Here we go again...

Ste v severnom Taliansku, sedíte na chladných schodoch; samozrejme s fľašou v ruke. Všetci okolo nadávajú vo vašom jazyku. Celý týždeň vám padali nervy od tepla a stresu, od všadeprítomných múch, a od neskutočného smradu z kanála. Dáte si dobrý Breezer, zanadávate si, opito podiskutujete, a potom si ľahnete do postele s úsmevom na perách, lebo vám bolo ukázané, ako otvoriť dvere platobnou kartou. Niekoľkokrát.

Si si dal Baileys a teraz sa tu ideš vyťahovať, čo?

V hlave mi stále znie zvučka z Narcos, neviem sa sústrediť, mám chuť sa naučiť španielčinu. Takže, poďme na to, ideme od začiatku.

Ďakujem.

Bol som v múzeu Pagani.

Ejha.

Bolo to super.

Fíha.

Majú umývadlá z uhlíkového vlákna.

No nekecej. Kde to je?

Moment, hneď ti dám inštrukcie, počkaj... no, takže, od Bratislavy pôjdeš pekne po diaľnici, na križovatke A4XA6 pôjdeš vľavo na Parndorf, pri Neusiedler See dole z diaľnice na cestu 50, v Eisenstadte na S31 až po Wiener Neustadt. Odtiaľ na S4, A2, S6, S36, 317, znovu A2, si v Taliansku, uzmi karticu, nehavaruj pri kochaní sa prírodou, pochváľ kvalitu asfaltu a povedz, že ti za takú cestu nevadí platiť, oľutuj to pri Udine, pokračuj na E70, okolo Benátok, potom A13, okolo Bologne po Tangenziale, cesta SS9, okolo Castelfranco Emilia, výjazd La Graziosa, potom hneď vpravo, a pri Zenite vľavo. Dá sa tam v pohode parkovať.

Ďakujem, asi. Čo od tejto návštevy môžem očakávať?

Automobilovú erotiku.

Po ľudsky poprosím.

Horacio Pagani je veľmi šikovný človiečik. Kedysi dávno vylepšoval monoposty pre Renault, neskôr staval vlastné monoposty F3, ktoré mali skutočne úspech. Podieľal sa na vývoji Lamborghini Countach 25th Anniversary – toto auto sa v mnohom líši od pôvodnej LP400, najmä tým, že má na sebe oveľa viac štylistických prvkov, dier, louvrov, aero prvkov, má vyšší výkon; jednoducho číra esencia divokých 1980s v porovnaní s relatívnou jednoduchosťou LP400 z mid 1970s – a nakoniec sa osamostatnil a vyskúšal vyrobiť vlastné auto, a ešte stíhal pomáhať Lamborghini s ich Diablom vďaka jeho expertíze v kompozitoch.

Späť do múzea.

Ak sledujete svetové autosalóny, tak viete, že okrem nablýskaných superáut známych značiek, plebiánskych vozidiel, divokých konceptov, nevkusnej tuneriny, a vízií do budúcnosti bez mačiek a trávy pri ceste, sú tieto udalosti aj divadlom rôznych start-upov, ktoré vo veľkej väčšine padnú. Elektrické autá, divoké papundeklové traťové mašiny, superautá dneška s inou karosériou – firmy padajú, vezmú peniaze, neozvú sa, alebo neustále robia sľuby a sľuby.

Z tejto hávede vzišli na povrch dvaja hráči, ktorých značky nemali žiadnu históriu, a predsa sú dnes svetovými hráčmi. Koeniggsegg a Pagani. Číra esencia sily a vývoja vs. umenie v pohybe.

V ten deň, keď Horacio odkryl svoje prvé auto, Pagani C12, Ženeva zastala. Písal sa rok 1999. Auto bolo krásne. Malo najlepšie diely. Interér bol hotový, a bolo to umelecké dielo. Nič neodpadávalo. Jednoducho predstavil hotový výrobok, ktorý ste si mohli kúpiť. Bola to budúcnosť.

A fungovalo to. Je to práve Pagani C12, ktoré vás privíta už pri vstupe do múzea. Len tam tak parkuje, vonku, vo svojej striebornej kráse, na značkách. Má rešpekt.

Ideme dnu?

Ideme dnu.

Sme dnu?

Vojdite dnu, zaplaťte vstupné, a vojdite do tmy. Tam sa dozviete presne to, čo som vám povedal tu. Mini kino, ktoré predstaví cestu Horacia až sem, do dneška. Dobre nám to začína.

To pravé rodeo začne až keď vyjdete zo sály. Ako prvú vidíte ju. Nonnu. Starú mamu.

La Nonna bola postavená ako druhý prototyp v roku 1998, a počas 18 rokov služby bola používaná ako testovacie vozidlo pre rôzne varianty Zondy. Nenechajte sa zmiasť jej novým dizajnom; toto auto zažilo niekoľko verzií karosérie, podvozku, motora, prevodovky – všetko sa testovalo práve na nej. V roku 2016 bola zamestnancami Pagani zreštaurovaná a momentálne je dominantou celej expozície.

Zaujímavé. Ako to tam vlastne vyzerá?

Autá stoja v jednom koridore uprostred múzea. Sú pravé – žiadne makety. Takmer všetky sú na značkách. Všetky okrem dvoch exemplárov.

Je to celkom zaujímavý fakt – majitelia týchto áut ich dokonca šoférujú. Nie sú to garážové kráľovné.

Uuuuuuuuu. Oooooooooo. Hovor. Hovor! HOVOR!

Po vašej ľavici sa nachádza...

Nenapínaj!

PO VAŠEJ ĽAVICI sa nachádzajú súčiastky, fotky, sketche, memorabilie, a aj špeciálne plagáty s časmi. Pagani nevyrába autá, ktoré len dobre vyzerajú. Tie jačiace beštie sú totiž sakra rýchle. Tá najrýchlejšia pokorila Nurburgring za 6 minút a 47 sekúnd.

WAAAAAA, ktorá?

Zonda R. Jačiaca príšera na trať, ktorá je tak hlučná, že na väčšinu tratí s ňou ísť nemôžete. Ani nie je stavaná na bežné cesty – na značky ju nedostanete, ani cez STK neprejde. Jej motor od Mercedesu spieva, sekvenčná prevodovka udiera do rebier.

Celý čas sa jej dívate na zadok. Áno, ten čierny kus niečoho, ktorý visí na stene. To je jeden kus karbónu. Carbotania. Hovorí vám niečo carbotanium? Je to zmes karbónu a titanu, ktorá je ešte silnejšia ako karbón samotný. Pagani túto zmes bohato využíval vo svojich autách, avšak teraz je tu ešte lepšia zmes: carbon triax. Zmes skleného vlákna a karbónu. Pravda, sám Pagani povedal, že je to náročnejšie na výrobu, a že materiál je oveľa, oveľa drahší, ale vďaka tomu je nová Huyara Roadster, ľahšia než coupé o 70 kilogramov. Ako je to možné? Je to génius! Pravdepodobne najväčší karbonový diel na svete.

A tým sa dokonalosť Zondy R nekončí – čo tak si ju pozrieť v pohybe?

Huayra je tam tiež?

Áno.

Super, poďme ďalej.

Je tu aj schodisko, ktoré ústi do zamurovanej steny, vytvárajúc pozorovaciu plošinu. Aj ďalšie kresby, aj panely s oceneniami, aj panel s obálkami časopisov, no jednoducho je to múzeum, ktoré určite stojí za návštevu. Určite som si ho užil viac než tie klinické habaďúry, ktoré má Ferrari. Jasné, majú väčší katalóg, ale kde je tá vášeň?

Here we go again... drahý čitateľ, ak nechceš čítať výlevy mladého starca, tak preskoč tento odsek.

Ferrari, prečo všetka tá nútená estetika a scény? Si Ferrari, nemusíš svoje autá stavať do pozícií, aby boli čo najkrajšie – to autá majú dorábať priestor. Je vidieť, že múzeum nestavali inžinieri, nestavali ho ani testovací piloti, nestaval ho nikto, kto má rád autá. Múzeum navrhol niekto, kto hádam ani nie je z Ferrari.

A ešte pokračuje...

Museo Pagani je navrhnuté človekom, ktorý robí s vášňou to, čo mu ide najlepšie. A chcel dať kúsok svojho umenia aj širokej verejnosti, nie iba budovať značku a kult.

Nezabudol si na niečo?

Bez otestovania karbónového umývadla nemôže byť návšteva múzea kompletná. Môžem spokojne prehlásiť, že áno, voda v ňom tečie rýchlejšie. Sú to dve škrupiny, ktoré sú položené na karbonovej doske. Pozrite sa poriadne – umývadlo a doska sú zaliate v hrubej vrstve číreho laku. Dostatočne hrubá na to, aby chránila povrch a vyhladila ho, avšak stále dosť číra na to, aby bolo krásne vidieť prevliekanie vlákna, jedno cez druhé.

Ok, to znie fajn. Čau.

Cestou domov som takmer zaspal za volantom.

Čau!

Niekedy si fakt na nevydržanie.

Ja som na nevydržanie? Som to najlepšie, čo ťa kedy mohlo stretnúť!