Vieme, že sekáč už nie je zaprdený malý obchod niekde v pasáži pod priorom ako kedysi (česť výnimkám), ale stal sa z toho taký biznis, že by ma vôbec neprekvapovalo, keby za pár rokov chodila v telke reklama na J&T Sekáč Group a.s. Tak ako sú aziati lepší a rýchlejší vo všetkých odvetviach ľudských schopností, tak zase američania sú vo všetkom väčší a mohutnejší. Aj čo sa týka tovaru z druhej ruky. Pošťastilo sa mi zavítať do krajiny váhou obmedzených možností a nakuknúť aj obchodov takéhoto druhu.


Prvé, čo som si uvedomil je, že v Jú Es end Ej je konkurencia na každom rohu. Je tu veľa druhov sekáčov, od charity až po veľké súkromné podniky. Dokonca tu majú aj sekáčovský outlet, v ktorom je tovar, o ktorý nebol záujem ani v pôvodných sekáčoch. Vstúpite do mohutnej budovy a prekvapí vás to množstvo ponúkaného tovaru. Kam sa hrabú ti naše skromné bazáriky niekde na dvore rodinných domov. Nájdete tu všetko. Od nábytku cez keramiku až po protézy nôh. Mňa zaujímalo samozrejme to oblečenie, ktorého tam je najviac. Tak sa začnem pozerať, prehrabávať a po 15 minútach zistím, že nie som ani v štvrtine celého sortimentu. Ruky ma bolia skoro tak, ako keď som sa prvýkrát naučil zamykať kúpeľňu.


Ďalšou pozoruhodnou vecou je cena tovaru. Bežne tam košele a tričká stoja okolo 10 doláčov, bundy a nohavice aj 30 ale nájdu sa aj veci, za ktoré daný obchod žiada 50-70 $. Na Slovensku by som na také veci ani okom nehodil. Trochu som pátral a natrafil na komunitu ľudí, ktorí sa živia tým že skupujú veci z týchto obchodov a predávajú ich za drahšie na nete alebo bárs kde. To chápem, veď to sa deje aj u nás. Ale nechápem to ich nadšenie, keď nájdu šuštiakovú bundu za 25$ a skoro to tam od šťastia ogenia.


No a to ma privádza k tretiemu bodu. Štýl. To, s čím my umývame  schody alebo psovi labky, tak u nich je to najväčší vintidž na svete. Pamätáte si na tie pestrofarebné šuštiakové bundy s nápisom ADIDAS na rukávoch a cez celý chrbát, ktoré dnes beriete akurát tak do záhrady alebo na stavbu? Tak presne tie oni hľadajú a keď ich nájdu idú vytrtkať nohu najbližšiemu človekovi. Akoby sa 90-te roky pomaly vracali späť do módy. To znamená, že k nám to príde najbližšie v roku 2020, takže nezahadzujte lyžiarske kombinézy po tatkovi, zídu sa a ešte budete módnym kráľom v Jasnej. Ďalším strojcom orgazmu týchto lovcov sú šiltovky. Samozrejme, šiltovky sú teraz v móde, nosia sa hlavne cez letné dni so šiltom vzadu, aby to dávalo zmysel však? Ale stavím sa, že ak by hentí týpci našli šiltovku s nápisom „Poľnohospodárske družstvo Močenok, 1992“, tak by to hodili hneď do dražby spolu s obličkovými kameňmi Eltona Johna.

Tak som si povedal, že skúsim zájsť do miestnych sekáčov, ktoré zriaďuje nejaká charita a peniaze zo zisku idú na dobrú vec. A čuduj sa svete, oplatilo sa. Našiel som jednak značkové nohavice, ktoré mali vo vačku 11$, reku spravím dobrú vec, tak som ich dal pani pokladníčkam, ktoré sa najprv začudovane pozerali, že akým prízvukom to hovorím, ale potom sa potešili. Taktiež som tam našiel košeľu mojej veľkosti, ktorá ešte mala štítky, ihly pod golierom a plastové hovadiny pod gombíkmi za lacný peniaz.


 

To by bolo pre tento diel všetko. Naďalej si myslím, že sa oplatí nakupovať v second-handoch. Opäť sa teším na diskusiu pod článkom, v ktorej tí normálni chlapi budú tvrdiť opak a celé to skončí aj tak pri úplne inej téme. Chlapi, naozaj sa nehanbíte vojsť do spomínaných obchodov a prezrieť si tovar. Keď porovnám veci, ktoré som našiel tam a veci, ktoré som si kúpil a nosil, tak môžem povedať, že tie veci, ktoré som si kúpil vyzerajú oveľa horšie. Taktiež pozerajte aj na materiály, z ktorých je napr. sveter vyrobený. Taký fajnový sveter z vlny alebo kašmíru vás v zime zahreje viac jak tekutý sveter veľkosť 52.



Sws.