Kým v prvej časti boli rozobraté Trumpove diagnózy: (nájdete ju tu: https://www.dailymale.sk/articles/precitali-sme-za-vas-the-dangerous-case-of-donald-trump-1-cast_6231),  druhá je o jeho dopade na spoločnosť, no dozviete sa aj to, ako sa rodí diktátor a kto ho volí (paralely so Slovenskom či Maďarskom sú desivé).

 

Hlavní totalitní vodcovia 20. storočia ako Hitler a Stalin prejavovali paranoidné myslenie. Ovládli celé krajiny a zavraždili milióny ľudí z dôvodov čisto paranoidnej bezohľadnosti, keď si ich vodca v hlave predstavoval ako „nepriateľov ľudu“.

Myslíte si, že DT nemožno porovnávať s Hitlerom?

Trumpove vzorce emocionálneho myslenia sa výrazne nelíšia od tých, ktoré motivovali nacistického vodcu. V tom, aby napáchal ešte väčšie škody a vydal sa skutočne radikálnou cestou, mu zabránili len zákony, sila našich demokratických tradícií a snaha časti televízií informovať verejnosť o DT a jeho administratíve.

Rovnako ako H, začal s vyhlásením, že USA sú v úpadku, vraj spôsobeným Obamom (aj napriek Obamovej záchrane ekonomiky po krachu v roku 2008). Trvanie na tom, že nebezpečenstvo existuje v skutočnosti, pretože existuje v mysli človeka, je charakteristickým znakom diktátora. Pre H predstavovali existenčnú hrozbu Židia, pre DT sú to nelegálni imigranti, najmä Mexičania. Obaja potrebovali nepriateľa, proti ktorému by mohli zamerať nenávistnú skupinu.

DT je navyše schopný niečo vymyslieť a sám tomu uveriť. Podarilo sa mu zmeniť výrok Descartesa (Myslím, teda som) na „Myslím si to, teda je to.“ Táto forma grandióznosti je súčasťou paranoje, ktorá jednoznačne dominuje jeho mysleniu.

Prezident, obklopený skupinou poradcov, ktorí ho buď nedokážu vyviesť z paranoidného myslenia alebo, čo je ešte horšie, sa s ním stotožňujú, predstavuje pre svet obrovskú hrozbu. Najčastejšou obavou, ktorú počúvam od svojich pacientov, je to, že Trumpova impulzívnosť bude mať za následok jadrovú vojnu so Severnou Kóreou.

Naša spoločnosť dosiahla vrchol slušnosti za Obamu, ktorý stelesňoval stabilného lídra mocného národa. Trumpova potreba zničiť všetko, čo Obama dosiahol, pramení z jeho paranoidnej nenávisti k tým, ktorých úspechy nedokáže dosiahnuť, pochopiť ani tolerovať.

 

Problémom nie je duševná choroba, ale nebezpečnosť

Mame dosť dôkazov na to, aby sme vedeli posúdiť mentálny stav DT, napr:

- pýtal sa, načo vyrábame nukleárne zbrane, keď ich nemôžeme použiť (to nie je otázka, ktorú chcete počuť od amerického prezidenta). 

- počas kampane sa viackrát vyjadril, že mučenie nefunguje a sľúbil, že znovu zavedie waterboarding a nové metódy, ktoré pôjdu oveľa ďalej

- chválil sa svojou schopnosťou vyviaznuť beztrestne z obvinení zo sexuálneho napadnutia žien vďaka svojej sláve a moci (,,Môžeš urobiť čokoľvek. Grab’ em by the pussy.“)

- nabádal svojich nasledovníkov na zhromaždeniach, aby zbili protestujúcich tak, že ich budú musieť odniesť na nosidlách. Dokonca sa sťažoval, že nie sú dostatočne násilní.

- naznačil, že jeho fanúšikovia by mohli zabiť jeho rivalku Hillary, ak by bola zvolená za prezidentku, alebo ju aspoň uväzniť. Viedol dav k skandovaniu: „Zavrite ju, zavrite ju!“

 - verí, že sa mu vždy podarí vyviaznuť, bez ohľadu na násilie, ktorého sa dopustí: ,,Mohol by som stáť uprostred Piatej avenue a niekoho zastreliť a nestratil by som voličov.“

Jeho prejav je nekonečným prúdom vyhrážok a povzbudzovania k násiliu, je to jazyk diktátora, čo len potvrdzuje, že je najnebezpečnejším prezidentom, akého sme kedy mali.

●

Keď s DT zaobchádzame, akoby bol „normálnym“ politickým lídrom, pasívne podporujeme a umožňujeme nebezpečnú hru. Psychiatri nesmú mlčať, najmä nie tí špecialisti, ktorí študovali násilie a psychológiu vrahov a nacistov. DT má prst na spúšti najsilnejších nukleárnych zbraní na svete, dokázal by za pár sekúnd zabiť viac ľudí ako ktorýkoľvek diktátor v minulosti. Ak niečo vykoná, nebude to len jeho chyba, ale aj naša. Ak budeme čakať ako v roku 1930 Nemecká psychiatrická asociácia, dopadneme ako Nemecko.

DT, impulzívny, arogantný, chaotický, nihilistický, protirečivý, samoľúby sebec je ako najmocnejšia hlava štátu na svete bezprecedentne a abnormálne nebezpečný.  Scenár, v ktorom by tento pomstychtivý jedinec mal len pár minút na rozhodnutie, či to odpáliť, je nočnou morou každého normálneho človeka.

 

Klinický prípad nebezpečnosti DT

Terapeuti po celej krajine hlásia, že museli do svojej praxe doplniť tzv. „volebnú traumu“.

Vidíme strach z atmosféry intolerancie, ktorá sa začala kampaňou DT. Od jeho zvolenia zaznamenali USA nevídaný nárast trestných činov z nenávisti, ktoré boli namierené proti čiernym, imigrantom, členom LGBT komunity, náboženským menšinám, ženám a ľuďom so zdravotným postihnutím. V niektorých prípadoch sa páchatelia na podporu svojich ohavných činov odvolávali na prezidenta.

Výskum naznačuje, že individuálne prejavy predsudkov a potenciálneho násilia značne závisia od vnímaných noriem a DT určite mal vplyv na ich zmenu (aj Hranol).

DT normalizuje predtým nehorázne správanie a jeho vplyv je taký všadeprítomný, že si vyslúžil označenie „Trumpov efekt“. Ľudia z rôznych spoločenských vrstiev a rasových skupín sú znepokojení tým, čo sa deje v krajine. Imigranti zažívajú hrôzu z odlúčenia od svojich blízkych, zadržania a kriminalizácie len na základe svojho vzhľadu. Mnohí majú ťažké osudy, ušli kvôli režimu, vyvraždili im rodiny, teraz konečne chodia na terapie - čo bude s nimi? Deti chodia do školy vydesené. Ženy, ktoré zažili sexuálne zneužívanie, sú opäť traumatizované, lebo DT sa chvastá ich obťažovaním. Vidíme, ako sa rodiny a priateľstvá rozpadajú na základe politických línií. Je to vyvrcholenie najmenej dvoch desaťročí rastúceho rozkolu v našej kultúre a politike, kde tí, ktorí majú odlišný názor, sú vnímaní nielen ako pomýlení oponenti, ale ako nebezpeční nepriatelia.

Máme novú kategóriu stresu - politický stres: predstavuje dopad slov, činov a politiky vládnych orgánov a volených predstaviteľov na naše osobné blaho. 

Klientom pomáhame zvládať situáciu prostredníctvom tlmivých metód (pozerať menej správ, vyhýbať sa hádavým ľuďom) alebo konkrétnych akcií ako charita či dobrovoľníctvo.

●

Pýtate sa, ako je možné, že duševné poruchy DT neboli riešené skôr? Keďže nedokáže tolerovať kritiku a ohrozenie svojho ega, vyberá si za poradcov buď členov rodiny, alebo ľudí, ktorí, v klinickom žargóne, „umožňujú“ jeho chorobu. Kľúčové poradné pozície v Bielom dome zastávajú jeho politicky neskúsená dcéra a zať, zvyšok sú pätolizači, ktorí sa vyhýbajú spochybňovaniu vodcu zo strachu z jeho odplaty. DT sa dištancoval od možných kontrol a protiváh a popiera akúkoľvek spätnú väzbu, ktorá nepotvrdzuje jeho sebaobraz.

●

Pre Trumpa sú niektoré životy dôležité

Tragicky sa zdá, že sa vraciame do doby, o ktorej sme si mysleli, že ju máme za sebou. Čierni sú zabíjaní na uliciach preto, že sú čierni. Ženy sú sexuálne napádané, lebo sú ženy. Nevinné deti sú držané v klietkach, dočasne/ natrvalo oddelené od matiek za peniaze daňových poplatníkov a pre zisk DT a jeho kumpánov vo výške 7 dolárov za každé z 1500 detí. V čase, keď sú chudobné a vydesené stredoamerické matky násilne oddeľované od svojich detí, tehotné biele ruské ženy čakajú v luxuse drahých Trumpových nehnuteľností na Floride a platia až 100 000 dolárov za to, aby sa ich deti narodili na americkej pôde...

 

Trauma, čas, pravda a Trump

Po zvolení DT mnoho jednotlivcov, najmä tí, ktorí boli terčom Trumpových zúrivých prejavov xenofóbie, rasizmu a islamofóbie, prežívalo túto udalosť ako traumatickú bez toho, aby vedeli prečo. „Mám 4 zo 6 znakov, na ktoré sa Trump zameriava: som Arabka, lesbička, imigrantka a žena,“ poznamenala jedna pacientka.

Kolega, ktorý liečil Newyorčanov po teroristickom útoku na Svetové obchodné centrum, povedal, že reakcie pacientov na zvolenie DT sú oveľa horšie. „Rozdiel je v tom, že útoky boli časovo obmedzené a vyvolané vonkajším zdrojom. Trumpa zvolili tí medzi nami a jeho agresia sa zdá byť nepretržitá a nikdy nekončiaca.“

Tiež som bol v šoku. Ako špecialista na traumy som u svojich pacientov rozpoznal príznaky traumatického šoku, možnú predzvesť posttraumatickej stresovej poruchy (PTS). Mohla nenásilná udalosť, akou je voľba prezidenta, vyvolať traumatickú reakciu?! Možno Trumpovo víťazstvo stotožniť so fyzickým útokom či prírodnou katastrofou?

Pre mnohých Američanov JE jeho prezidentstvo katastrofálnou udalosťou. Po voľbách psychoterapeuti hlásili obrovský nárast nových pacientov, ktorí vyhľadávajú pomoc kvôli úzkosti a stresu z politiky. Objavili sa termíny ako povolebná porucha, Trumpova stresová porucha a stresová porucha z titulkov. Príznaky PTS, ako je nespavosť, nemožnosť sústrediť sa, hypoventilácia a podráždenosť teraz postihujú nielen bojových veteránov, obete znásilnenia, násilných trestných činov a prírodných katastrof, ale aj mnohých iných. Mimochodom, porucha sa týka aj samotných terapeutov. Zatiaľ čo pomáhali svojim klientom, aj oni mali problém zvládať a spracovať rovnaké pocity...

Ako sa DT mohol vôbec dostať do Bieleho domu? Ak súhlasíme, že zručnosti amerického prezidenta sú rovnako dôležité ako zručnosti kardiochirurga, ktorého profesionálny úsudok a odborné znalosti môžu pre jeho pacientov znamenať život alebo smrť – potom je desivé vidieť, že americká politika má za prezidenta kardiochirurga, ktorý nikdy nevkročil do operačnej sály. Niet divu, že jeho nedostatok kvalifikácie a necitlivosť vyvolali úzkosť, ak nie dokonca paniku u tých, ktorých životy závisia od jeho starostlivosti. DT je ​​destabilizujúci faktor spoločnosti, spôsobujúci hlboké rany, z ktorých sa, obávam, budeme zotavovať roky.

 

Vo vzťahu s násilníckym prezidentom

Domáci násilníci a DT majú spoločné črty. Príčinou ich správania je nízke sebavedomie, ktoré vedie k nízkej tolerancii strachu, hanby a hnevu. V detstve sa preto naučili predchádzať im nezdravými mechanizmami (agresivitou, nečestnosťou, impulzivitou, paranojou, nedostatkom ľútosti a empatie). Trump je extrémnym príkladom.

Životy trávia v emocionálnej panike z toho, že budú súdení a uznaní za nehodných. Keď sa násilník cíti byť partnerom spochybňovaný alebo odmietnutý, môže dôjsť k domácemu násiliu. (Trumpova prvá manželka Ivana oficiálne obvinila DT zo znásilnenia, čo neskôr zmiernila v rámci lukratívneho rozvodového vyrovnania, ale úplne ho neodvolala. Aj jeho nesúvislé bľabotanie môže byť znakom ustrašeného, ​​reaktívneho emocionálneho stavu; nedokáže dostatočne upokojiť mozog, aby vytvoril celú vetu).

Tvrdohlavo odmietajú priznať si chybu, aj keď im fakty tancujú na nose. Počas hádok sa zúfalo snažia zvládnuť hanbu popieraním alebo presúvaním viny. Vlastná emocionálna bolesť ich premáha, a tak ju radšej prenášajú na iných, i keď im tým ublížia. Aj DT viac záleží na tom, aby ochránil svoju krehkú psychiku, než aby robil to, čo je správne pre krajinu. Ak má problém, musí vybuchnúť, aby sa v tej chvíli cítil lepšie.

Tieto typy inštinktívne vyhľadávajú tých, ktorí sú ochotní byť ovládaní, manipulovaní alebo zastrašovaní. Poddajní ľudia ich nebudú spochybňovať, opravovať ani obviňovať.

Nedostatok emocionálneho naladenia a prosociálnej reakcie u nich vedie k depersonalizácii ostatných. Depersonalizáciou partnerky sa násilník chráni pred prirodzenými emóciami viny a empatie, aby mohol v noci spať s čistým svedomím. Dištancuje sa od jej ľudskosti tak ďaleko, že jej city jednoducho prestávajú existovať. Je desivé, že máme prezidenta, ktorý možno stratil schopnosť starať sa o ľudské životy, ktoré má chrániť.

Väčšina násilníkov sa snaží spoločensky neprijateľné vlastnosti skryť, často sú k ostatným zdvorilí, ale k partnerovi hrubí. DT sa nesnaží maskovať. Cíti sa oprávnený verejne hanobiť a ponižovať. Urážky a vyhrážky boli základom jeho kampane, čo naznačuje, že ide o ​​extrémneho násilníka, ktorý sa ani nepokúša prekryť svoju zlú povahu sociopatickým šarmom. Nedokáže dobrosrdečnosť ani len predstierať.

Základným problémom prezidentovania DT nie je len to, že jeho nepremyslená politika nám môže uškodiť, ale i to, že normalizuje nemorálne správanie a podporuje jeho plné prejavenie u tých, ktorí boli doteraz brzdení spoločenskými normami. Ak je nedávny nárast rasového násilia ukazovateľom, DT dal svojim nasledovníkom zelenú, aby konali.

Bohužiaľ, môže byť nemožné dostať džina späť do fľaše. DT bude mať naďalej toxický vplyv. Zhrubnutie spoločnosti a strata slušnosti a empatie budú zrejme v blízkej budúcnosti nenapraviteľné. Dúfajme, že sa s týmto prezidentom rozídeme skôr, ako rozbije krajinu.

 

Birtherizmus a začiatok Trumpovho zmýšľania

V roku 2011 prišiel DT s konšpiračnou teóriou, že Obama nie je rodeným občanom USA.

Žiadny iný prezident nebol vystavený takémuto útoku. Akoby urážka prezidentovej dôstojnosti bola prípustná len preto, že bol čierny. Hoci DT priamo nevyjadril rasizmus, jeho birtherizmus bol výzvou na delegitimizáciu černošského občana ako Iného. DT naznačil, že černoch nemôže byť skutočným Američanom. Birtherizmus signalizoval, že pre Ameriku je hlboko v duši povolené naďalej prechovávať historické rasové predsudky.

Úmyselným prekrúcaním faktov DT ukázal základnú podstatu svojej osobnosti: zvrátenosť svojho vzťahu k pravde. Birtherizmus bol jeho úvodnou politickou snahou.

 

Trump’s daddy issues

Zdá sa, že mnohí republikáni sú uväznení v dysfunkčnom vzťahu s DT ako so silnou otcovskou postavou, ktorá zahojí to, čo je v nich zlomené.

DT v snahe zapáčiť sa dominantnému otcovi prebral od neho vražedný inštinkt súťaživosti a tvrdý vyjednávací štýl. Jeho starší brat tlak nezniesol, prakticky sa upil k smrti.

Myslím si, že DT sa stotožňuje so štýlom svojho otca - v psychológii sa to nazýva identifikácia s agresorom: môžeme túžiť po tej istej moci, ktorú sme pôvodne nenávideli alebo proti ktorej sme dokonca bojovali. Jeho obdivovatelia si však neuvedomujú, že veľkého frajera len hrá - v hĺbke duše je neistý. 

 

Trump a americká kolektívna psychika

Zdá sa, že Trumpov narcizmus a útoky na politickú korektnosť sú v súlade s potrebami značnej časti americkej populácie. Tu sú tri dôvody:

1. Zranenosť v jadre amerického Ja (strach z vyhynutia)

Mnohí majú pocit, že toto štádium dejín je menej bezpečné ako predchádzajúce. Boja sa straty nadradenosti bielych Američanov, straty miesta USA vo svete, je tu hrozba terorizmu, imigrantov, globálnej ekonomiky, rastúca nerovnosť, zlé zaobchádzanie so zraniteľnými menšinami a životným prostredím (čo sa dá vyjadriť ako  „Chcem svoju krajinu späť“).

Trump ponúka rozptýlenie úzkosti z vyhynutia popieraním reality.

2. Obranné mechanizmy mobilizované v skupinách, ktoré sa cítia zranené

Ide o narcistické zranenie na úrovni skupiny (skupina, ktorá predtým mala v spoločnosti pevné miesto, napr. bieli Američania strednej triedy, sa ocitá marginalizovaná a upadá. Je ľahké pre ňu vidieť nových imigrantov, ako im kradnú americký sen).

Zruční politici môžu spustiť skupinové komplexy procesom slovných asociácií, ktoré potom žijú vlastným životom. DT odhalil obrovskú priepasť temných, surových emócií v národnej psychike nás všetkých, naše malé špinavé tajomstvá. V súvislosti s rôznymi menšinami sa vynorila zúrivosť, hnev, závisť a strach. Jeho  ochota byť politicky nekorektný sa pre mnohých stala znakom jeho „hovorenia pravdy“.

3. Prísľub alebo nádej na vyliečenie rany

Treťou zložkou je Trumpov implicitný sľub o poskytnutí lieku na ranu na úrovni skupinového Ja. Tu je jeho narcizmus najnebezpečnejší. Rovnicu možno sformulovať takto: „Ja som Veľkosť, o ktorú sa Amerika môže opäť usilovať. Stotožnením sa s tým, aký som skvelý, môžete oživiť svoj zranený americký sen a opäť urobiť seba a Ameriku veľkými.“ Alebo: „ „Aj vy môžete byť ako ja, agresívny, úspešný, veľký, mocný.“ Toto je narcizmus DT, ktorý sa spája so zraneným narcizmom tých Američanov, ktorým sa vytrácajú šance na blahobyt a bezpečnosť. Aby som to povedal tak vulgárne, ako by to povedal sám T: Trump chytil americkú psychiku za „pussy“.

 

KTO VOLÍ TRUMPA? 

Tyranie sú trojnohé beštie. Ich nevyhnutnými zložkami sú tyran, jeho podporovatelia a spoločnosť, v ktorej sú priaznivé podmienky pre ich spojenie. Politológovia to nazývajú toxický trojuholník.

TYRAN

Všetci tyrani majú niekoľko spoločných čŕt: sú to prevažne muži so špecifickou charakterovou chybou, narcistickou psychopatiou (tzv. malígny narcizmus), ktorá sa prejavuje ťažko narušeným alebo chýbajúcim svedomím a nenásytnou túžbou po moci a obdive. Narcistický psychopat je impulzívny a neschopný prežívať empatiu alebo vinu. Zaobchádza s ostatnými ľuďmi ako s objektmi naplnenia potrieb a prianí. Nedostatok svedomia ho robí slepým voči vyšším ľudským hodnotám, čo mu umožňuje ich úplne ignorovať alebo ich vnímať ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov. Keďže nemá zábrany, môže ľahko klamať, podvádzať, manipulovať, ničiť a zabíjať – alebo, keď je dostatočne mocný, prikázať iným, aby to urobili za neho.

Narcistickí psychopati, ktorí sa zmenili na tyranov, disponujú správnou kombináciou manipulatívnosti, sebakontroly a inteligencie na presvedčenie ostatných, aby ich podporovali dostatočne dlho na to, aby svoje grandiózne nápady uplatnili vo veľkom meradle. Zdá sa tiež, že majú zručnosti, považované za charizmu, napr. schopnosť predniesť prejavy, ktoré inšpirujú ostatných, aby ich nasledovali. Častejšie je však táto charizma len ich schopnosť povedať ostatným, čo chcú počuť.

Keď sa tyrani dostanú do mocenských pozícií, môžu naplno uvoľniť svoj sadizmus pod pláštikom zvrátených ideálov, ktoré predávajú ako zásterku pre svoje primitívne pudy. Stávajú sa utláčateľmi alebo vrahmi tisícov miliónov ľudí.

Tyrani sa stotožňujú s inými tyranmi a nachádzajú inšpiráciu v ich úspechu. Čím väčší a bezohľadnejší je žijúci alebo historický tyran, tým väčšou inšpiráciou je pre tých, ktorí sa o to ešte len snažia. Budúci tyran sníva o tom, že sa stane rovnako veľkým a lepším ako jeho obľúbené tyranské vzory, a ak tieto vzory ešte žijú, nastupujúci tyran sa môže tešiť na priazeň tých súčasných a zároveň plánovať ich zánik a prekonanie v svetovom rebríčku tyranov. Aby to však dosiahol, musí najprv získať pozíciu najvyššej moci vo vlastnom národe.

NASLEDOVNÍCI

Tyranov narcizmus je hlavným lákadlom pre jeho nasledovníkov, ktorí do neho premietajú svoje nádeje a sny. Prostredníctvom procesu identifikácie si nasledovníci osvojujú jeho všemohúcnosť a slávu a predstavujú si, že sú rovnako mocní ako on. Táto identifikácia hojí ich narcistické rany, ale zároveň má tendenciu potlačiť ich rozum a svedomie, čo im umožňuje zapojiť sa do nemorálneho a kriminálneho správania s pocitom beztrestnosti. Ide vlastne o prepojenie vzájomne kompatibilných narcistických potrieb. Ľudia v ňom vidia svojho dlho očakávaného spasiteľa a náhradu za otca, on v ich obdive na oplátku dostáva zásobu narcistickej energie, tisíce zrkadiel odrážajúcich jeho veľkosť.

Tyran je vždy vybratý na vykonanie psychicky obnovovacej funkcie: pomstiť sa za poníženia (narcistické rany) svojich nasledovníkov a potrestať tých, ktorí ich spôsobili. Narcistická pomsta bude vykonaná na obetnom baránkovi, ktorým budú INÍ. Tyran a jeho nasledovníci si zvyčajne vyberajú ako nástroje pre svoje negatívne projekcie a agresiu tých členov spoločnosti, ktorí sú nielen odlišní, ale aj slabší. Tyran smeruje svoju vlastnú agresiu a agresiu svojich podporovateľov na INÝCH, ktorí nemajú nič spoločné so zraneniami týchto podporovateľov.

Prirodzeným dôsledkom hľadania obetného baránka je dehumanizácia INÝCH, ktorá potom ospravedlňuje všetky druhy zverstiev páchaných na nich. Ľahkosť, s akou sa tento postoj šíri v narcistických skupinách, je desivá.

Tyranovo povolenie takejto agresie sa javí ako dôležitá súčasť jeho príťažlivosti pre jeho krvilačných nasledovníkov. Keď dehumanizujeme INÉHO a vnímame ho ako nebezpečného nepriateľa, môžeme ľahko racionalizovať akýkoľvek násilný čin, ktorý na ňom spáchame, ako sebaobranu. A tak sa hromadné odstraňovanie týchto „dravých zvierat“ stalo jedným z hlavných cieľov nacistov, ktorí verili, že Židia a iní neárijci ohrozujú ich existenciu. Strach, či už skutočný alebo predstieraný, prameniaci z tejto falošnej viery, sa ľahko používal ako dostatočné ospravedlnenie pre masové vraždy.

Treba poznamenať, že tyranovi podporovatelia a najmä riťovlezi z jeho najbližšieho okruhu majú tendenciu zdieľať jeho charakterové chyby a zvyčajne sú zodpovední za realizáciu jeho deštruktívnych plánov spôsobmi, ktoré sa zdajú byť racionálne a prijateľné pre verejnosť. Ich význam časom rastie, keďže tyran sa psychicky rozkladá, čo sa nevyhnutne stáva narcistickým psychopatom v pozíciách najvyššej moci. Ako jeho paranoja, grandiozita a impulzívnosť rastú, jeho pomocníci, obávajúci sa o svoje postavenie a často aj o životy, sa až do samého konca snažia zachovať obraz jeho „normálnosti“ a veľkosti pre verejnosť.

SPOLOČNOSŤ  

Tyrani nevznikajú vo vákuu, kultivácia špeciálnych podmienok trvá roky - rastúca sociálna nerovnosť, ignorovaná elitami, ktoré z nej profitujú, chaos, rozpad spoločenských noriem a rastúca neúcta veľkej časti spoločnosti k ľudskosti a vyšším hodnotám. Ďalším aspektom je bezohľadná konkurencia, žiarlivosť a agresia v rámci štátu, ale aj k iným národom v mechanizme hľadania obetného baránka, ktorý má zabrániť vnútornému rozpadu spoločnosti presmerovaním jej narcistického hnevu na vonkajšie objekty.

Tieto zraniteľné spoločnosti sa často trápia nejakou formou narcistického zranenia, ako je poníženie z prehratej vojny, medzinárodné sankcie alebo zmluvy, vnímané ako nespravodlivé (tiež vám napadlo Maďarsko?). Žiadny z týchto procesov však nie je otvorene uznaný, neuvedomujú si ho ani členovia spoločnosti.

Kým v nižších triedach panuje chaos a svár, elity, uväznené vo svojich narcistických bublinách, si utrpenie svojich spoluobčanov nevšímajú. Umiernení Nemci vnímali Hitlera ako nabubralého, ale neškodného šaša, zatiaľ čo mnohé intelektuálne elity a bohatí boli napriek tomu fascinovaní jeho veľkolepou víziou budúcej slávy Nemecka. Narcizmus elít ich robí slepými aj voči nastupujúcej tyranii.

Ako ukazujú história, mocní narcistickí psychopati sa nelíšia od bežných ľudí. Žiadny tyran sa nedostane k moci prísľubom tyranie, každý sľubuje obnovenie práva a poriadku, vytvorenie lepších ekonomických podmienok a obnovenie slávy národa. Tieto prázdne sľuby sú vždy spojené s obetným baránkom, na ktorého smeruje narcistický hnev, a zvyšuje tak súdržnosť spoločnosti.

Tyran sa objavuje v spoločnosti, ktorá je už aj tak oslabená neporiadkom a neschopná alebo neochotná prijať nápravné opatrenia, ktoré by zabránili tyranskému prevzatiu moci. Keď sa on a jeho podlízavá kabala dostanú do vedenia, prehlbujú a rozširujú neporiadok, rozkladajú a menia spoločenské normy, inštitúcie a zákony tak, aby plne odrážali ich vlastnú patológiu. Ľahkosť, s akou sa tyranská ideológia šíri, je vždy väčšia, než si chceme predstaviť. Naša narcistická slepota nám znemožňuje uveriť, že by sa to mohlo stať aj tu.

 

Má svet v rukách a prst na spúšti

V roku 1994 prezident Carter vyjadril poľutovanie nad tým, že nemáme spôsob, ako zabezpečiť, aby osoba, poverená odpálením jadrových zbraní, bola duševne a fyzicky zdravá. Mimochodom, prehľad držiteľov prezidentských funkcií v USA v rokoch 1776 až 1974 odhalil, že 49 percent z 37 prezidentov spĺňalo kritériá, naznačujúce psychiatrické poruchy.

Lekár urobil DT len nedostatočné 10-minútové kognitívne vyšetrenie, aby znepokojenej verejnosti poskytol falošné uistenie o jeho zdraví. Síce už bol odvolaný, no jeho „vyšetrenie“ nebolo nahradené. Dozvedeli sme sa tiež, že Trumpova ďalšia zverejnená lekárska správa bola nadiktovaná samotným Trumpom.

DT často hovorí veci, ktoré nie sú pravdivé. Je otázne, či tieto lži sú výsledkom nevedomosti alebo ide o úmysel. Zlovestným vysvetlením patologického klamstva môže byť aj neurologický stav ako demencia či iné degeneratívne ochorenie mozgu.

Ak ide o úmysel, môže to byť taktika na zničenie dôvery v hlavné médiá. Najúspešnejší klamár v dejinách, Hitler, povedal: „Ani najbrilantnejšia propagandistická technika neprinesie úspech, pokiaľ sa pri nej nebude pamätať na jeden základný princíp. Musí sa obmedziť na niekoľko bodov a opakovať ich znova a znova. Vytrvalosť je prvou a najdôležitejšou požiadavkou úspechu.“ Mimochodom, Hitler asi mal v detstve osýpkovú encefalitídu, ktorá viedla k poškodeniu jeho osobnosti, neskôr zneužíval amfetamíny (na ťažké depresívne stavy), pravdepodobne trpel bipolárnou poruchou a prejavoval príznaky demencie v dôsledku Parkinsonovej choroby.

Prezident DT preukázal nedostatočnú kontrolu impulzov, ktorú my, neurológovia, denne pozorujeme u našich pacientov s poškodeným mozgom a u duševne chorých pacientov.

Naliehavo žiadame Kongres, aby schválil legislatívu, ktorá zabezpečí, aby budúci prezidentskí a viceprezidentskí kandidáti boli hodnotení odbornou komisiou pred všeobecnými voľbami. Jadrový arzenál je v rukách prezidenta, ktorý vykazuje príznaky vážnej duševnej nestability. Svet, ako ho poznáme, môže prestať existovať po jednom tweete o 3:00 ráno.

 

Vzťah medzi charizmatickým vodcom a jeho nasledovníkmi

V čase krízy jednotlivci upadajú do stavu delegovanej všemohúcnosti a vyžadujú vodcu, ktorý ich zachráni a postará sa o nich. Ako sme už vysvetlili, ich ego bolo zranené, potrebujú ideál, v ktorom sa budú zrkadliť. Považujú sa za hodnotných len vtedy, keď sa dokážu stotožniť s jednotlivcami, ktorých obdivujú pre prestíž, moc, krásu, inteligenciu alebo morálne postavenie. Úspech vodcu sa stáva úspechom jeho nasledovníkov. Charizmatický vodca im hovorí: ,,Nasledujte ma a ja sa o vás postarám. Spoločne môžeme začať odznova a vytvoriť novú spoločnosť. Chyba nie je v nás, ale vonku a jedinou prekážkou šťastia, mieru a prosperity, ktorú si zaslúžime, je vonkajší nepriateľ, ktorý nás chce zničiť.“

Trump má osobnosť lídra, hladného po ,,zrkadlách“ - jeho grandiózna fasáda sa živí potvrdzujúcimi a obdivnými reakciami, ktorými rieši svoj vnútorný pocit bezcennosti a nedostatok sebaúcty. Priťahujú ho veľké davy, kričiace jeho meno, preto pokračoval v obrovských zhromaždeniach aj po voľbách. Je to však vzájomné opojenie – on uisťuje svojich nasledovníkov, ktorí zase uisťujú jeho o jeho sebaúcte.

Priťahujú sa teda navzájom. (Tým v žiadnom prípade nenaznačujem, že všetci, ktorí volili DT, sú narcisticky zranení jedinci).

Hitlera na masových zhromaždeniach prirovnávali k hypnotizérovi, ktorý uviedol celé publikum do tranzu. Dokonca aj tí, ktorí nerozumeli po nemecky, sa cítili ako očarovaní. A čo je najpozoruhodnejšie, išlo aj o autohypnózu, keďže samotný H zjavne vstúpil do tranzu, hypnotizovaný uchvátenými reakciami svojich hypnotizovaných nasledovníkov. Sila hypnotizéra však v konečnom dôsledku závisí od ochoty jeho subjektu podriadiť sa jeho autorite, odovzdať mu svoju vôľu a vzdať sa kontroly nad svojou autonómiou.

 

Neusporiadané mysle

Dejiny a spoločnosť boli hlboko formované menšinou ľudí s nebezpečnými poruchami. Pravidelne sa im darí dosahovať vedúce pozície v politike, často s katastrofálnymi výsledkami. Prečo teda nie je toto dôležité prepojenie medzi politikou a psychologickou patológiou jasnejšie rozpoznané?

Existujú na to 3 dôvody:

1. Všeobecný nedostatok pochopenia toho, čo sú nebezpečné poruchy. (Je potrebné viac vzdelávať, mnoho ľudí ich stotožňuje s filmovými postavami ako Hannibal Lecter. Väčšina ľudí si myslí, že psychopati sú viditeľne nebezpeční a je ich málo).

2. Druhá námietka voči diskusii o duševnom zdraví politických vodcov pramení z pochopiteľných obáv z možného zneužitia mentálnej kategorizácie.

3. Často oslovujú nás všetkých, najmä v časoch sociálnych a politických nepokojov. Ich príťažlivosť nedokážeme pomenovať, no máme tendenciu ich odmeňovať mocou a obdivom („hovoria, čo si myslia“, oni „dokážu veci vyriešiť“).

 

Preto, prosím, zdieľajte tento článok a šírte osvetu!