Som bežný obyčajný chlap, ktorý si donedávna kupoval ošatenie raz do roka, vždy v období, kedy som bol najvác lovatý a mohol som si dovoliť prejsť z window shoppingu priamo k shop-shoppingu, akože nakupovať priamo v obchode..to bol vtip...no dobre pokračujeme.
Tam som si nakúpil polyesterové handry v takých kvantách, aby mi to vydržalo aspoň ten ďalší rok zaplatil som na pokladni tými zelenými bankovkami, ktoré dostaneme keď sa nám nelení a žil si s novými vecami mierne šťastný a podpriemerne spokojný.
Ale čo sa nestalo? Chalanisko nám začalo cvičiť a za nejaký ten čas sa rozrástlo hlavne na ypsilónovej osi. No a všetky tie kraťase, košele, nohavice boli zrazu tesnejšie ako parkovacie miesta v Auparku. Hlavne čo sa týka nohavíc, tak tie ma miestami rezali ako Fettel zákrutu. Mohol som teda buď schudnúť a prísť o to sádlo, resp. svaly, ktoré si aj tak nikto nevšimol, ALEBO nechať si svoju...nazvime to S-hmotu, a chodíť po vonku tak, ako ho špagetové monštrum stvorilo.
Našťastie som stretol ženu, ktorá ma zasvätila do nakupovania v oblasti druhoručnej. Spočiatku som bol na vážkach, pretože som si myslel, že tam nakupujú iba asociály a chudobní sociály. Najlepšie čo by som tam tak mohol nájsť, by mohlo byť nejaké prepotené, zaondené triko s viac dierami ako golfové ihrisko. ALE HOV....VÝKAL! Už pri prvej návšteve som si vybral také pekné a čisté a hlavne ZNAČKOVÉ (šak o to ide ne?) šatstvo, ktoré by som si v reále vôbec nekúpil. Celé ma to vyšlo ako rozpočet klubu aktívnych penzistov bratislavského krematória. Navyše som v sebe objavil novú fetiš, a to, že to samotné hľadanie a prehrabávanie sa vecami vo mne vyvoláva pocit naspeedovanej veveričky. Od toho momentu som bol "hooked" a šatstvo nakupujem výhradne v takýchto prevádzkach.
Pri mojom doterajšom bádaní som narazil zatiaľ na 2 typy second hand obchodov. Prvý typ je tzv. "Súkromný sec(k)ond hand". Tento obchod väčšinou vlastní jedna osoba, ktorá tam celý deň sedí a číha na zákazníkov vo vnútri. Pre mňa je tento druh sekáču neprínosný, pretože ceny sú tam vačšinou trvalé s jemnou prirážkou, čiže nejaká tá košielka z lepšieho obchodu vás víde okolo 6-8 fifiniek. Ja som ten typ zákazníka, ktorý ide výlučne po značkových veciach z dobrého materiálu a za čo najnižšiu cenu. To znamená, že keď navštívim tento druh sekáču tak rýchlo prebehnem všetky veci (nám chlapom to zväčša trvá tak 10 minút, kým ženám to môže trvať aj hodinu) a pokiaľ nenájdem fakt že echtes lahôdka, nejaké to sačko alebo fajná bunda tak odchádzam. Predavačka musí vidieť, že nepatrím k bežným zákazníkom, pretože preberám tie vešiaky rýchlejšie ako zamestnanec zmenárne preberá bankovky forintov. Zaujímavosťou je, že v takýchto obchodoch sa dajú nájsť doslova vykopávky. Minule som natrafil na oblek, vyrobený v Trenčíne, ktorý mal vo vnútri pripnuté ocenenie "nositeľ radu práce a radu víťazného februára"
Druhý typ sec(k)ond handov sú "franchise" sekáče. Tieto sú súčasťou siete obchodov po celom Slovensku a patria pod jednu väčšiu firmu. Uprednostňujem tento typ obchodov, pretože tovar je kvalitnejší, častokrát čistejší a v konečnom dôsledku sa dá kúpiť doslova za centy. Tovar sa obmieňa každý +/- mesiac, niekde dokonca každé dva týždne. Spočiatku je za "plnú" sumu čo predstavuje od tých 7 až po 15 eur. Časom sa cena znižuje ale zase naopak, ten kvalitný tovar vyparí a zostanú fakt len klasické sekáčovské veci. Najlepšie sa tam nakupuje keď je všetko tak za 2,5/3 eurá. O tom, ako prebieha taký nákup a aké riziká to obnáša si povieme nabudúce.
Možno si teraz poviete. "Nebudem tu ja dávať na rady nejakého lofasa, šak každý vidí, keď je niečo zo sekáču" Trt baraní slečny a slečnovia. Veci, ktoré som kúpil priamo v obchode pár krát vyzerali horšie, ako tie čo som kúpil z druhej ruky. Sekáče už nie sú to, čo bývalo. Kludne sa môže stať, že sedlák z Dunajskej Stredy sa poriadne obliekol a teraz vyzerá ako sedlák z Nových Zámkov.
Sws nabudúce.
