Som normálny chlap. A rád sa pozriem. Je to predsa prirodzené, nie? To mám chodiť po ulici a čučať na chodník? Normálna situácia. Ideme s mojou do mesta. Klasicky jej to trvá neprirodzene dlho, lebo si potrebuje nakresliť tvár (schválne nepíšem ksicht, neodvážim sa), minimálne päťkrát sa prezlečie a aj tak sa ešte vráti po niečo, čo zabudla. Preto je dobré plánovať vykročenie cez prah minimálne hodinu predtým, ako chcete niekde byť. Konečne sme sa pohli.
Hmm, aká chutná blondýnka a tie nohy... paráda. Jasné, že ju pustím, veď na to prechody sú a keď chodec vkročí na prechod, však viete.
Moja na mňa škaredo fľochne. No čo je? Čo som zase urobil? Veď som ju neprekotil rovno na tom prechode. Nálada v aute začína hustnúť a náhle sa aj ochladilo. Normálne by som zvládol zimnú bundu. Teda ženy, ako to robíte, že dokážete z dobrej nálady okamžite prejsť do mizernej.
Moja logická otázka je teda „Čo ti je?“. Dúfam, že ocení, že sa zaujímam. Odpoveď je „Nič“. Kurva, ženy, toto ma na vás naozaj serie. Keď mi niečo je, tak to poviem. To si mám akože vycucať z prsta, čo vás nasralo? Aj keď teraz asi tuším. Asi ju nasrala tá mladá na prechode. Veď som sa len pozrel a ona sa tvári, akoby som bol masový vrah. Tak mi to vysvetlite. Tým, že sa pozriem, urobil som niečo zlé? Veď keď sa to tak vezme, načo si potom dávate minisukne, maľujete sa, načešete sa? Aby ste sa páčili samým sebe, iným ženám alebo nám chlapom. Raz som mal slabú chvíľku a opýtal som sa to aj hlavnej dozorkyne a ona mi na to povedala, že keby som sa pozrel, tak je to v poriadku. Ale ja sa vraj nepozerám, ja vraj zízam a ešte mi tečú sliny. Taká chujovina. Viem sa predsa ovládať a nie som primitív. Ale ak je raz žena pekná, nemôžem si pomôcť, pozriem sa.
Ale vráťme sa ešte k slovu „nič“. Aspoň v našej domácnosti sa vyskytuje na môj vkus veľmi často. Potom nasleduje ticho, v lepšom prípade hádka. V lepšom prípade je to preto, že v tej hádke sa dozviem aspoň niečo. Keď je ticho, dozviem sa tak holý úd. Niekedy som nad tým aj uvažoval, čo sa stalo, či ju niečo trápi, či nie je chorá. Potom ma to už ale prestalo baviť a dnes nad tým mávnem rukou. Zase má tie svoje dni, hormóny jej trieskajú do hlavy, tak jediné, čo môžem urobiť je, že sa jej pracem z cesty. Zdá sa, že to ju niekedy naserie ešte viac. Preto moja otázka smeruje hlavne na ženy. Nebolo by jednoduchšie, keby ste sa niekedy správali ako chlapi? Prestať sa urážať za každú sprostosť a rovno povedali, čo vám vadí? Žiaden chlap nie je veštec a niekedy naozaj netušíme. Pretože keď sa už niekedy vzácne stane, že vydolujem dôvod slova „nič“, tak zistím, že to bola taká do neba volajúca sprostosť, že to môže napadnúť iba ženu. A potom škoda času, ktorú ste strávili tým, že ste boli ofučané a nepovedali, čo dramatické sa udialo.
A teraz k môjmu zízaniu. Niekde som čítal, určite na záchode v časáku pre ženy, že pohľady mužov na iné ženy sú úplne normálne. Žena, ktorá to písala, ubezpečovala ženy, ktoré to čítali a tiež v tej chvíli aj mňa, že sa vôbec nemusia obávať. Že vraj muž, ak sa mu páči okoloidúca a pozrie sa na ňu, tak o chvíľu už netuší, že vôbec nejaká žena okolo išla a už vôbec nevie, čo mala na sebe. Tak neviem, ako to máte vy ostatní, ale ja si tú ženu naozaj pamätám. Jasné, ak sa ma moja opýta, tiež odpoviem, že neviem, o kom hovorí, ale pamätám si. Viem si predsa zapamätať, čo prešlo do užšieho výberu. Zdá sa však, že téma pozerania sa na cudzie ženy je v lete vysoko aktuálna, pretože aj minule som počul dvojicu, ktorá išla pred nami, ako žena nadávala mužovi, že zízal na inú. Zhodou okolností na tú moju. Mne to robilo celkom dobre, veď ktorý muž sa rád nepochváli tým, že pri ňom ide pekná baba. Ale chápem, keď som videl osobu, ktorá kráčala vedľa neho, radšej by som sa nechválil. Jasné, aby som nezabudol, ešte ide aj o dobré vlastnosti a povahu. Neviem, kto kedy vymyslel takú hovadinu. Každý muž si vyberá ženu podľa vzhľadu. A ktorý hovorí, že nie, tak klame, až sa mu z huby práši. Určite si na vzťah nevyberáme ceckaté mašiny, ktoré sú tupé ako rampy. Ale tiež nechceme mať doma skvelé, príjemné kamarátky, ktoré sa nám ani trošku nepáčia. A je naozaj príjemné, keď je vaša žena možno už trošku staršia (ktorá žena to prizná), ale napriek tomu sa o seba stará. Nechápem totiž ženy, ktoré sa vydajú a tým, že majú papier na muža, majú pocit, že už sa vôbec nemusia snažiť. Najlepšie sú tie, ktoré boli pred svadbou štíhle a mali výbornú kostru a po svadbe sa zväčšia dva- až trikrát. A vyťahané tepláky tiež nie sú veľmi erotický úbor. Jasné, že by bolo lepšie, keby ste doma chodili v niečom viac vyzývavom, ale tiež mi je jasné, že keď sú už doma deti, tak to nie je veľmi možné.
Ďalšia vec, priznám sa, páčia sa mi dlhé vlasy. Niektoré z vás sa po zlúčení do množiny pár však dajú ostrihať, našťastie už nie je aktuálna móda trvalej na Petra Nagya alebo na barana.
Nič z toho našťastie nemám doma. Napriek tomu sa na peknú ženu rád pozriem. Preto si to, ženy, neberte až tak osobne. Je to normálne, tak sme sa narodili a tak aj poniektorí zomrieme. A asi je to pre vás lepšie, ako keby sme pozerali po chlapoch. A keby sme sa všetci dohodli, že na vás už ani očkom nehodíme, tak by ste boli opäť nešťastné a nasraté. A tak mi z toho vychádza jedna zásadná vec.
Ženy majú radi, keď na ne pozerá akýkoľvek muž a vtedy jej nevadí, že je ženatý alebo má frajerku. Ak však ide o vlastného muža, pozerať by sa nemal, veď predsa už ženu má.
Na dnes končím, ak tak mi je jasné, že ma ženské osadenstvo DM zdrbe až po čiernu zem. Ale v prvom rade som zvyknutý a v druhom rade, aspoň sa zase od vás niečo nové dozvieme.
