Hneď v úvode musím povedať, že nemám uspokojivú odpoveď na túto otázku. Samotné mesto nemôže vyvolávať toľkú nechuť, čiže vravieť, že je Bratislava hrozné mesto, je len nemiestne osočovanie neživého zhluku (škaredých?!) budov, administratívnych centier a nejakej tej dobabranej infraštruktúry. A chúďatko naša krásavica na Dunaji za nič nemôže. A prekvapivo - ani Bratislavčania. Lebo úprimne, každý z nás pozná od 0 do 5 ozajstných Bratislavčanov a podľa kruhov, v ktorých sa pohybujete, je väčšina z nich dokonca v pohode (!), čo je ale každopádne príliš malá vzorka na tvorbu nejakej štatistiky. Záverom teda je, či sa Vám to páči či nie, že väčšinu Bratislavy tvoria CP-čkári.
Kto sú ale títo CP-čkári? Čo majú spoločné? Nedá mi sa nezamyslieť nad tým, že ich spoločným menovateľom je po a) že nadávajú na Bratislavu, b) že sa každý víkend zbalia, narvú do dobytčákov, prespia/prestoja si svoje vymerané hodiny s vidinou pohodlnej postele doma, aby sa v nedeľu mohli vrátiť večerným vlakom s batôžkom domácich rezňov, šalátu a babkiných koláčov a c) vôbec to nerobia radi. Teda nie všeobecne. Majú v Bratislave kamošov, robotu, školu, ubermegadrahý podnájom, kopu možností ubermegadrahého kultúrneho vyžitia a po milu mater ešte supermegadrahšieho alkoholického vyžitia. Ale keby to všetko mali doma (alebo aj niekde inde), neboli by radšej tam?
Boli. Ale je v tom ešte čosi viac. Totiž Bratislava je, ak mi odpustite toľkú poetičnosť nechutne zmiešanú s riadnou dávkou patetickosti, vrakovisko snov a nádejí. Opýtam sa ešte raz: kto sú obyvatelia Bratislavy? Prevažnú väčšinu sem priviedla práca, najlepšie v nejakej veľkej nadnárodnej korporácii vyžadujúca minimum pracovného nasadenia za slušný plat. Not too bad, not good enough. Zaručujem Vám, že žiadny malý CP-čkár v škôlke neodpovedal na otázku, čím chce byť, až bude veľký: „Korporátnikom!“ alebo „Hrozne by som sa chcel celý deň bezúčelne hrať s počítačom!“ alebo „Bezprízorným vyciciavačom bohatých zahraničných spoločností!“ Bratislava je to miesto, kde ich život s úsmevom Mony Lisy posadí na ergonomickú stoličku a dá im heslo od wi-fi. Pre niekoho je to len prestupná stanica, niekto verí, že je to prestupná stanica, ale všimli ste si, že to pre nikoho nie je cieľ?
Väčšina našich milých CP-čkárov je v Bratislave skrátka preto, že je tu práca. A peniaze. A micinky v Auparkoch. A črevné problémy miestnej dopravy. A KCčko... a... a... nah, nééviem uš... Bratislava je mesto ako každé iné. Vtáky tu serú ľuďom na hlavy rovnako ako hocikde inde. A serú aj na autá a business centrá, na hipsterov na bicygľoch (pozn. Všimli ste si, že bez slova „hipster“ nemôže fungovať žiadny článok??) a serú a serú... aj na kávopičky v eurovéji, aj na #koziricivšetkoveninstagrampičky (áno, aj na tie!), aj keď pravdepodobnosť zásahu je asi nižšia, keď sa možnosti zúžia na – výstup z mercedesu – vstup do Alizéé (či kam to chodia) – východ z Alizéé (fakt neviem kam chodia, odpusť bratislavský Boh podnikov) - grcanie pri mercedese - nástup do mercedesu – 3 metrová prdjazdová cesta k vile pod hradom/paneláku v Petržalke - #ježíííšsamizlomilpodpätokmucinko #hahaha – ALE! Aj im sa to stáva.
Späť k téme: Bratislava je fasa (ups, že by som teraz prezradila svoj pôvod?!) Verím tomu a dávam jej šancu. Lebo je asi taká, akú si ju spravíme. Alebo je to len klišé a nepočúvajte ma.
P.S: Drahí urazení lokálpatrioti, hlavohrude, vzťahovačné zvieratká a iná miestna fauna a flóra, nezjedzte ma, veď som Vám to VAŠE mesto, vlastne pochválila...
Pusinky posiela,
Vaša Vesna
