Pišta Svitek bol človek, ktorý tu žil pred pár desaťročiami a nechválne slávnym sa stal hlavne tým, že sekerou brutálne zavraždil svoju družku, dve jej dcéry a jedno nenarodené dieťa. Aby toho nebolo málo, všetky ich pohlavne zneužil, rozštvrtil a ich vnútornosti porozhadzoval okolo seba.

Creepy as fuck, right?

 

Svitekovho pošahaného príbehu sa chytil samozvaný kráľ slovenského brakového hororu, Mark E.Pocha, a posunul ho o tri dekády do súčasnosti, kde sa Štefan ocitne prezlečený za... Jokera.

Yup, bez srandy.

Ukazuje sa, že rovnako ako v jeho poslednej knihe, Svet je plný démonov, Mark s vlastnými nápadmi končí a rovnako tak aj s akýmikoľvek inováciami. Keď chcem čítať o Hellboyovi, otvorim si toho Mingolovho. Keď chcem Jokera, mam xyz rôznych variácií. Asi som moc obmedzený, ale fakt ma nezaujíma slovenský Joker, ktorý slope borovičku a fajčí cirkusantov.

Svitekov príbeh neskrýval obrovský potenciál pre parádny psychologický horor, on ho priam vyžaroval. Preto som s malou dušičkou čakal, z ktorého konca ho Epocha vezme...

 

Čo sa týka príbehu, striedajú sa tu klasicky dve dejové linky, ktoré sa v určitom bode pretnú. V jednej sledujeme detstvo a dospievanie Sviteka a jeho útrapy, v druhej zase útrapy nejakych deciek a jedného týpka, ktorého sestru zavraždil Pišta Joker.

Nah.

 

Chcelo by to pridať gore (krajinu kanibalov imho stale neprekonal), a ubrať vágne, trápne a nezaujímavé postavy puberťákov, ale Epocha sa zrejme bojí, že by jeho knihy boli príliš nechutné (existuje vlastne vramci žánru slasher nejaký strop?) a prestali by ich čítať pätnástky, čo by jeho predaj zredukovalo minimálne o polovicu. Čiže je na mieste otázka, či píše v tomto zavedenom "about to be gore... but just a bit" formáte z marketingových dôvodov, alebo jednoducho dosiahol maximalny potenciál a nás tak čakajú nekonečné opakovačky len so zmenenými menami.

Takýto formát pravdepodobne baví jeho mladé fanúšičky, ktoré sa mu momentálne fotia na Instagram a ja sa už len čakám, ako ho uvidíme v dvojke V sieti.

 

Autor sa postupne vyvíja,... Alebo aj nie. Možno keby sa Mark namiesto pokusov o rapovanie (true story) sústredil viac na písanie, ďalšia kniha by mohla dopadnúť značne lepšie.

A možno nie.

Najväčším kameňom úrazu je podľa mňa to, že sa chce zubami nechtami držať žánru teen adult, čiže mladí a vytretí. Toto kombo so slasherom totiž nemusí fungovať vždy. Ako napriklad tu. Čerešničkou na torte je už len čeština, na ktorú inak v knihách nedam dopustiť, ale tuto akosi nefunguje. Ako povedal autor, zrejme má unikátny literárny štýl, ktorý v preklade stráca. V tomto súhlasím.

 

Ak toto všetko vyznelo ako hejt, tak nech. Ale úprimne, mám doma všetky jeho romány a rád by som videl, ako autorsky rastie, avšak táto kniha, rovnako ako predchádzajúca, sa ani len neobtreli o latku očakávaní, ba hlboko ju podliezli.

preto je na mieste otázka, či ďalšiu jeho knihu vôbec čítať.

Hawk.