Briti vo vojne - Dúha na východnom fronte

V decembri 1942 vyslali Spojenci do Ruska zásobovací konvoj JW 51b. Tridsiateho decembra ho zazrela nemecká ponorka a Nemci sa rozhodli ho napadnúť. Nemecký plán mal kódové meno Unternehmen Regenbogen (operácia Dúha). Plán to bol dobrý. Výsledky... neboli dobré.

Loď Admirál Hipper a tri torpédoborce zaútočili na konvoj od severu. Konvoj sprevádzalo päť britských torpédoborcov. Štyri z nich zamierili na sever, aby odrazili nemecký útok. Hipper a spol. dokázali potopiť jednu mínolovku, poškodiť dva torpédoborce a zraniť veliteľa britských torpédoborcov. Ten si za hrdinský boj s presilou vyslúžil Viktóriin kríž. Bohužiaľ, jeden z poškodených torpédoborcov sa neskôr potopil. Väčšinu posádky sa podarilo zachrániť.

Obchodné lode sprevádzané jedným zastaraným torpédoborcom triedy A a dvomi korvetami triedy Flower zamierili na juh. Nevedeli ale, že mieria do nemeckej pasce, lebo od juhu ku nim mieril nemecký krížnik Lutzow a zvyšné tri torpédoborce. Avšak počasie bolo tak zlé, že Nemci len minuli konvoj okolo bez toho, aby poškodili aspoň jednu obchodnú loď a odplávali preč. 

Našťastie pre Britov, konvoj mal aj tzv. vzdialenuý doprovod - dva ľahké krížniky. Tie potom, ako sa začal boj, zamierili na juh. Tie najprv v tme polárnej noci nevedeli určiť, kto je kto, nakoniec ale zistili, že ťažký nemecký krížnik a tri nemecké torpédoborce usilovne šikanujú štyri britské torpédoborce. Briti z toho neboli nadšení a začali páliť na Hippera. Ten dostal pár zásahov a začal ustupovať. Neskôr Briti dokázali potopiť ešte jeden nemecký torpédoborec, ktorý ku nim začal plávať, lebo si myslel, že sú to nemecké lode.

Ďaleko na juhu sa Hitler naozaj tešil, že sa konečne dozvie dobré správy. A dobrých správ tou dobou nebolo veľa. V Afrike Nemci ustupovali po tom, ako utrpeli porážku pri El Alameine. V Rusku pre zmenu končila operácia Malý Saturn, ktorá vyústila do zničenia 8. talianskej armády. A zároveň definitívne ukončila akékoľvek snahy o oslobodenie nemeckej 6. armády od Stalingradu. Aspoň zničenie konvoja by mohlo vylepšiť Dolfimu silvestrovské oslavy.

Nemecké lode ale udržiavali prísny rádiový kľud. Hitler sa tak o výsledku bitky (nula potopených obchodných lodí a poškodenie Hippera) dozvedel až z BBC. A pochopiteľne bol neveselý. Dva krížniky a šesť torpédoborcov väčšinu času proti piatim torpédoborcom bez väčšieho úspechu. A keď Britom dorazili posily, tak radšej ustúpili. A teraz trocha teórie. Bitevné lode sú väčšie ako krížniky, tie sú väčšie než torpédoborce. Potom nasledujú fregaty, korvety, mínolovky, torpédové člny, delové člny a podobne. Mimochodom slovenčina tvrdí, že spisovne nie je bitevná loď, resp. bitevník, ale je to bojová loď, ale mne sa ten názov nepáči a odmietam ho používať.

Nahnevaný Hitler odvolal veliteľa Kriegsmarine Rädera a nahradil ho Donitzom. Tiež nariadil zošrotovať všetky veľké hladinové lode. Donitz ho nakoniec presvedčil, aby to nerobil.

O rok neskôr, v decembri 1943 sa Hitler mohol presvedčiť, či to bol dobrý krok. Spojenci vyslali do Ruska ďalší konvoj, tentoraz JW 55b. Nemci naň naplánovali útok s kódovým menom Unternehmen Ostfront. Tentokrát sa mal akcie zúčastniť jediný bojaschopný nemecký bitevník Scharnhorst (Tirpitz aj Gneisenau boli tou dobou poškodené) a päť torpédoborcov.

Keďže Nemci nevedeli konvoj nájsť, rozdelili sa. Scharnhorst nemal šťastie. Konvoj nenašiel. No našiel tri britské krížniky a začala sa bitka. Briti pre zmenu mali šťastie, podarilo sa im hneď na začiatku bitky odstreliť Scharnhorstov radar. Špeciálne pri nočnom boji (zas bola polárna noc) poskytuje radar značnú výhodu. Scharnhorst sa tak mohol orientovať len podľa zábleskov z britských hlavní, ale dva z troch britských lodí používali bezzábleskovú muníciu.

Scharnhorst tak vymyslel nový plán. Začal ustupovať na juh. Pretože bol oveľa rýchlejší ako Briti, po čase ich striasol a otočil sa na severovýchod, kde dúfal, že by mohol naraziť na konvoj. No jediné lode, ktoré tentokrát našiel, boli britské krížniky. Tie uhádli, čo plánuje a nadbehli mu. Po ďalšej prestrelke sa Scharnhorst rozhodol, že to nemá cenu a začal sa vracať do prístavu. Briti ho prenasledovali, ale dva krížniky mali mechanické problémy a začali zaostávať. Prenasledovania sa tak zúčastňoval len jeden ľahký britský krížnik [1]. Ale keďže Scharnhorstu nefungoval radar, nevyužil fakt, že čelil oveľa slabšiemu protivníkovi.

A keďže mu nefungoval radar, Nemec nevedel ani to, že mieri do pasce. Od juhu sa blížil britský bitevník Duke of York sprevádzaný ďalším krížnikom. Duke of York začal páliť na vzdialenosť 11km. Nemec teraz bol obkľúčený a pálili po ňom z oboch strán. Najkôr mu zničili obe predné delové veže, potom sa podarilo trafiť strojovňu. Dovtedy ešte mohol Scharnhorst dúfať, že využije, že je oveľa rýchlejší ako britské lode a ujde im. Ale po tomto, jeho šance dramaticky klesli.

Tmu polárnej noci navyše využili britské torpédoborce, ktoré sa zakrafli k Scharnhorstovi a trafili ho niekoľkými torpédami. Ani toto ho nepotopilo, ale bolo zrejmé, že mu veľa nechýba. Briti pokračovali v paľbe všetkým, čo mali. Scharnhorst sa nakoniec prevrátil na bok a potopil. Podarilo sa zachrániť len 36 nemeckých námorníkov.

Ako povedal britský veliteľ po bitke: „Páni, dúfam, že ak raz budete bojovať proti presile, budete to robiť s rovnakou odvahou ako admirál Bey.“ Mimochodom pre Beya to nebola prvá bitka s britskou presilou. Už predtým čelil Britom v druhej bitke pri Narviku, v ktorej stratil osem z ôsmych nasadených torpédoborcov.

Operácia Ostfront bola poslednou bitkou bitevných lodí v Európe a predposlednou vôbec. Počas druhej svetovej vojny sa ukázalo, že veľké bitevné lode veľkými delami, ktoré predtým kraľovali oceánom, sú síce drahé, ale napriek tomu sú až príliš zraniteľné lietadlami a ponorkami, takže sa prestali vyrábať.