Piekla som. Rada pečiem. Tentoraz mamin tvarohový. Až zo siedmich vajec!!! Tak ako mi napísala do receptu a dala aj tie výkričníky. Bolo nás veľa, vajec málo, piekla ho len sem tam. Aj na moje maturity. Ako pohostenie pre profákov. Keď budú mať plné bruchá a úsmev na tvári, nebudú vyrývať. Mama je tiež učiteľka a často sedávala v maturitnej komisii, tak som jej verila a ten koláč sme nezožrali na intráku, ako bol pôvodný plán, ale zhltli ho pekne profáci v škole. Teda väčšiu časť. V ten deň sme všetky zmaturovali. Aj Dáša, ktorá tvrdila, že je určite tehotná, lebo celý akademický bola s frajerom na chate. Teda na horárni. Jeho. A je tam doteraz. Ani na stretávku ju nepustil. 

Koláč je hotový, len ho nakrájať. To mi vždy išlo, žiadne pravítka a premeriavanie, stačí mi dobrý nôž. Pekne dookola okrajky, a stred symetricky, aby bol každý kúsok jeden ako druhý. Okrajky vždy dám na jeden veľký tanier, nech sa nedočkaví môžu realizovať a chváliť. A pri dnešnom krájaní mi napadlo, či aj my nie sme len také okrajky, ktoré sa v dobrých cukrárňach vyhadzujú, dávajú bokom,  alebo z nich v lepšom prípade spravia rumové gule. 

Ja viem oceniť krásne nakrájaný koláč, keď je vidieť každú vrstvu, ako pri tomto maminom. Dole jemné krehké kakaové cesto, vrstva tvarohovej masy a na vrchu skaramelizovaný sneh z bielkov. Ten krásny kontrast farieb a chutí. Aj my máme mnoho vrstiev a každá má svoje miesto. Veď nikto nejedáva len vrch, alebo len stred. Aj keď, už som našla jeden koláč pojazdený malým detským prštekom a v čokoládovej poleve hlboké brázdy. Nemusela som ani dlho hádať, ktoré z detí  to spravilo. To lepšie. A tak sme nad tým koláčom stáli a smiali sa. Ale bol stále chutný a návštevu sme nečakali, tak sme ho zjedli. Dieťa nedostalo na zadok a odvtedy roztápa čokoládu samo a viac si ju váži. A hlavne môže ochutnávať a na koniec vylízať misku. 

Aj v rodine sa môžete cítiť občas ako okrajok, všetci vaši súrodenci sú úspešní a skvelí, a aj keď ste z toho istého cesta, dáky ste obhorený, na kraji, poleva sa vám neušla. No stále ste chutní. Tak inak. 

A niekto krája tak, že nerobí okrajky, ani si nevšimnete, že je nejaká rada z jednej strany iná. Tak ako moja mama. Nerobí rozdiely. Však sme všetci jej. 

Koláč je pre mňa stále sviatok, taká „nedeľa“, aj keď pečiem v strede týždňa. Niečo extra, navyše, lebo ak nie ste majiteľ cukrárne, tak ho väčšinou pripravujete pre svojich drahých. 

Aj vy máte recepty pomenované po ľuďoch ktorí vám ich dali? 

Aj DMko je studnica receptov a odtiaľto mám tieto:

Anorwenine mrkvové muffins, alebo bábovka. Tie rada pečie moja dcéra.

Potkanov Cheesecake, taká jeden aj pol kilová bomba.

A podarilo sa mi vyžobrať aj recept na Funkciinu štrúdľu, ale ešte som ju nerobila. Zatiaľ som kúpila špeciálnu múku.

Lučiakovej zmrzlina zo Salka a šľahačky.

Ak máte niečo zaujímavé, sem s tým.

Ešte si dovolím insiderský vstup a dám kto mi z DM crew pripomína aký koláčik:

Funkcia je jej vlastná maková štrúdľa, taká pohoda na raňajky, obed, večeru. 

Potkan je jeho cheesecake, dík ešte raz za recept, rameno si ale šetrím a používam elektrický šľahač.

Anorwen je jej chlieb, taký trochu elfský, lebo dobrý chlieb chutí ako to najlepšie čo ste kedy jedli.

Edo je sacherova torta. 

Peterson mal byť pôvodne crem brule, ale to je Joki. Skôr mi príde ako čoko sufle. Áno viem, že vieš vynikajúci tartine.

Frko je jeho domáca zmrzlina, žiadna faloš a riadna nálož.

PeterHacko je palacinka, ale taká tá poriadne plnená so všetkým možným, až je toho niekedy moc.

Spiro je domáci koláč, či už jablkový, tvarohový, alebo makový. Ale to je jedno, lebo je od neho a je skvelý.

Noriel mi pripomína šamrolu, alebo francúzky krémeš. 

Ajka je višňa v čokoláde.

Achtotojeotrava je taká samostatná jednotka, muffin, alebo šiška.

Mischlienka je makrónka o tom žiadna debata.

Komu je ľúto, že nie je na zozname, ozvite sa, doplníme v diskusii.