Úbožiak závistlivý, ja ťa musím reprezentovať. Chalanov kamoš, reprezentant

O niektorých ľuďoch sa hovorí, že žijú vo vlastnom svete. Ostatní im ten ich paralelný vesmír doprajú, lebo keď sú v ňom, nemusia sledovať ich mentálny nízky skipping. Horšie je to s kusmi, ktorí si život vo vlastnom svete predstavujú tak, že celý svet bude ich vlastný.

Bolí ma hlava a už pár týždňov sa mi trasú ruky. Mne, čo som sa celý život pýšil tým, že dokážem činčile na chvoste z dvoch chlpov uviazať mašľu. Ja, mierny človek, ktorému bolo ľúto, keď autom prešiel myš, sa teraz pozerám na záhradné náradie a rozmýšľam, ako veľmi by sa dalo človeku ublížiť motykou. Teda, to bolo pred pár týždňami. Teraz ma už zaujímajú aj pákové nožnice, kosák, rýľ, drevené hrable, zajačie pletivo a kombinačky. Ja viem, nemal by som čítať noviny a rozprávať sa s ľuďmi o politike. Očné viečka by som si mal spojiť zošívačkou a do uší natlačiť PUR penu.

Nemusel by som potom počúvať a dívať sa na chalana z dediny, ktorý sa tvári, že asi tak každý šiesty víkend cestoval z Revúcej so sedemdeckou segedínu do školičky do veľkého mesta, ale v skutočnosti ako 22-ročný sopliak sedel v predstavenstve sprivatizovaného podniku, ktorý nového majiteľa stál šestinu základného imania. Chalan tvrdí, že si svoj titul oddrel, lebo úplne neznámemu chalanovi z dediny, oblečenému vo vyšúchaných rifliach a deravých ponožkách, by titul len tak zadarmo nikto nedal. Vtedy sa totiž práce posudzovali inak, aj tá dedinská morálka bola taká iná, neskazená. Veru, veľká pravda, práce sa očividne posudzovali inak, hoci pravidlá neboli iné než dnes. Stačí si pozrieť, akým spôsobom sa citovalo vo vedeckých článkoch z konca devätnásteho storočia a hneď by bolo jasné, že chalan je viac než sto rokov pozadu. Keby chalan vedel, že tá elektronizácia za dvadsať rokov tak pokročí, určite to ojebe inak, lebo chalan je už raz taký. Ojebávač z princípu. A teraz sa chalanovi vyškierajú, vraj je zlodej, podvodník, hochštapler a chuj, a chceli by, aby poctivo ukradnutý titul vrátil alebo odstúpil z funkcie. Ale to sa nikdy nestane. Nikdy, rozumiete, nikdy.

Pretože pre chalana z dediny sú jediným zmyslom života tituly, hodnosti, funkcie a moc. A trochu tých ťažko zarobených peňazí k tomu, samozrejme. Keď máš titul, si lepší človek, a chalan je právnik a nie len nejaká učiteľka zo škôlky. Keď máš funkciu, tak si iná kategória bytia, takže chalan sa pokojne nechá počuť, že keď chce občan, tobôž poslanec NR SR cestovať na Krym, žiadny veľvyslanec mu do toho nebude hovoriť. A keď máš moc, ostatní sú hnoj. A rozkaz je viac než zákon, takže ani hodnosti sa nikdy nevzdá, lebo toto je armáda Slovenskej republiky a on si ju zaslúži.

Chalan najlepšie vie, ako by mal svet vyzerať a mocný a spravodlivý slovanský Boh mu pomôže, aby tak aj naozaj vyzeral. Kresťanstvo je pre chalana základným pilierom slovanstva, teda všetkým. Že je rozvedený a žije v hriechu s inou ženou? Ale to už je iná doba, nemôžeme sa na dnešnú situáciu pozerať cez staroveké pravidlá. Veď to by chalana musel kňaz vyhnať z prvej lavice na púti v Šaštíne a to by chalanovi mohlo poškodiť ťažko budovaný imidž. Vierou chalan nahrádza úplne zjavné fakty a ak niečomu chalan neverí, tak to neexistuje a ani nikdy nesmie existovať, či už je to kapitalizmus alebo  to, že si mladí pichajú marihuanu. Človek by povedal, že je to strkanie hlavy do piesku, ale to by chalan nikdy neurobil, pretože by si škaredo poškriabal ten žaluď, čo mu narástol na pleciach.

Chalan z dediny neznáša ženy, to je jeho slabosť. Vedel sa preniesť cez to, že sa s ním odmalička nehral nikto okrem otca, ktorý s ním mal veľké plány, lebo si predsavzal, že raz, keď bude veľký, to každému vráti aj s úrokmi. Jediné, čo ho trochu mrzí na tom, že sa v detstve rozprával prakticky len so susedovým kocúrom je, že na to, aby povedal zmysluplnú vetu, ju musí odpísať od inteligentnej bytosti. Ale to, že od ranej puberty zažíval od žien iba výsmech, to tým sliepkam nikdy nezabudne a celý život ich bude ponižovať tak, aby ich dostal čo najbližšie k svojej úrovni.

Chalanisko je hrdý, slušný, no najmä odborný. Je odborník na všetko, vie vymyslieť maturitné otázky pre budúci školský rok, nové eurofondy pre kamarátov, vie, aké treba kúpiť stíhačky alebo aká bude budúci rok úroda ozimného jačmeňa na parkovisku pri Trebišove. Vie, kto sú naši spojenci a akou hrozbou sú tí vyčmudenci z kolísky civilizácie. Vie, že ak dá do názvu akejkoľvek firmy slovo „národný“, vylepší ju o tristošesťdesiatpäť percent, čo je takmer celý kruh kompletne. Vie, že štát je tu na to, aby sa staral, aby diktoval pravidlá a tvrdo trestal každého, kto nebude dosť národný. Úplne najradšej zo všetkého má Rusko a americké autá, kokotov rovných alebo väčších, než je on sám, novodobých stredoeurópskych wannabe monarchov, hoci aj z krajiny škaredých krivonohých jazdcov, a hlavne ten pocit, že od neho konečne niečo závisí. To je pocit, ktorého zažil za celý svoj mizerný život toľko, že je to pod detekčným limitom bežných psychologických testov. Tak si to teraz užíva. Chalan dupe nožičkami, ak si niekto dovolí čo i len naznačiť, že on alebo jeho kamaráti niečo nerobia správne. Ale Boh Slovákov z rodu Kristovho chráň každého, kto spochybní chalanovo choré videnie sveta. Rozmaznané ješitné decko v politike je problém, ak je k tomu ešte aj mentálne retardované, je to katastrofa. Ako nazvať situáciu, keď sa rozmaznané ješitné mentálne retardované decko obklopí sebe podobnými jedincami a snažia sa riadiť krajinu, tak na to je slovenčina krátka, hoci jedna trojpísmenková skratka sa priam ponúka. Chcelo by sa povedať, že do ďalších volieb je tak ďaleko, že sa dovtedy vďaka chalanovi staneme sovietskou enklávou, a teda ho musíme zastaviť. Ale situácia je ešte oveľa horšia. Chalan je totiž len produktom experimentálneho programu, ktorý vytvoril z päť a pol milióna Slovákov priemernú bytosť, vytlačil ju na 3D tlačiarni a vypustil na slobodu, takže hoci to vyzerá ako holá nemožnosť, naša maličká krajina je plná chujov podobných chalanovi a to nie je vec, ktorá sa raz zlepší.

A tak hrabem lístie, chcem sa tešiť z dobre urobenej roboty a predstavovať si, že na jar budú snežienky vyzerať oveľa lepšie na čistom trávniku, ale namiesto toho len každým pohybom hrablí driapem ďalší kus kože z chalanovho chrbta a spievam si Kde domov můj. S otáznikom.