William Marshal - rytier

Anglicko, rok 1152: Mladý William Marshal pristupuje ku katapultu. Ušla sa mu význačná pocta, bude pri prvom výstrele na obliehaný hrad Newbury. Nanešťastie pre neho, on nebude ten, kto vystrelí, veď má len 5 rokov; on bude ten, koho vystrelia.

Čo sa vlastne stalo? Proti vtedajšiemu anglickému kráľovi vypukla vzbura. Williamov otec sa k nej pridal, ale keď k jeho tvŕdzi dorazila kráľovská armáda, sľúbil že sa vzdá, ale potrebuje čas, aby kapituláciu zorganizoval. Ako záruku kráľovi ponúkol svojho najmladšieho syna. Slovo nielenže nedodržal, ale dokonca si ešte priviedol posily. Keď kráľ žiadal, aby ho pustil do hradu, odvetil mu: „Ešte stále mám kladivo a nákovu, aby som si mohol ukovať viac a lepších synov.“ Zaujímavá metafora pre penis a manželku.

A odkiaľ to vieme? Nejakých 5 rokov po smrti Williama Marshala si jeho syn najal kronikára, aby napísal životopis. Dnes je to oveľa jednoduchšie, aj priamo za života si človek môže napísať článok o sebe na wikipédii. Ale je tam jedno riziko. Takéto články môžu byť zaujaté - na jednej strane sa význam, úspechy a schopnosti dotyčného môžu zveličiť, na druhej strane neúspechy opomenúť alebo hodiť na niekoho druhého. Napríklad kronikár na úvod spomína, že počas občianskej vojny najväčšie problémy kráľovi spôsoboval Williamov otec. Pritom to bol relatívne chudobný šľachtic, ktorý v tom čase mal 2 hrady a pár dedín. A napríklad keď kronikár napísal, že William mal veľký rozkrok, tak to znamenalo, že sa len vedel široko rozkročiť. Niekedy majú historické pramene isté nedokonalosti.

Ako ste asi uhádli, Williama nakoniec z toho katapultu nevystrelili.[1] Občiansku vojnu prežil a po jej skončení postupne slúžil 5 anglickým kráľom - Henrymu II., jeho trom synom - Henrymu Mladému kráľovi, Richardovi Leviemu Srdcu, Jánovi Bezzemkovi a nakoniec ešte aj Jánovmu synovi Henrymu III. Pozor, nie v tomto poradí. V tejto časti sa našťastie objavia len prví traja – Henry Starý kráľ a jeho najstarší syn Henry Mladý kráľ a niekde ku koncu pár slovami spomenie Richarda.

William sa najskôr musel stať rytierom. Odišiel preto cvičiť ku svojmu vzdialenému príbuznému do Normandie. Keď do Normandie vpadli od východu Flámi, William mal možnosť konečne ukázať, čo sa naučil. Svojou statočnosťou a šikovnosťou zatienil ostatných spolubojovníkov. Ale jeho výkon mal aj určité chyby, na ktoré ho upozornili skúsenejší bojovníci. V prvom rade, v boji nebolo cieľom len vyhrať, ale aj zobrať nejakých zajatcov, za ktorých mohol rytier pýtať výkupné. A to sa Williamovi nepodarilo. Dokonca v súboji s flámskym sudličníkom prišiel o koňa. A taký rytiersky kôň zas nebol úplne lacný. Jeden destriér stál toľko ako 4.800 ovcí. A to sa očakávalo, že okrem neho bude mať rytier ešte palfreyho na bežné jazdenie a nákladného koňa, ktorý mu bude nosiť bagáž.

Konflikt rýchlo skončil a Williamov príbuzný o služby rytiera bez poriadneho koňa nemal ďalej záujem. William sa teda rozhodol, že sa stane potulným rytierom a bude navštevovať turnaje, kde si vydobyje slávu a peniaze. Naveľa mu pred jeho prvým turnajom aspoň príbuzný podaroval najhoršieho koňa, ktorého mal. Pravdepodobne by považoval za hanbu, ak by niekto videl, že jeho príbuzný, hoci vzdialený, bojuje na turnaji na nejakej paripe.

Tu ešte jedna poznámka. Ľudia si predstavujú turnaje približne tak nejako ako v Príbehu rytiera, t.j. že dvaja oplechovaní junáci cválajú oproti sebe a snažia sa jeden druhého zhodiť z koňa. Príbeh rytiera sa odohráva tak o 150 rokov neskôr, ako žil Marshal. Za Williamových čias sa rytierske turnaje podobali skutočnej vojne. Rytieri rozdelili na dve družstvá, ktoré sa potom zhromaždili na protiľahlých stranách bojového poľa a snažili sa zajať ľudí zo súperovho tímu. Zajatý potom musel za seba zaplatiť výkupné alebo nechať premožiteľovi svojho koňa. Pre šikovného rytiera to bola celkom dobrá príležitosť, ako si privyrobiť. Hneď na prvom turnaji sa Williamovi podarilo zajať dvoch súperov.

Šťastie začiatočníka. Na ďalších turnajoch mal už úspechy zmiešané. Raz ho zajali a musel svojmu premožiteľovi venovať koňa, inokedy sa do neho pustilo 5 chlapov naraz, ktorí usúdili, že ho premôžu tak, že ho budú mlátiť budzogáňmi. Proti mečom alebo kopijam dokázalo brnenie rytiera ochrániť, ale údery ťažkým tupým predmetom boli dosť bolestivé.

Po roku potĺkania sa po turnajoch to ale Williama prestalo baviť a rozhodol sa členom družiny svojho strýka. Strýko bol jedným z radcov vtedajšej kráľovnej a sprevádzal ju na jej cestách po Akvitánii. Na jednej takejto ceste ich nečakane prepadli rebeli.[2] Strýko si ešte ani nestihol nasadiť zbroj, keď ho jeden z lúpežných rytierov prepichol kopijou. Zvyšní rytieri sa snažili bojovať s nepriateľom tak dlho, kým sa kráľovnej nepodarilo ujsť do bezpečia.

Bola to ďalšia potýčka, v ktorej sa William vyznamenal. Vydržal sa brániť proti presile, až kým ho jeden z nepriateľov neobišiel a odzadu mu neprepichol stehno kopijou. William padol do zajatia. Našťastie pre neho sa kráľovná dozvedela o jeho odvahe a zaplatila za neho výkupné.

Williamovo šťastie pokračovalo aj naďalej. Henry II. Starý kráľ sa rozhodol predísť problémom s nástupníctvom tak, že najstaršieho (žijúceho) syna Henryho korunuje za spolukráľa ešte za svojho života. A keďže kráľ potrebuje aj družinu, ako jeden z jej členov bol vybraný aj William.

William bol síce spolukorunovaný za kráľa, ale otec sa v realite o moc deliť nemienil, vladárskymi povinnosťami Mladého kráľa nepoveroval ani mu nezveril do správy žiadne územie, takže junior aj tak nemal čo na robote. Čas si teda krátil práve rytierskymi turnajmi. Spočiatku boli mladý Henry a jeho družina za koreňov a francúzski rytieri sa na nich radi pakovali. Kvôli nedostatku disciplíny medzi jeho rytiermi bolo veľmi ľahké zajať mladého kráľa a pýtať za neho výkupné. Postupne ale práve William vymyslel taktiku, vďaka ktorej prestali byť Henry a spol. za fackovacích panákov.

Zároveň Henry nemal problém investovať do svojho tímu. Medzi ostatnou šľachtou sa stal mierne neobľúbeným, lebo vďaka peniazom od otca nemal problém preplatiť kvalitných rytierov od iných zemepánov a prijať do svojho tímu. Podobne ako Manchester City vo futbale. Na turnaj na počesť korunovácie nového francúzskeho kráľa priviedol manšaft, ktorého vydržovanie ho stálo 200 libier denne. Aj teraz je to dosť peňazí, aspoň teda pre mňa, ale aby sme si to vedeli lepšie predstaviť, tak to bol ročný príjem z Worcestershire. 

William sa stal hrdinom kolbísk. Počas jedného turnaja sa mu podarilo zajať 10 rytierov a 12 koní. Na prestížnom turnaji v Pleurs, ktorého sa zúčastnili rytieri svetovej špičky ako James z Avesnes a William z Barres sa mu podarilo získať ceremoniálny oštep pre najlepšieho rytiera turnaja. Samozrejme, že dnes nám tieto mená nič nehovoria, ale mohli to byť Djokovič a Nadal svojej doby. Trofej mu odovzdali vo vyhni, kde sa mu kováč snažil za pomoci kladiva a klieští vyprostiť hlavu z preliačenej prilby.

Ale všetko pekné sa raz skončí. Williama obvinili z toho, že spáva s manželkou Mladého kráľa.[3] William chcel dokázať svoju nevinu tým, že sa podrobí ordálu a bude postupne bojovať s 3 rytiermi, ale nebolo mu to umožnené. William bol teda vyhnaný a stal sa z neho zas potulný rytier. Samozrejme, že keby zajtra vyhodili Lewandovského z Bayernu, hneď dostane nové ponuky. Napríklad lord z Béthune mu ponúkol 1.000 libier (5-násobok ročného príjmu z Worcestershire) a ešte aj prihodil aj ruku svojej krásnej dcéry. Asi aby mal istotu, že mu nebude spávať so ženou.

No aby sme to zbytočne nenaťahovali, krátko po vyhnaní Willama Marshala, vypukol tradičný konflikt medzi Henrym Mladým kráľom a Richardom levie srdce. Starý kráľ sa vybral dohovoriť svojmu najstaršiemu synovi, ale pod jeho pevnosťou sa dostal pod paľbu lukostrelcov.

Ešte tej noci sa mladý kráľ vybral za svojim otcom, aby sa mi ospravedlnil. Tvrdil, že lukostrelcom nedal rozkaz k paľbe on, ale že si kráľovu družinu pomýlili s nepriateľom. Ale ak je na mieste činu prítomný univerzálny dedič, vyšetrovanie je prakticky skončené. Nahnevaný Starý kráľ sa pridal na stranu Richarda. Ak chcel Mladý kráľ čeliť takýmto významným protivníkom, musel sa obrátiť na Williama. Medzičasom sa navyše ukázalo, že obvinenia zo zahýbania boli falošné.

Kým ale Marshal stihol preklopiť misky váh, Mladý kráľ dostal úplavicu. Na smrteľnej posteli sa ešte stihol uzmieriť so svojim otcom a požiadal ho, aby sa postaral o jeho rytierov. Jeho otec prianiu vyhovel a ponúkol Williamovi, aby vstúpil do jeho služieb. William ale mal na pláne niečo iné – prišil si na šaty znamenie kríža a vydal sa do Svätej zeme bojovať so Saracénmi.