meteorologickú loď Munchen. Nepodarilo sa mi dopátrať sa, či na nej zajali aj priamo enigmu alebo kódovacie kľúče, ale získaný materiál im pomohol čítať správy Kriegsmarine po zvyšok mesiaca. Keď Nemci kódy zmenili, Briti o mesiac neskôr vyslali flotilu do okolia ostrova Jan Mayen, aby našla a zajala ďalšiu nemeckú meteorologickú loď Lauenberg.
Nemci zriadili meteorologické stanice na Medvedích ostrovoch, Špicbergoch a dokonca aj v Grónsku, ale spojenci na tieto základne pravidelne útočili. Mimochodom práve meteorológovia na Medvedích ostrovoch boli poslední nemeckí vojaci, ktorí sa vzdali - 6. septembra 1945. Jednu automatickú meteorologickú stanicu Nemci zriadili aj na Newfoundle a Kanaďania ju nikdy neodhalili, ale to bolo z veľkej časti preto, lebo sa sama pokazila po 3 týždňoch.
Predpovede počasia sa niekedy dosť podceňujú, ale zlé počasie niekedy dokáže zničiť armády ešte účinnejšie ako nepriateľ. Napríklad nemecká ofenzíva v Ardenách v 1944 bola naplánovaná práve na obdobie zlého počasia, aby oblačnosť eliminovala spojeneckú vzdušnú prevahu. Na druhej strane, keď sa Briti rozhodli potopit loď Tirpitz, tak v jej širšom okolí pravidelne lietali meteorologické lietadlá, aby zistili, kedy budú vhodné podmienky na nálet.
V neposlednom rade Nórsko slúžilo ako základňa pre nemecké námorníctvo a letectvo. Nórsko malo výhodnú polohu na to, aby stade Nemci napádali konvoje so zásobami, ktoré Briti posielali Rusom do prístavov Murmanska a Archangelsk.
Prvé britské konvoje PQ vyplávali do Sojuzu v októbri 1941 a utrpeli len malé alebo žiadne straty. Ale postupne sa situácia zhoršovala. Ako sa predlžovali dni, a takto ďaleko na severe boli v lete mimoriadne dlhé, bolo pre Luftwaffe jednoduchšie nájsť britské konvoje. Už konvoj PQ 15, ktorý vyplával začiatkom mája 1942, bol napadnutý Luftwaffe a stratil dve lode, no potom sa zhoršilo počasie a konvoj bez ďalších problémov doplával do Ruska. Konvoj PQ16 dopadol ešte horšie, v dôsledku útokov letectva a ponoriek prišiel o 7 lodí. Jeho veliteľ navrhol posilniť do budúcna protivzdušnú obranu arktických konvojov.
Ale najväčšia katastrofa prišla až s konvojom PQ17 v júni 1942. Námorná rozviedka nahlásila, že Tirpitz vyplával na more. Tirpitz bol nemecký bitevník (odmietam používať slovenský ekvivalent) triedy Bismarck. A hoci mal konvoj pomerne silnú eskortu - bitevníky HMS Duke of York a USS Washington, pre istotu mu konvoju nariadené, aby sa rozptýlil. Bola to pomerne účinná obrana pred útokom veľkých hladinových lodí. Tie síce zopár obchodných lodí zajali, ale kým ich naháňali, zvyšok bez problémov doplával do bezpečia. Ale Tirpitz na more nevyplával. Namiesto neho na konvoj zaútočili nemecké lietadlá a ponorky. A v blízkosti rozptýlených obchodných lodí sa len málokedy nachádzala nejaká vojnová loď, ktorá by mohla odraziť nepriateľský útok. Konvoj PQ17 bol najväčší úspech Tirpitza. Bez toho, aby vôbec vyplával na more, pomohol potopiť 23 z 35 obchodných lodí, ktoré plávali do Ruska. Okrem lodí prišli spojenci o 3.350 vozidiel, 210 lietadiel a 430 tankov.
Posledný konvoj PQ, ktorý vyplával do Ruska bol konvoj PQ18 v septembri 1942. Sovieti práve prehrávali pri Stalingrade a akékoľvek zásoby sa im zúfalo hodili. Briti sa z predošlých neúspechov poučili. Ku konvoju priradili po prvýkrát aj lietadlovú loď s tuctom stíhačiek Sea Hurricane. Okrem toho sa s konvojom plavili aj nemecky hovoriaci britskí letci, ktorí odpočúvali komunikáciu Luftwaffe, vďaka čomu sa niekoľkokrát podarilo v predstihu varovať konvoj a dostať včas do vzduchu Hurricany. Briti síce zničili cca 30 nemeckých lietadiel a 4 ponorky, no prišli o 13 obchodných lodí zo 40, ktoré vyslali.
Lenže bol to posledný arktický konvoj, ktorý Luftwaffe takto dokatovala. Ďalší konvoj vyslali Briti až v decembri 1942. A v novembri 1942 sa Spojenci vylodili v severozápadnej Afrike. Hitler prevelil väčšinu lietadiel z Nórska do Stredomoria. Ostatné arktické konvoje tak čelili už len útokom nemeckých ponoriek a hladinových lodí.
