Upozornenie! V úvahe autora snažiacej sa nájsť alternatívnu odpoveď na otázku života, vesmíru a vôbec (znalci vedia, že správna odpoveď je 42, samozrejme), sa nachádzajú hanlivé výrazy a subjektívne názory autora. 

Jeden múdry človek (vlastne scenárista, ktorý tie slová vložil do úst tohto človeka) povedal, že sú len dva dôvody, prečo človek padá na kolená. Aby sa modlil alebo aby spoznal sám seba. Potom tu je ešte tretí dôvod, a síce ochota pomôcť ranenému mačiatku. Robím si piču, to sa dá aj v stoji... jednou nohou... odpratať z verandy do šancu. 

Na svete je zhruba 1,28 miliardy, slovom pokokot, katolíkov. To je zhruba desaťnásobok ľudí vojdúcich sa do 39-tky zo Slávičieho údolia a zhruba stonásobok ľudí čakajúcich v Lidli na akciu na Jägermeistra. Títo ľudia, chtiac či s pričinením iných, veria v Boha. Pánbožko káže sa pravidelne modliť, pravidelne chodiť do kostola, na spoveď... Autor si myslí, že to je asi tak účinné ako predvolebná kampaň Siete. Síce sa dostaneš, kam chceš, ale zmysel života ti to nedá a po čase prídeš na to, že ak nájdeš ten správny smer, minulosť ťa dobehne a človekom, ktorým by si sa mohol stať, sa nestaneš, lebo si premrhal svoju šancu. Kiežby ťa v tej chvíli stretol človek, ktorý by ti zdelil tú známu frázu od Som idealista (alebo doplň svoj obľúbený zdroj životných právd): "Nebudz chuj!" Autor vidí božstvo v každom človeku (nie, naozaj, autor nezdieľa myšlienky a pocity so Šuvadovou, ona vidí hlbšie ako zvyšok sveta!). Človek v sebe má niečo, čo imponuje iným ľuďom. A presne to autor považuje za boha. Aj sám Jesus Christ Superstar podľa oných zdrojov si iných ľudí získal svojimi skutkami a rečami, ale o tom by sa dalo samozrejme polemizovať. Autor len chce poukázať na to, že boh nie je ďaleko, stačí sa len poobzerať a človek nemusí byť ani veriaci a ani sa na kolenách modliť, a mať ich pootláčané ako random asistentka vysoko postaveného funkcionára (autor necháva na fantázii čitateľa zosobnenie daných postáv), aby prišiel na to, že niečo dobré naozaj existuje a nemusí to byť práve Boh. 

Raz za čas sa každý človek zamyslí nad pointou celého života, a nad sebou samým, čo môže viesť k trvalým psychickým, niekedy až fyzickým následkom. Autor uvedie príklad. Jožo si povie, že sa prejde vonku a popremýšľa. Zrazu zbadá krčmu a povie si: "Ej bisťu, dačo by som si aj jebol k tomu premýšľaniu." A tak Jožo vojde dovnútra, jebne si, a pri východe dostane na piču, lebo vypil aj štamperlík tomu týpkovi na bare, ktorý je známy tým, že svoju podporu má presne rozrátanú na 2 pivá a 2 štamperlíky na deň. A tak Jožo padne na kolená. Autor si ale nemyslí, že práve na kolenách je jediný spôsob, ako človek nájde sám seba. Stále sa Jožo z toho nemusel nikdy spamätať s rozbitou hlavou na zemi. Každopádne autor to uznáva ako metaforu a každý človek raz dostane na piču, niekto to rozchodí skôr, niekto neskôr, niekto už nikdy, ale to pomyslené kľačanie na kolenách čaká každého. Autor pevne verí, že každý sa s tým statočne vysporiada a nájde správnu alternatívnu odpoveď na tú veľkú Otázku.

Priatelia, snažte sa veriť v ľudí, konať tak, aby vaše konanie nebolo prospešné len pre vás, ale aj pre ostatných, ale zároveň si stojte na svojej ceste ninji, no matter what. Nečakajte na nič, nič vám rovno do huby nepadne, ale však to už asi viete... A hlavne, prvá možnosť je väčšinou tá správna. Aj Jožo ak by chytil ten prvý pohárik, nedostal by na hubu. Nebuď ako Jožo, nezabúdaj, kde je položený tvoj kalíštek. 

Na záver by chcel autor podotknúť, že toto je jeho prvá spoveď v tomto fuj fuj kráľovstve dokonalosti dúfajúc, že ak sa nedostane do hlavného vysielania, ocitne sa aspoň v konečnom zúčtovaní na konci roka... 

P.S. Kto ako prvý napíše meno autora parafrázovaného výroku a kde to bolo povedané, získava jedno ranené mačiatko.