Vitajte v závodnej jedálni, na mieste kde kvalita, cena a spokojný zákazník sú na prvom mieste. Alebo na druhom. Alebo tak nejak.
Kráčate jedálňou úplne dozadu, na miesta kde už blikajú neónky. Nemáte ofis a pri stroji sa vám žrať hnusí. Nemáte ani náladu na svojich kolegov, celé dni citujúcich múdrosti z internetov. So, this is the way. Položíte tácku na roh stola a začne sa jeden z pravidelných procesov. Nežne odhrniete rukou hromadu mŕtvych múch, aby ste uvoľnili miesto pre čerstvo popravené kusy. Elektrické hmyzopasce sú v každom rohu. Sedenie pod nimi a plus mínus o dva stoly ďalej je taký safe place pre introvertov. Keď sa chce človek najesť sám a nevadí mu občasný zvuk elektrickej popravy a poletujúce hmyzie krídla, nenájde lepšie miesto. Zdá sa to ako vysoká daň? Not where I came from.
Čo sa týka jedla, cez ranné zmeny je to tu relatívne jedlé. Odkedy sa zmenil prevádzkovateľ, páni hore si dupli, že kvalita je neprijateľná a treba okamžitú nápravu. Výsledok? Kura býva surové už iba cez víkend alebo na nočných. Pestrá strava nie je len taká fráza z kanálu doktora Buka. Prevádzkovateľ bufetu si to uvedomuje a tak nás na menu čaká "rezeň Róbert" v pondelok, "rezeň Dušan" v stredu a "obrátený rezeň" v piatok. No a medzitým nejaký ten plátok mäsa, ktorý je vlastne rovnaký ako ten včera. Aby som nekrivdil, na výber býva 5 jedál, plus jedno bonusové pre náročných. Napríklad naposledy som si objednal stejk s dresingom a coleslaw šalátom. Síce som dostal mierne stvrdnutú kocku mäsa položenú na čalamáde, ale snaha sa ráta. Right? Right...?
Čo by som tak ešte... pizza pece! Verte či nie, na ranných (obviously) sa tu pečie aj pizza. Personál v kuchyni však ešte túto Taliansku špecialitu nikdy nevidel, lebo veď je aj veľa slovenských jedál tak načo, a tak pokus o pizzu pravidelne končí ako prerastený langoš obložený v diametri 7 cm od stredu.
Toľko k tomu, snáď som vás nalákal. Tešíme sa na vašu návštevu!
