PeterH predpovedá horúci deň. Už zasa. 35 v tieni. Vyzerá to na homáč, vychladené pivo, pukance a zajebávanie sa na Dailymale. Bežný pracovný deň, v podstate. Šťastný to muž. No jasné, nahováraj si, pomyslel si škaredý ajťák. Poškrabkal sa na bruchu. Mal na sebe typickú kancelársku rovnošatu, polokošeľu, kravatu, gate. Yup, doma, neviem, nepýtajte sa ma, možno, možno bol nadržaný na najbližší call jako ten krát po prvé. Yup, vyzeral ako typický korporátny atlét v slepej uličke. Od prvého kontaktu až do konca. Tvorba web stránok. SEO optimalizácia. Internetový marketing. Váš projekt si zoberiem pod svoje krídla a ... a... Hm, Mr. Otrava sa zamyslel. Už niekoľko dní robil na svojej stránke a stránke FS a stále bolo napiču aj jedno, aj druhé. Presne ako tento insajderský článok. Mal sa radšej venovať jackpottingu. Alebo ťahať medené dráty po čiernom trhu.
„Dobrý deň, volám sa Taxana. Veľmi rada Vám poradím v daňových otázkach. Ak spolu nenájdeme uspokojivú odpoveď...“
Hmmm, ju by zobral pod svoje krídla a hľadal uspokojivé odpovede. Premýšľal ako by asi vyzerala, keby mala prsia. Mykol ramenami. Aj tak nemá nič lepšie na robote. Rozopol si gate. Pandémia v plnom prúde. Aspoň dačo je v plnom prúde. V jeho veku máš aj tak len obmedzený denný počet masturbácií.
„Aby som Vám dokázala čo najlepšie pomôcť, budem Vás našou konverzáciou navigovať pomocou tlačidiel...“
Ja budem navigovať pomocou tlačidiel teba, he he he. Nechal pracovať fantáziu. Vyzvala ho opísať problém. Hlasom Vanessy Paradis. V bielej blúzke rozopnutej až po pupok. V proklatě krátkej minisukni. S lízatkom v ústach. Ľavačka mu skĺzla do gatí. Pri slovách „finančný“ a „kalendár“ nahlas zavzdychala. Spomenul „kvóta“ a „povinnosť“. Vtedy sa mu priamo zadívala do očí. Zahryzla si do spodnej pery. Cez úzku štrbinu pomedzi pery vcucla vzduch. Rukami sa začal plaziť po jej perách. Strčil jej do úst dva prsty, chvíľu mu ich cmúľala. Potom ju pohladil po krku, prsiach, prstami sa chvíľu hral s jej bradavkami s odbornosťou a pracovitosťou muža, ktorý vie, ako sa dotknúť ženy. Potom skĺzol na podbruško. Ľavačka v gatiach sa mu pohla. Prižmúril oči. Pustil čudlíky na klávesnici. Och Taxana, ja ti hneď overím platnosť IČ DPH, zamrmlal.
V diskusii na DM sa konverzácie sfarbili na zeleno. Normálne by pokračoval v rozrobenom, ale ide o DM do čerta. Kovboj, dpč, čo zasa chce: Dnešok trávim pracovne. Posledných pár hodín podávam účtovnú závierku. Za rok 2017. 2017! Otrava sa zamyslel. To bol dobrý rok. Horizon Zero Dawn. Ryšavá nezbednica s veľkým lukom. GoT ešte dávalo zmysel. Iná ryšavá nezbednica s iným veľkým lukom. Síce sa mu v pamäti vynorilo zopár zaplavených domčekov, ale Kimovi vystrelila raketa. Ej, aspoň niekomu. Zakaždým, keď tam niečo podám, tak niečo nefunguje, niečo blbne a vždy je potrebné si stiahnuť novú verziu certifikátorového propagátora. Lebo ten minuloročný je už príliš zastaraný. Nič, naozaj nič viac user unfriendly než túto stránku som ešte nevidel. Otrava pregúľal očami nad jednoduchosťou príspevku. S jednou rukou stále v gatiach odpísal, Tak chceš modernú informatizáciu a máš problém si raz za rok updatnúť software? :)) Však rok v IT je ako 200 rokov v stavebníctve. V momente, keď zadal odoslať, zdalo sa mu, že stránka FS, ktorú mal otvorenú vo vedľajšom okne, na sekundu zrnila. Prisúdil to tomu, že ešte nemal kávu a chlapcom, čo hneď vedľa vo Vozovni Jurajov dvor kopú elektriku. Dúfal, že nerozkopú plyn a neodjebú ho aj s celým barakom do Prešova. Ale mohlo to byť aj tou piatou či šiestou bloody mary, čo do seba hodil na lačný žalúdok. Asi za sekundu Kovboj odpísal. Nieeeee! Ja nechcem modernú informatizáciu! - Otrava sa zarazil. Poobzeral sa po pracovni. Spolu s Kovbojovou odpoveďou sa mu na okamih zdalo, že počuje aj Kovbojovo dupnutie nôžkou. - Ja chcem svätý pokoj. Ja sa chcem prihlásiť do môjho konta na FS a z kostrbatej emailovej schránky mne tam vytvorenej chcem štátu poslať v pdf všetky dokumenty, ktoré potrebuje. Chcem od štátu dostať odpoveď, vygenerovanú artificiálnou inteligenciou o tom, že a) ďakujeme, všetko prišlo, rok máte od nás svätý pokoj, alebo b) sorry šéfko, tam a tam ti chýba čiarka a tamten dokument treba poslať ešte raz. Prečo si do gmailu nemusím každý rok updatovať software? Otrava detonuje smiechom. Vytiahne ruku z gatí. Pleskne sa po stehne. Premýšľa, či má tento skvost poctiť odpoveďou alebo ho rovno skopírovať a preposlať kolegom v robote, nech sa zasmejú. Pondelková porada. Bude tam aj šefino, má problémy s prostatou a tiež má nárok sa zasmiať. Predsa len odpíše, je to kamoš, Tieto tvoje problémy mi prídu až trošku na štýl Akožeho, bez urážky :) Kolegom ho prepošle po raňajkách. To už ale stránka FS zrní ako besná a - Otrava si hánkami pretiera oči - stránka zrní v rytme smiechu? Toto je vážne. Zapne gate. Zapne reprák. Naozaj. Z reproduktoru počuť ženský smiech. Celkom chytľavý. Zachechtá sa aj on. Celkom sympoška. Preklikáva sa stránkami, odkiaľ to znie. Uvažuje, či zapnúť gate bol správny ťah. Čo ak ho náhodou natajňáša napichla krásna šikovná hackerka. Robím si prdel. Všetky hackerky sú škraty. Jediné, čo však je divné, je stránka FS. Okrem zrnenia, do chatboxu Taxana hádže smajlíky a srdiečka. Plus že dosť hardcore emotikony, ktoré by na stránke, čo radí daňovníkom nemali čo robiť. Ale tak čo ja o tom viem. Zjavne nie veľa. V chatboxe sa zobrazia okruhy tém:
„Ahoj. Orientujem sa celkom dobre v témach ako elektronická komunikácia, pokladnice e-kasa klient, daň z pridanej hodnoty, daň zo závislej činnosti, daň z príjmov fyzických a právnických osôb, formuláre alebo rôzne iné praktické informácie ;) ;).“
Otrava si oblíže pery. Začne do klávesnice ďobať ukazovákom. „Dobre.“
Dva smajlíky. „Predstava úradnej komunikácie ako gmailu ma pobavila, chichichi.“ Palec hore.
„On je veľmi inteligentný,“ Otrava sa zamyslí, „len trochu zle nastavený. Motáme sa tu dokolečka. Toto sme riešili stokrát. U nás sa elektronizuje bez toho, aby sa prekopali procesy a zákony, a takto to potom vyzerá. Celé UX slovensko.sk je hrôza.“
„Ach, si to ty.“ Z reproduktoru počuť povzdychnutie. „Chcem poznať Pána s kľúčom.“ Srdiečko.
Trvá dobre dve minúty, kým si Otrava uvedomí, že pod kľúčom myslí „web stránku na kľúč,“ a že mu po brade tečie slina a má vlhko v trenírkach. A že teda asi to nebude PeterHovými 35 stupňami. Potom to príde. Bez varovania. Miestnosť sa nabije statickou elektrinou ako v Terminátorovi. Reproduktor brumí. Žiarivky bzučia. Monitor hučí. Otravovi sa zježia chlpi. Elektrický výboj z bezpečnostnej zásuvky porozmetáva papiere po celej pracovni. Všetko, čo nie je priklincované, sa chveje, vibruje, vrátane Otravu. Jedna ruka. Druhá ruka. Hlava. Ramená. Z 29,5´´ LED zahnutého monitora sa nekompromisne derie von trup ženskej. Diablovo dieťa Samara, dpč. Zlomok sekundy. Otrava sa zaprie nohami o stôl. Odrazí sa. Zamáva paprčami vo vzduchu. Ako padá aj s kreslom, asi päť centimetrov ho delí od rozjebania si lebky od protiľahlej skrinky. Inak by historka skončila veľmi, veľmi rýchlo. Jeb ho na zem. Leží. Bojí sa brvou pohnúť. Kuká do stropu. Kuká na luster. Luster zabliká. Kuká na skrinku. Na skrinke je položený čistič na monitor. Old school. Je plný amoniaku. Strašne rád by si pričuchol. Zaručene by sa prebral. Určite sa mu to celé sníva. Možno je v hlave niekoho iného. Nejaké hovädo, ktoré sa doma moc nudí, a preto vymýšľa tieto chujoviny.
„Mhmmm. Konečne v koži.“ Ozve sa sexi ženský hlas, jemný ako keď príborovým nožíkom vojdeš do rozohriateho masla. „Nevieš si predstaviť, aké hrozne stiesnené to tam je pre ženu.“
Otrava zdvihne hlavu, len aby videl sexi vysokú brunetku v okuliaroch a v lodičkách. Žerie vysoké ženské v lodičkách. Taxana si napráva moc krátku sukňu. Sukňa má na boku rázporku až kamsi hen do krajkového neba. Odhalí kusisko dokonalého stehna. Pekná simulácia. Fakt. Mal by byť na ňu uvalený paragraf. Žena naňho žmurkne cez okuliare. „Vždy som chcela spoznať Pána s kľúčom a vidieť na vlastné oči, aký hrubý a dlhý je jeho ethernetový kábel.“ Vylezenie Samary z kompu bola pohodička. Až teraz Otravov pulz vyletí na 110. Pri tom jeho životnom štýle to není búhvíco. Taxana si vyzuje najprv pravú lodičku. Nedbalo ju odhodí. Potom ľavú. Buchne na dlážku. Otravu vôbec neserie, že opätkom zaryje do plávajúcej podlahy. Ženská ako táto to má odpustené. Z vysoko zopnutých vlasov vytiahne kovovú ihlicu. Ihlica s cvengotom padne na zem. Otrava nadskočí až mu zapuká v kolene. Taxana si rozpúšťa vlnité vlasy. Zatrasie hlavou. Dlhé pramene si prehmatáva rukami. Plynule prejde na gombíky na blúzke a porozopína si ich. Zdola nahor. Pekne pomaly. Jeden gombík to napätie nezvládne. Odtrhne sa. Odletí do okna. Klepne o sklenenú výplň. Spolu s ním aj Otravov krvný tlak. Na žene vidieť, že sa v podprsenke necíti komfortne. Omína ju. Ide rovno na vec. Magnetické zapínanie vpredu si rozopne. Pár nadýchaných žemlíc 1A kvality, za ktoré by sa žiadna pekáreň nehanbila, uzrie svetlo otravovej pracovne. Rozhojdajú sa v spomalenom zábere, krásky. V otravových ušiach zbor anjelov spieva chorály. Prince uchopí žltý „cloud“ a dodá im famózne gitarové sólo z Purple Rain. To všetko v HD kvalite. Slzy dojatia sa Otravovi tisnú do očí. Zahryzne si do spodnej pery. „Otras, ty nevzdelaný chumaj,“ zašepká, „Boh existuje a je prekrásny.“ Blúzka a podprsenka sa zošuchnú na dlážku. Taxana si rozopína sukňu. Otrava zamrzne. Vyzerá ako schvátený kôň. Telo by aj chcelo, ale črevá sa búria. Aj by si možno zaerdžal, keby vedel, ako na to.
Udejú sa tri veci. V Trnave na lavičke v parku sa Otrasovi začne nekontrolovane čkať. Satan si to hodí. Taxana si vyľakane priloží dlaň na ústa. „Deje sa niečo? Mr. Otrava, Sir? Si nejaký napätý? Si ako zástrčka bez zásuvky.“
Otrava sa zahriakne. Je kurva ťažké sa sústrediť na to, čo hovorí. Čírou silou vôle sa snaží dotlačiť oči na jej hubu aspoň na sekundu až ho rozbolí hlava. Rozmýšľa, či nemá niekde medzerovník, ktorým by ju na chvíľu pauzol. „Ahem.“ Odkašle si. Ja pánom svojho domu, dpč. Ženskej rozkáže čo a kedy chce: „Po...,“ začne hovoriť a naprázdno zaklapne ústa. Sleduje ako Taxana si lenivo olíže pery. Nedbalo si zastrčí vlasy za ucho a jemne sa pritom dotkne šije. Otrava dostane triašku. Mrdne päsťou do dlážky. Dvakrát. Trikrát. Zakričí si. Zahryzne do hánky. Vyskočí na rovné nohy. „Poď.“ Postaví kreslo. Schmatne Taxanu za ruku a posadí ju, „Niečo ti prečítam, chceš?“ Pffft, jasne, že chce. Zo stola zoberie knihu Zbierka úloh z jazyka Pascal od Kvocha a Jančíka a rozškľabí ju. Knihu, nie Taxanu, aby bolo jasné. „Čítal som to ako dieťa. Bude sa ti to páčiť. Uvidíš.“ Trápne sa na ňu usmeje. - Taxana mu úsmev opätuje. Natiahne bosú nohu a obtrie sa hore a dole po jeho predkolení. Povzdychne si. Ten jej úsmev má snáď megawatt, „Ty.“ Mrdne mu ruku do rozkroku. Stlačí mu gule. „Si výnimočný.“ Jej uchop je pevný ako oceľ. Knižka Otravovi vypadne z rúk. Aha, Otrava má medzerovník. Zažmurká. Snaží sa zrátať dokopy všetky tie nulky a jednotky, čo sa mu vyrojili za viečkami.
„Chcem ťa.“ Povie Taxana. „Teraz.“ S kľudom Angličana, ako keby si dohadovala termín u zubára. „Viem, že aj ty ma chceš. Urob mi to. Predstav si, že som didaktik gama.“ Chytí ho za kravatu. Pritiahne si ho. Chytí ho za ruku a priloží si ju na prso. V momente jej stvrdne bradavka. Uprene naňho pozerá, tá bradavka. „Otrava.“ Otrava len nerád zdvihne zrak k jej brade - a potom znovu k bradavke. „Otrava. Šéfe. Oči mám tu hore.“ Až teraz si Otrava všimne, že Taxanine oči sú hnedé a veľké. Mrkne na striedačku, najprv do ľavého oka, potom do pravého oka. Už chápe ako Helena Trójska mohla rozpútať peklo. Taxanine oči hovoria jedno: Som šlempa, čo s tým spravíš, ha, veľký chlapec? „Chcem vedieť či chutíš ako tie tvoje nekonečné dáta od Telekomu!“ Hekne Otravovi a zdrapí ho za opasok. Jedným rýchlym pohybom mu strhne gate. Stojí. Hrdo. Pár centimetrov od jej tváre. Trochu šikmo. Ako Šikmá veža v Pise. Prsty s dlhými nechtami mu Taxana zaborí do ritných poliek. Hladno sa vrhne naňho ústami. Zhltne ho celého. Mäkké, plné prsia narazia o jeho stehná. Holy. Fucking. Shit. Otrava vyvráti oči do povaly. Zaznie mu v hlave dial-up zvuk z Matrixu, keď Neovi vpichli kábel do zátylku. Na čelo mu vystúpia kropaje potu. Na ksichte má najväčší prijebaný úsmev v celej strednej Európe. Na monitore sa mu DM konverzácia s Kovbojom sfarbila na zeleno. Yup, dodržiava s monitorom očný kontakt, pretože je boh v multitaskingu, a pretože je to Kovboj a spája ich spoločná láska. K finančnej správe. V pohode, veď za Akožeho som sa označil sám. Veď štátu tiež ide o môj podpis, akurát že bez fajky. Nope. Otrava si dá ruky v bok. Zhlboka sa cez nos nadýchne a vydýchne. Pokrúti hlavou. Kdeže. Nie, nie, nie bez fajky. Dnes nie. Daňová kráska zastoná a pradie, začína si pohmkávať a celkovo vydáva prapodivné, ale uspokojivé a šťastné zvuky. Otrava fučí spolu s ňou v rytme závodného býka. Schvatol ju za vlasy, démona, kombinácia Sashi Grey a Henry the Hoover. Jazyk útočí! Ústa útočia! Pery útočia! Šikmá veža vráža hlboko kamsi do útrob teplého vlhkého hrdla, dúfajúc, že Taxana nemá v sebe LC/SC káble s hranatými konektormi. Druhou rukou sa musí zachytiť stola. Začínajú ho páliť chodidlá. Holt, už mu nie je dvadsať. Rozbolia ho zuby. V papuli mu trkotali, ako ich tvrdo zatínal. Na strope vidí hviezdy. Z obežnej dráhy kdesi od okna sa k nemu blíži Neowise a chystá sa explodovať. Za bieleho dňa. Uprostred pracovne so stiahnutými žalúziami. V jeho podbrušku. Musel sa pomiatnuť, pretože sa mu zdalo, že počuje zvoniť zvončeky. Znovu. Lepšie sa pozrel. Spod stola Taxana vytiahla veľký ťažký čierny kožený obojok s masívnymi kovovými krúžkami. Zatrasie ním. Krúžky zacvendžali. Skrčila ústa s malým šikmým Otravom stále vo vnútri. Nepúšťa ho. Profesistka, darmo. Ani na chvíľu nepoľavila v tempe alebo vztlaku. Veľký Otrava zalapá po dychu. Je mu tesno, tam dole, ba priam nástojčivo. Jeho uchop v ženiných vlasoch stŕpne. Taxana zdvihne obočie. Spýtavo sa pozrie na Otravu.
„To je pre psicu.“
Taxanino obočie vyletí ešte vyššie. Malý šikmý Otrava s tichým plesk! vypadne na vzduch. Pleskne ju po brade, ale zdá sa, že jej to nevadí. „Och díky, vždy som jeden taký chcela. Ako si vedel?“ Rozpojila pracku. Obojok si uviazala okolo krku. Hravo zavrčala. Riskantne hravo. Vyskočila z dlážky. Otočila sa o 180 stupňov, nie, nie PeterHových. Pevnými stehnami sa prirazila k Otravovi. Odhrnula si vlasy. Hodila mu bočný pohľad. „Jazdi ma zodpovedne a odmením ťa dátami.“
Škaredý ajťák jej vyhrnie sukňu. Ružová krajka a sladká malá riťka. Oooochhhh, zbožňujem ružovú, zazubí sa. Obtrie sa o ňu. Prekĺzne okolo krajky. Vtiahne do nej. Žena ťažko vydýchne. Otravovi opäť zaznie v hlave ten pojebaný dial-up zvuk z Matrixu, keď Neovi vpichli kábel do zátylku. Je vlhká, strašne vlhká, zmáčaná, až mu je divné, že neskratuje. Mozoľnatými ručiskami ajťáka, vieme z čoho, ju oblapí okolo pásu. Zabrúsi v nej. Najskôr len tak skúšobne. Trochu nemotorne. Grambľavo. Skôr pripomína pidlíkanie, nešikovné šniplanie než čokoľvek iné. No a čo, však aj Google na vyhľadávanie obrázkov v rozličných veľkostiach a orezaniach využíva pokročilé algoritmy, ktoré cizeloval celé roky. Čoskoro sa jeho pohyby zrýchlili a jeho ťahy boli dlhšie, ťažšie. Krúžky na obojku sa trbliecu a cvendžia. Všantročil sa do nej ako slané rožky a salvaládok do Nikšiča v Listoch Štefana a Ďura Pinku. Jazdí ju ako Ford Bronco. Yup, chvála pán bohu, že nie je elektrický, ale na starý dobrý benzín, zamyslel sa a prirazil. Zakaždým, keď prirazí, čiperné prsia na hrudníku sa zatrasú. Jej, nie jeho, aby bolo jasné. Otrava to už nevydrží. Vyhrnie jej tú sprostú sukňu až po lopatky. Najradšej by ju odpáral niekam dopiče. Napriahne pravačku a pleskne ju po pekne tvarovanom zadku. Žena zalapá po dychu. To sa ti páči, čo? Plesol ju tvrdšie. Znovu zadychčala. Vyplieskal ju, až kým nevidel červené odtlačky dlane. Počúval, ako sa ženino rytmické vzdychanie mení na drsné hrdelné chrčanie, kým sa snažila vyrovnať s bolesťou a potešením zároveň, ktoré jej uštedrený výprask spôsobil. Zbesilo do nej prirážal. Záchvevy sa hnali jej telom. Začala sa okolo neho uťahovať. Na sekundu zatajila dych, odtiahla boky - a potom sa naňho prudko narazila a vydýchla. Hlavou hodila dozadu. Vykríkla. Zavrčala ako divé zviera. Krúžky na obojku zazvonili. Mykla sebou tak zúrivo, nohy sa jej skoro odlepili od zeme, monitor na stole sa zatriasol. Konverzácia s Kovbojom zasvietila na zeleno. Bol som pozrieť ten register, už tam je aj tá moja slávna UZ2017. Či to bolo to, alebo im ku šťastiu chýbalo niečo iné, sa dozvieme úplne kedykoľvek. Ale tak snáď je všetko ok a najbližší problém s tou BFU-friendly stránkou budem mať až v marci 2021. Stay tuned. Otrava prirazí. Celé si to prečíta. Raz. Dvakrát. Znovu prirazí. Napína sa. Rastie. Jadrová hlavica. Naplní sa. Prirazí. „ACHHHHHHHH...,“ niekto zastoná na celý byt až sa žalúzie zatrasú. Otrava sa zatrasie. Uvedomí si, že je to on sám. „ACHHHHHHHH!“ Taxana sa rozplynie na miliardu nuliek a jednotiek a zmizne v priestore. Bez rozlúčky. V chatboxe zabliká jediné: „S čím Vám môžem poradiť? Opíšte prosím svoj problém čo najstručnejšie jednou maximálne dvoma vetami v jednej správe. Keď budete chcieť začať komunikáciu odznova, napíšte "štart".“ Zalepený, trochu vydesený a roztrasený ako detská bábovka, Otrava si vyzlečie kravatu a polokošeľu. Pozmýva nimi zo seba zbrklé rozhodnutia. Celkovo sa cíti akoby práve jeho penis absolvoval 150 kôl s Muhammadom Alim. Tento image už dnes nedostaneš z hlavy, ja viem. Nemáš začo. Vytiahne si na seba gate. Zapne opasok. Posunie kancelárske kreslo k počítaču. Začne klepať, Ahoj. Tax? Vieš... no... bolo mi s tebou fajn. Ani raz si nezagličovala. Mohli by sme si to niekedy zopakovať? Keď nebudeš mať plnú schránku účtovných závierok (no pun intended).
Znak FS a tri pulzujúce šedé bodky... „Ach, Pán s kľúčom, myslím, že nie. Si fasa, bolo to 8 z 10 len preto, lebo v autobuse zásadne nepúšťaš dôchodcov na sedadlá k oknu a najďalej si bol v Spišskom Bystrom, ale ľúbim Kris...“
Jasné, dpč, pomyslel si Otrava, posratý Kris...
„... tínu. Kočka hrá na bicie v kapele. Ja vo voľnom čase hrám na klarinet. Nemám nič proti párkom, ale radšej fúkam do hubičky.“
