Vonku je veľmi pekné počasie a konečne začala rásť aj tráva. Koníčky majú raj. Môžeme ich tam nechať kľudne aj celý deň, pretože trávička rastie pomaly. My sa zmotávame po dvore, keď odrazu pozeráme, že sa z výbehu sama od seba vrátila Sofča. Výbehy sú otvorené, keďže sme neverili tomu, že sa niekto bude chcieť vrátiť sám od seba do boxu. Ale predsa Sofinka sa tu zjavila, bola dosť spotená a vybrala sa rovno do svojho boxu. Je to zvláštne, ale znamenalo to asi jediné. Budeme rodiť.
Keď sa ju moja drahá rozhodla kúpiť, tak sme na ňu nemali dosť peňazí. Bývalý majiteľ nemal iného kupca, tak sa dohodol jednoduchý biznis. On si ju nechá pripustiť, my ju „vychováme“, po narodení ostane žriebä 6 mesiacov pri kobyle a potom si ho on vezme. Je to výhodné pre kupujúceho aj predávajúceho, pretože my sme ju kúpili za 2/3 ceny a on dokáže na žriebätku (ak má dobré papiere) zarobiť aj polovicu ceny kobyly.
Sofča mala rodiť už pre vyše týždňom, čo však u koní nie je vôbec výnimkou. Niektoré kobyly dokážu prenášať kľudne aj mesiac. Nie je to náš prvý pôrod, takže v boxe máme kameru a keď máme večer podozrenie, že dnes by mohol byť ten deň D, tak máme televízny večer. Keď u kobyly nastanú prvé kontrakcie, tak väčšinou je do dvoch hodín žriebä vonku. Zatvárame ju teda do boxu a dávame jej vodu. Je okolo tretej, takže uvidíme čo a ako.
Hneď na úvod sa zašprajcuje. Niekedy sa stane, že si kôň pri „gúľaní sa“ boxe prikotúľa k stene tak, že sa nevie pohnúť a v podstate iba čaká na vyslobodenie. Po pár sekundách je vyslobodená a ja ako poďakovanie dostávam kopanec do lýtka. Čakal som to, takže ma iba tak jemne „pohladkala“. Rozchodil som to raz-dva. Ďalej sme ju už iba pozorovali. Musela mať dosť silné bolesti. Po asi dvoch hodinách sa to už drahej nezdalo, tak zavolala doktora. Doktor, ktorý k nám chodí je fakt dobrý. Z toho však vyplýva aj to, že v kuse rieši nejaké problémy a je rozlietaný po celom západnom Slovensku. Práve rieši nejaký problém 100 km ďaleko, ale sľubuje, že sa dostaví čo najskôr. Podľa príznakov, mu to však príde ako niečo svalové, než pôrodné, takže riešime koliku.
Kolika u koní je najčastejšie spôsobená stravou. Kone nemajú dáviaci reflex, takže ak niečo zožerú, musí to proste prejsť tráviacim traktom. Vtedy môže dôjsť k nahromadeniu plynov v črevách a pri prípadnom upchatí čriev majú kone obrovské bolesti (niektorí ľudia tomu hovoria, že kôň lozí po stromoch). Základom je s koňom chodiť. Nesmie si líhať a je fajn, ak sa vyserie. So sraním problém nemáme, skôr s tým chodením. Sofča má také silné bolesti, že ju miestami zanáša. Snažíme sa pri tom chodení striedať. Konečne prišiel doktor.
Ako prvé jej pichne nejaké analgetiká, pričom musí dávať pozor na jej „požehnaný“ stav. Ďalším krokom je vyšetrenie priechodnosti čriev. Nebudem zachádzať do podrobností, ale po čase si zvyknete. Keď som to videl prvý krát prišlo mi aj trošku zle. Tým istým otvorom sa robí aj sono a doktor potrebuje skontrolovať žriebä. Máme však problém. Sofča ho pri prvom pokuse o vyšetrenie maternice takmer posiela do nemocnice. Uhol v poslednej chvíli. Som u neho zvyknutý, že komentuje to, čo robí. Teraz si však niečo šomre popod nos. Je to typický doktor, takže pri jeho slovníku musím loviť v pamäti seriály Dr. House a ER. Taktiež mi pomáha to, že na výške som chodil piť s medikmi (alkohol z rúk lekára je predsa liek).
Vysvitne, že má podozrenie na to, že žriebätko je zamotané v nejakých veciach, ktoré vedú k maternici. Veľmi zjednodušene, k maternici vedú nejaké kokociny. Ja si to predstavujem ako šnúry na padáku a tým jak sa Sofča gúľala, tak sa to celé premotalo. Potrebuje okamžité ošetrenie na špecializovanej klinike. Najbližšia je v Brne (VFU), cca 2 hodiny cesty. Moja drahá okamžite kontaktuje majiteľa žriebätka, keďže je zároveň aj prepravca zvierat. Lenže chlapík je nadrbaný a nemôže šoférovať. Je nedeľa, cca 9 hodín večer a kým doktor dohaduje podrobnosti v veterinou v Brne, my prechádzame bazoš a voláme hádam každému, kto ponúka prepravu zvierat.
Moja drahá konštatuje, že sme národ alkoholikov. Kto má zapnutý telefón, ten nie je triezvy. Doktorovi ešte napadá, že VFU má vlastnú pohotovostnú prepravu, tu nájdeme konečne triezveho človeka, ktorý čo najskôr vyráža. Predpokladaný príchod je medzi 11tou a pol 12tou. Doktor medzi tým pichol Sofči ešte nejakú injekciu, čo mu poradili na VFU a odchádza. My sa vyberieme si trochu pospať. Optimisti. Celý čas ju sledujeme na kamere, ale vyzerá byť v pohode. Ona toho naspí asi najviac.
O štvrť na 12 mi volá prepravca. Je už prakticky u nás. Odnavigujem ho, ako sa k nám dostane a idem zobudiť drahú a otvoriť bránu. Samozrejme, keď sa serie, tak všetko. Princezná sa nechce nechať naložiť. Normálne sa problémovým koňom pred prepravou podáva nejaký oblbovák. Táto má však v sebe drog viac než dosť, ale aj tak špekuluje. Trvalo nám hodinu, kým sme ju naložili a o pol jednej odchádzajú aj s mojou drahou smer Brno. Rozum mi hovorí, že by som si mal ísť ľahnúť, ale adrenalín ma ešte hodnú chvíľu drží pri vedomí.
Zobúdzam sa už okolo štvrtej a kontaktujem drahú. Zisťujem, že už ju rozmotali. Ak som tomu dobre rozumel, tak po príchode ju dali ľahnúť do nejakého koryta a prevaľovaním a prikladaním nejakej dosky na brucho jej tú maternicu rozmotali. Keďže jej však napichali viac injekcií, než má náš doktor v celom svojom aute, tak nevedeli zistiť, či je žriebä ešte nažive. Musia počkať kým lieky odznejú a potom spraviť sono. Drahá velí, vybav si voľno a príď pre mňa. Voľno už mám dávno vybavené, ale chcel som si ísť ľahnúť. No čo už, človek mieni... O zverinec som sa už postaral, tak sa iba naraňajkujem a vyrazím. Brno je rozryté ako... Oni sa v Čechách hádam rozhodli, že budú opravovať všetky cesty naraz. V areáli VFU som už raz bol a viem, že sa platí za každú začatú hodinu. Keďže však nemám žiadne české kačky, tak velím, nech ma počká vonku.
Cestou sa dozvedám, že sú v podstate tri možnosti. Buď je žriebä nažive a narodí sa v poriadku. Alebo bolo pridusené, ale je nažive. V takom prípade bude potrebná cca 10 dňová kúra, počas ktorej sa žriebäťu vštepí sací reflex. Iné následky ešte neboli zaznamenané. Posledná možnosť je, že je žriebä už mŕtve. Tu ešte pripadajú do úvahy dve možnosti. Buď dôjde k prirodzenému pôrodu mŕtveho plodu, alebo bude potrebné pôrodu pomôcť.
Uvidíme keď odznejú narkotiká. Niekedy popoludní. Keď drahá odchádzala, tak jej práve dali infúziu aj s niečím proti bolesti (asi morfiom). Musíme počkať, kým sa ozvú. Po zreferovaní drahá odkväcla a spala, až kým som nezastavil doma. Skúšal som ešte inými kanálmi zistiť nejaké podrobnosti, ale už nikoho na tej škole nepoznám. Všetci už vyštudovali.
Večer o desiatej mala drahá telefonát z Brna. Sofča spontánne porodila. Plod bol mŕtvy. O tri týždne nás čaká pôrod druhej kobyly.
Malé koníky ľúbi Boh.
