"Takže vospolok, tento rok sa vedenie rozhodlo, že nedostanete koncoročné odmeny a namiesto toho si pôjdete utužiť vzťahy na kemping do Čiech. Našla som perfektnú destináciu, vraj tam pár ľudí záhadne zmizlo, takže dúfam, že niektoré z vašich ksichtov vidím naposledy. Takže sa zbaľte, odovzdajte mobily a kempu zdar!"

Keď E. Pocha v zime ohlásil, že chystá novú knihu, môj malý úchylák v duši zajasal. Autor sľuboval niečo nové, vraj psychologický horor. Pri pohľade na jeho tituly v knižnici som jemne zapochyboval. Predsa len by to bolo na skok od toho, čo už napísal, no pod pojmom psychologický horor s názvom Oni sa mi najskôr asi vybaví niečo na štýl komornejšie ladeného hororu Tí druhí.
Lenže po prečítaní mi to celé tak nejak docvaklo a dalo dokonalý zmysel.

Príbeh (aký príbeh?) je prakticky o ničom, a aj to nič je ešte oklieštené a zbavené končatín. A, paradoxne, nie vždy stačí nejakú tú končatinu odstrániť (prípadne ju nahradiť klepetom).
Celé sa to točí okolo partičky bankárov, ktorí sa zoberú buildingovať team do hôr niekde v prdeli Čiech. Spoiler alert: v lese straší. No a to je vlastne celá kostra príbehu. Easy as fok. Možno až príliš easy...
Strašidelné hory, počkať, veď také niečo tu už bolo nedávno, nie?
Hej. Ale toto nie je Tribeč, ale skôr hory v Západnej Virginii vo Wrong Turn.
Epocha síce niečo tu a tam nadhodí o mytológii lesa, aby poľahky vyskladal atmosféru, ale skôr ide o "Majk Spirit efekt", čiže  "tu a teraz", kedy z ničoho nič začnú vytrhané očné buľvy prakticky vypadávať postavám z riti.
Sľubovaný a očakávaný masaker bol, bohužiaľ, až podpriemerne slabý. Postavy to mali za sebou skôr, než by bolo treba, a určite v tom vidím nevyužitú kopu potenciálu, pretože z autorovho portfólia vieme, že to vie aj lepšie. Oveľa lepšie.
Vraždy boli čajové, priemerné, priam až nezáživné.
Absenciu brutálnych vrážd však vyvažujú morbídnosti kvázi ledabolo roztrúsené po knihe, no každá je položená tak, aby dokázala ešte čo-to vymáčknúť z aktuálnej scény. Celé sa to tak nejak dopĺňa a funguje bez výraznejšieho kolísania tempa.

Takže... je to zlá knižka?
Nie! Len sa blbo komentuje.
Práve to je dôvod, prečo som s recenziou tak otáľal. Na takúto knižku neplatia konvenčné metódy recenzovania. Má totiž veľa nedostatkov, ktorých si je ale autor plne vedomý, a tým si stavia svoj vlastný žáner. Dokáže napísať realistických ľudí s reálnymi problémami, alebo im trebárs aj nahradiť končatinu klepetom, a stále to dokáže vyznieť vierohodne.
Čerešničkou na torte je potom už len morbídnosť a absurdita konkrétnych situácií, pri ktorých som sa neraz pristihol, že sa priblblo uškŕňam.
Myslím, že skôr než šokovať či znechutiť by mala knižka zabaviť, a to sa jej, aspoň u mňa, nadmieru podarilo.
Ak toto nie je účel knihy, tak potom neviem. Ak niekoho niečo urazilo, whatever, my ostatní sa na tom kráľovsky bavíme, pretože toto ani zďaleka nie je čistý horor, ale kopec nadsádzky a hlavne humoru. Často primitívneho, ale who cares.
Epocha sa po pomerne vážnejšom Dome 490 vyventiloval a ja som za to rád.
Čo ma však potešilo najviac, je akýsi filmový retro feeling. Príbeh som vnímal skôr ako deväťdesiatkový film než knihu, spomeniem trebárs opening scénu s videom a následným strihom (kapitolou) do "reality". Rovnako autorove vsuvky s prehovorom priamo na čitateľa boli veľmi zaujímavým osviežením.
Za pár eur dostaneme dve-tri hodinky čítania, ktoré však ani na chvíľu nenudí.

Za mňa 4 vaginálne zúbky a jeden mliečniak z piatich.