* Valeggio sul Mincio - Náš prvý Vespa zraz *
Pojem zraz isto nemusím nikomu vysvetľovať. Odkedy sme sa zapísali do klubu, zrazov sa konalo veľa, regionálnych, národných, medzinárodných, aj minuloročný celosvetový zraz Vespa World Days v kolíske Vespa skútrov, v meste Pontedera. Žiadny z nich sme doteraz nemali možnosť absolvovať, či už kvôli vzdialenosti, nedostatku dovolenky, či iným plánom a tak sme boli na národný zraz organizovaný klubom Valeggio sul Mincio veľmi zvedaví a rozhodli sa ho nepremeškať.
Ráno, už tradične po káve a raňajkách, sme sa vydali do 8km vzdialeného mesta Valeggio sul Mincio. Zraz sa konal na trojúholníkovom námestí Piazza Carlo Alberto. Na námestie sme vošli pod nafukovaciu vstupnú bránu z Via Magenta, kde nás už vítali organizátori – členovia klubu vo fešáckom oblečemí na štýl 50. rokov, muži v bielych košeliach, svetlých nohaviciach s trakmi, motýlikmi a baretkami a ženy, áno áno, JE TO TU, v nádherných bodkovaných retro sukniach a šatách, samozrejme s dokonalými účesmi a zladenými doplnkami. Zaparkovali sme pred miestnou radnicou, vybavili elektronickú registráciu a potom sa vybrali po darčekové predmety a náramky / lístky na aperitív, či aperitív + obed, podľa toho, kto si ako vybral. Na námestí to okrem DJa hralo aj farbami – všetky možné modely, farby, doplnky, Vespy polepené nálepkami z rôznych klubov, či navštívených miest, aj dokonalé, nedotknuté staršie, či novšie modely. Dokonca sa na námestie prepašoval aj jeden “obyčajný” skúter, ktorému na prednom panely svietila nálepka “Môj dedko bol Vespa”. Patrikovu pozornosť však upútal jeden starší pán, od hlavy po päty oblečený v svetlom obleku s Vespa printom. Stalkovali sme ho dobrú polhodinu, kým sa nám podarilo vystriehnuť moment, kedy sa s nikým nerozprával a poprosiť o fotku. Povedal, že môže byť, ale jedine s jeho Vespou. Priviedol nás teda k svojej krásnej modrej Vespe ozdobenej drobnou kytičkou vpredu a ratanovým košom vzadu. Po fotke nám ešte vraví, “viete, už je to starší model, bolo treba nejaké opravy, na túto som najviac pyšný” a v tom stlačil červený gombík. Námestím sa v momente ozvalo trúbenie, ako keby tam mal každú chvíľu vplávať minimálne Titanic. Skoro som spadla z nôh, ale on sa len smial “Každého to vždy prekvapí”… No bodaj by nie… Ešte dnes pri tej spomienke mi zvoní v ušiach. Ale je pekné vidieť, že aj v takom vysokom veku si dokázal udržať mladícky humor.
Po fotke, prečistení ušných bubienkov, obzretí niektorých zaujímavých kúskov a po tom, ako moderátorka na pódiu predstavila a vyspovedala prezidentov a prezidentky všetkých zúčastnených klubov (tí najvzdialenejší prišli až zo Sicílie) sme sa vydali na vyhliadkovú jazdu po okolí.
Musím povedať, že túto oblasť mám veľmi dobre pochodenú, keďže tu už nejaký ten rok žijem a pracujem, napriek tomu som miestami netušila, kde sme. Jazdu sme začali v Borghetto sul Mincio, jednom z najkrajších borgo v Taliansku, ktoré je hneď za kopcom, a potom cez Colli Morenici sme sa dostali do susedného regiónu Lombardia. Nie sú to žiadne vysoké vrchy, predsalen, nachádzame sa kúsok od srdca Pádskej nížiny (ktorá má pri troche predstavivosti naozaj tvar srdca). Okolo dedinky Castellaro Lagusello sme len prefičali, čo je veľká škoda, nachádza sa tu ďalšie krásne borgo, hrad, alebo opevnenie, vnútri ktorého je pár krásnych námestí a romantických uličiek a rybník v tvare srdca. Cez dedinku Monzambano sme sa zas vrátili späť do regiónu Veneto a cez Salionze a Oliosi (kde nájdete Museo della Bandiera – múzeum Talianskej trikolóry) sme sa presunuli do vinárskej oblasti Custoza,. Tu sme zakončili jazdu ochutnávkou vín z vínnej pivnice Righetti. Po udelení cien a olovrante sa časť účastníkov odobrala na obed do neďalekej reštaurácie....a my.... domov do bazéna. Tak zas nabudúce.
Fotky
