Ďalší vhodný víkend vyšiel na 14.-15.09.2019. Nanešťastie ale v obvyklej leteckej škole boli plné vybookovaní a nemali voľnú ani len dvojmiestnu mašinu. Ešte šťastie, že spolupracujem aj s druhou školou a tí mali na nedeľu voľnú štvormiestnu OM-AGE. Zarezervoval som ju teda na celú nedeľu, dohodol kamaráta a naplánoval let.
Ráno sme s priateľkou prišli pekne na letisko, prešli v GAT cez kontrolu a handling nás odviezol k hangáru.
General Aviation Terminal, kade chodia papaláši, bizjety, aerolinkoví piloti s posádkami a piloti s pasažiermi všeobecného letectva.
Otvoril som hangár - a hangár prázdny. Ani skrutka, nieto DA-40 TDI. WTF? Roztáčam telefóny, môj kamarát-inštruktor/spolumajiteľ nedvíhal, tak som zavolal na planning. Teta mrzuto zdvihla (to aj v nedeľu ráno ma musíte otravovať?)
“Čo?”
“A prečo ste na letisku?”
“Veď som vám včera písala, OM-AGE mala nehodu a je na dva týždne v servise!”
“Ale naozaj som vám písala, pozrite si esemesky!”
“Ale ja som to naozaj posielala, aha tu to mám odoslané.”
“Vlastne, už sa mi raz stalo, že to ten môj ajfón neodoslal...”
“Ale ja som to naozaj posielala, prisahám!”
“A teda sa veľmi ospravedlňujem, ale momentálne nemáme žiadnu voľnú mašinu. Dve lietajú v Trenčíne, jedna je na víkend v Portoroži a tá vaša je v servise.”
“Mrzí ma to.”
“Hej, žiak štrajchol pri pristávaní vrtuľou o runway a je celá pokrivená. Našťastie sa nikomu nič nestalo, schytala to len vrtuľa a opravia to rýchlo.”
S maličkou dušičkou som ešte zavolal do prvej leteckej školy, či náhodou niekto neodriekol let, že keď už sme na tom letisku. Ale samozrejme, voľné nebolo nič. Tak sme si zavolali handling naspäť a šli si schladiť hlavu turistikou do karpát.

Do tretice všetko dobré, to už naozaj musí vyjsť. Ďalší termín sa vyskytol až v októbri, 20.10.2019. Počasie bolo pekné, predpoveď hlásila krásne slnečné počasie a príjemné teploty, what could go wrong?
Znova som zajednal štvormiestnu DA-40, tentokrát Evku.
V sobotu večer mi napísal kamarát, že dostal defekt, koleso nejde dolu a nevie či zoženie servis. Možno by to dal na rezerve, ale je to 30km jedným smerom, takže nevie, či nakoniec dorazí.
Nevadí, aj tak ideme. Už sme si totiž kúpili online aj vstupenky na prehliadku zámku, ak sa nestretneme, aspoň si pozrieme Konopiště.
V nedeľu ráno bola trochu hmla, ale to sa určite zdvihne. Kamarát písal, že to nedá, dostal silnú migrénu. A je tam vraj dosť škaredo. Predpoveď ale vraví, že hmla sa do desiatej zdvihne a bude krásne slnečno. Kým sme dorazili na letisko, aj sa tak stalo.
Bolo naozaj krásne, slniečko svietilo, elektronické plašiče vtákov štebotali... Tak som rýchlo podal letový plán cez mobilný web.
Kontrola, handling, predletová príprava, spúšťanie, letové povolenie, rolovanie, motorová skúška, vzletové povolenie, vzlet.
Leteli sme si pekne podľa plánu, slniečko svietilo, viditeľnosť pekná, už sa pomaly blížilo Brno. A za Brnom rovná čiara a nízka oblačnosť. Riadiaci nás posielal ďalej na výstupný bod Whisky, ale tým smerom nebolo vidno ani útržky zeme.
Hovorí sa tomu VFR on top, kedy lietadlo síce letí v dostatočných odstupoch mimo oblakov, ale nemá vizuálny kontakt so zemou. V EÚ je to normálne, ale na Slovensku sa to považuje za IFR (hlavne, že je EÚ legislatíva nadriadená národnej, ha, ha, ha). A ja na to nemám tréning, ani licenciu. A netuším, aká legislatíva je v CZ.
A taktiež nie som samovrah - ak poletím ďalej a oblačnosť bude súvislá, nebudem mať ako pristáť. Kvôli zmenám v prenájmoch predchádzajúci deň som nemal mašinu plne dotankovanú (vtedy zvláda zhruba 6-7h letu), paliva bolo tak akurát na priamy let s asi hodinovou rezervou.
Blbé ale je, že už som bol nad oblačnosťou a oblačnosť stúpala. Oznámil som teda riadiacemu zmenu plánov a požiadal vektory na pristátie - skúsime spraviť bezpečnostné pristátie na LKTB (Brno Tuřany), počkať hodinku-dve a mohlo by sa to zlepšiť. Riadiaci o vektoroch počuť ani nechcel, veď sme let VFR, máme ísť vlastnou navigáciou. Nasucho som preglgol, nastavil na GPSke direct to LKTB a dúfal na zázrak.
Zázrak sa promptne udial, pod nami sa otvorila príhodná diera v oblakoch, ktorou sme mohli bezpečne sklesať pod najnižšiu vrstvu a nadviazať vizuálny kontakt so zemou.
Bezpečne sme bezpečnostne pristáli, vyhandlovali sme handling a iné poplatky a šli sa nudiť. Ak máte pocit, že na Štefániku skapal pes, tak v Tuřanoch ich skapalo aspoň 5. Počas lovu na mamuta. A ani chudák mamut to nerozdýchal. Počas letnej sezóny to trochu oživia dovolenkové chartre, ale inak nič.
Na druhú stranu, vo všeobecnom letectve sa Štefánik na Tuřany ani nechytá. V Tuřanoch musím dosť často čakať aj dve minúty, kým sa uvoľní frekvencia a ja sa môžem ohlásiť. Na Štefániku je pomaly štátny sviatok, ak sa zídu 4 lietadlá naraz.
Anyway, jedlo sa kúpiť nedalo, pitie iba z automatu. Počkali sme hodinu a pol, počasie sa nezmenilo, tak sme sklamane odleteli naspäť domov. Lístky na Konopiště nám prepadli, kvôli technickému problému na webe sme si ich ale aj tak nevedeli vyzdvihnúť (a ani stornovať).

Tak si to teda zrekapitulujme:
1. Silné búrky, letieť sa nedalo
2. Prázdny hangár, letieť nie je na čom
3. Zlé počasie napriek predpovedi, nutný divert
Všetci sme sa zhodli, že ten zámok je snáď zakliaty!